Čo si budú deti budúcnosti myslieť o svojich rodičoch podľa ich digitálnej stopy?

Pred pár rokmi sme v škole na predmete o nových médiách viedli vášnivú diskusiu o tom, či majú súčasní rodičia právo narábať s digitálnymi informáciami svojich detí. Či by to právo mali mať alebo nie, nie je celkom jasné, no väčšina moderných rodičov si myslí, že to právo má a tak budú možno mnohí ľudia narodení po roku 2005 kruto prekvapení, že ich fotografie boli na internete zverejňované dlho, dlho predtým než by o tom mohli vykonať vlastné rozhodnutie. A častokrát ešte predtým než vôbec prvýkrát uzreli svetlo sveta. Celá problematika prebábätkovaných facebookov.

Ale o tom som vlastne nechcela.

Lebo prítomnosť mladých rodičov na internetoch má pre ľudí narodených po roku 2005 aj iný rozmer. Nebudú totiž môcť vystopovať len svoju vlastnú internetovú minulosť až do bodu päť mesiacov pred narodením, ale takisto budú môcť vystopovať internetovú minulosť svojich rodičov.

Neviem, ako vy, ale mňa to celkom fascinuje. Totiž, ja osobne si neviem predstaviť, akí boli moji rodičia, keď boli mladí. Áno, jasné, videla som fotky, sú na nich 20roční výrastkovia, v ktorých tvárach jasne spoznávam črty svojich rodičov, ale to je všetko. Neviem si predstaviť, ako rozprávali, čím žili, predtým než mali deti, o čom rozmýšľali a ako si predstavovali svoju budúcnosť.

Deti, ktoré budú v mojom veku o 20 rokov si takéto veci budú môcť o svojich rodičoch zistiť, niektorí viac, niektorí menej. Celé toto mi vlastne napadlo pri pozeraní sa na videá môjho obľúbeného vloggera Johna Greena. Nedávno sa mu narodila dcéra, ktorá je už druhým dieťaťom v poradí, starší syn má už vyše troch rokov. Trochu im závidím, že keď budú dospelí, budú si môcť pozerať nekonečné množstvo videí, kde ich otec rozpráva o svojom živote tesne pred a tesne po 30tke. Myslím, že budú mať úplne iný rozmer o tom, kým ich otec bol, keď bol mladý, ako mám ja o tom svojom. Pri pozeraní Johnových videí mám aj ja sama pocit, že ho vlastne poznám, o čo komplexnejší a dokonalejší obraz si o ňom budú môcť vytvoriť jeho vlastné deti. Budú sa za neho hanbiť a myslieť si, že je trápny? Alebo si o ňom budú myslieť, že je to dokonale vtipný génius, za ktorého ho považuje obrovská kopa ľudí, ktorá pozerá vlogbrothers videá. Tu som pre vás jedno vybrala, ale je v ňom veľa vecí, ktorým asi nebudete rozumieť, úplne stačí pozrieť si prvú minútu a pol.



Toľko moja úvaha. Iste, nie všetci robíme videá a videá sú jednoznačne najautentickejším spôsobom prenosu informácií do budúcnosti, ale o každom z nás si naše deti budú môcť niečo na internetoch vyhrabať, ak budú len trošku chcieť. Budú si čítať naše blogy/tweety/ pozerať naše fotky na instagrame? Čo si budú o našich 20ročných selves myslieť? Fakt sa neviem rozhodnúť, či je táto perspektíva budúcnosti, v ktorej budú môcť moje deti vedieť, aká som bola, keď som bola mladá, príjemná alebo nie tak celkom.

A ešte je tu možnosť, že o 20 rokov budú internety vyzerať úplne inak a len veľkým fanatikom, ktorí budú fakt chcieť vedieť, čo za týpkov boli ich rodičia, keď boli mladí, budú ochotní pátrať po informáciách v temných dobách facebookov a youtubov.

P.S.: Milé future dieťa, ak si objavilo tento článok a iné veci z minulosti tvojej mamy, verím, že si o mne myslíš, že som bola strašne cool, aj keď sa ti tomu asi teraz, v tvojej prítomnosti, veľmi veriť nechce. Love you :)