8:30 Budíček
Hoci sme noc pred tým šli spať ďaleko po polnoci, nemohli sme vyspávať do 11tej, čakal nás dlhý program.9:30 Odchod z domu
Ako prvá vec v tento mrazivý, ale slnečný januárový deň nás čakala polhodinová prechádzka cez londýnsku štvrť London Fields smerom do Rawduck, kde sme si plánovali dať raňajky.10:00 Raňajky v Rawduck
Mega štýlové miesto. Podávajú tam všetky jedlá, nielen raňajky. My sme boli jedni z prvých, ale kým sme o hodinu odchádzali, reštaurácia sa už stihla do polky zaplniť a stále prichádzali ďalší ľudia. Na sobotný brunch sa predsa chodí o pol dvanástej a nie o desiatej!
Priestor bol výrazne fotogenický, najmä kvôli celej jednej presklenej stene, cez ktorú nám na raňajky krásne svietilo slnko. Mali sme kávu od Caravan Coffee Roasters, vajíčka a ja som ochutnala rebarborový ocot na pitie (medicínsky ocot zmiešaný s ovocím), ktorý má byť super zdravý a bol prekvapivo aj veľmi chutný a osviežujúci.
11:30 Ranný koláčik v E5
V E5 sme sa zastavili, lebo sme to mali po ceste a Lucy mi túto krásnu pekárničku jednoducho chcela ukázať. Hipsterčina ako svet, rad ľudí, ktorí si prišli pre pečivo, koláč alebo kávu bol až vonku. Vnútri sa pri troch spoločných stoloch nenašla ani jedna voľná stolička, miestnosť bola naplnená ľuďmi, ktorí si ako miesto pre svoj brunch vybrali práve E5.My sme si dali jeden bezlepkový mini brownie s lesným ovocím a kávu so sebou - Nude Espresso. Ten brownie bol absolútne neskutočný a káva samozrejme výborná.
12:00 Broadway market
Ak ste boli v Londýne už niekoľkokrát a máte čas a trochu trpezlivosti, Broadway market v Hackney určite odporúčam. Ja som tam už bola s Luckou a tentokrát sme tam boli v čase najväčšieho obedového nátresku, takže sme cez trh len prešli a pokračovali sme ďalej.
Ak však máte nejaké dve hodinky a nevadí vám poriadna tlačenica (predstavte si Dobrý Trh na Panenskej v najsilnejších časoch), tak je Broadway market trh, na ktorom nájdete úplne všetko - oblečenie, čerstvú zeleninu, dobrú kávu, veľký výber jedla a koláčov, vinyly, knihy, jednoducho všetko, na čo si len viete spomenúť. Plus obchodíky, reštaurácie a kaviarne, ktoré sú na ulici, kde sa Broadway market koná, tiež stoja za to.
13:00 Obed vo vietnamskej reštaurácii Cyclo
Cez Shoreditch sme sa prešli až po križovatku Shoreditch High Street, Liverpool Street a Old Street, kde sa o dobré podniky len tak podkýnate. Lucy mi dala na výber asi zo štyroch reštaurácií, ja som si vybrala vietnamskú. Vzhľadom na to, že som počas minulého roka objavila Pho, mala som chuť ho zaradiť aj do programu môjho narodeninového víkendu. A bola to trefa do čierneho. Mňam, mňam.14:00 Poobedná káva v Ozone
Pražiareň s kaviraňou a reštauráciou Ozone sa dostala na vrchol kaviarní, do ktorých sa musím ísť pozrieť po tom ako mi ju poriadne poospevovala Miška zo Standartu. A mala pravdu, Ozone je miesto, ktoré sa oplatí vidieť.Industriálne priestory, v ktorých sa pred vašimi očami deje všetko, otvorená kuchyňa, aj bar a o poschodie nižšie máte voľný výhľad na pražičku a vrecia plné zelenej kávy. Lucy už tretiu kávu za deň nezvládla, ale ja som si samozrejme filter nemohla nedať. Viac o kaviarňach, ktoré som tentokrát navštívila v Londýne, plánujem napísať do samostatného článku.
15:30 Soho - Pierre Herme a magazíny
Do Soho sme sa po prvýkrát za celý deň odviezli metrom. Mali sme dva hlavné ciele - moje narodeninové darčeky. Lucy povedala nech si vyberiem, tak som si vybrala, že chcem ísť do nejakého obchodu so všetkými cool magazínmi sveta a ja si tam určite nejaký narodeninový darček vyberiem.
Ona sa ale rozhodla, že musím dostať aj nejakú narodeninovú mňamku a tak sa rozhodla, že si kúpime makarónky. A nie len také obyčajné, ale priamo od Pierra Herme, parížskej značky makaróniek, ktorá sa považuje za najlepšiu na svete. Kde inde by ste ich obchod mohli hľadať, ak nie v Soho, však? Jeden majú ešte v Selfridges na Oxford Street. Vybrali sme si do sáčku šesť rôznych druhov makaróniek a jednu som na mieste dostala ochutnať. A vtedy som pochopila všetku makarónkovú mániu sveta. Doteraz som si myslela, že sú to predražené, príliš malé koláčiky, ktoré síce milučko vyzerajú, ale chuť majú viac-menej priemernú. Nemohla som sa viac mýliť. To len tie makarónky, ktoré som ochutnala doteraz neboli tak výnimočné, ale toto bolo niečo absolútne neskutočné. Najväčšia láska. Ešte že v tomto našom provinčnom hlavnom meste Pierre Herme nikdy nebude, aspoň sa nemusím báť že by som minula všetky svoje peniaze na jeho dokonalé koláčiky.
Potom ma Lucy zaviedla do ďalšieho malého raja - obchodu Good News na Berwick street so všetkými možnými magazínmi na svete. Nebol to striktne obchod s alternatívnymi magazínmi (je to kategória iba v mojej hlave?), ale všetko, čo som si chcela poobzerať tam bolo. Minimálne všetko, čo som poznala zo Žltého už nefunkčného magazínového blogu. Nakoniec som si vybrala posledný Kinfolk a číslo z okt/nov 2014 austrálskeho dvojmesačníka Frankie. Kinfolk som si vybrala najmä pre to, že je vizuálne krásny a Frankie pre to, že ani keby som chcela, na Slovensko by mi ho z Austrálie neposlali. A rovnako ako Kinfolk je krásny a veľmi veselý.
18:00 Večera - Barnyard
Americkú reštauráciu Barnyard v Soho blízko Oxford Street, vybrala Lucy na večeru tak, aby doplnila všetky druhy jedál, čo sme už za ten deň pojedli. Rezervácie ponúkajú iba na polku reštaurácie, my sme to už nestihli, tak sme mohli iba prísť a dúfať, že sa pre nás dve a ešte jedného kamaráta, ktorý sa k nám na večeru pridával, nájdu nejaké miesta. A našli sa!
Každý z nás si vybral asi tri-štyri veci z jedálneho lístka, ktoré boli dostatočne malé na to, aby sme ich zvládli a potom sme si všetko, čo sme dostali share-ovali, takže sme poochutnávali úplne všetko. Reštaurácia mala hrozne zaujímavú atmosféru a všetko jedlo bolo poriadne mastné. Ja som mala polievku z pečeného zemiaka s vajíčkom a slaninou, corn-on-the-cob (americká/britská verzia varenej kukurice, ktorá sa potrie maslom, nastokne sa na paličku a zapečie sa na grile), a americký hotdog.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Po tomto celom mega dni sme šli k Lucy domov, kde sme si ešte dali večerný čaj s mojím najobľúbenejším manželským párom v Londýne, Leom a Emmou, z ktorého nemám fotky, lebo kamarátov netreba fotiť, kamarátov si treba hlavne užiť.
Bonus na záver - Yeast Bakery
Okolo Yeast Bakery sme šli ráno po ceste do Rawduck, ale keďže je to pekáreň, ktorá dodáva svoje výrobky do E5, nezastovovali sme sa tam. Ich koláčiky okrem podnikov, pre ktoré pečú môžete ochutnať aj priamo u nich - v garáži. Nie je to totálne super?fotky ja na iphone
Mali ste prechádzku po mojej najobľúbenejšej trase a po prečítaní tvojho článku mám chuť sa tam okamžite vrátiť, hoci som sa len pred týždňom vrátila :)
ReplyDeleteĎakujem za tipy, niektoré som nepoznala, ale určite pri najbližšej návšteve Londýna vyskúšam :)
Inak v mojom najobľúbenejšom časopisovom obchode bol v januári nakupovať asi každý a pri mojom príchode už nič z tých, ktoré som chcela (medzi nimi aj Kinfolk), už nemali :( aspoň že na teba ešte počkal ;)
No jo, tieto časti Londýna sú jednoducho malebné, kto by ich nemal rád? :) Sú takou správnou kombináciou krásnej prechádzky a pekných podnikov, ktoré stretávaš na každom rohu. Plus je tu ešte výhoda, že turisti, ktorí sú v Londýne na krátko, na takéto super zákutia nemajú čas :)
DeleteTiež do tohto Good News chodíš nakupovať? Máš aj nejaké iné časopisové obchody vytipované? Lebo ja som nemala zistené nič, ale Lucy vie všetko :D A ty si tam bola asi štyri dni po mne, ale ja keď som odchádzala, tak som ti tam ešte nejaké dva Kinfolky určite nechala :)
hej do Good News v Soho a niekedy mávajú niektoré dobré aj v Selfridges, ale teraz nemali nikde nič, to bude asi tým, že bol koniec mesiaca a už čakali na nové čísla.. škoda, aspoň že ty sa z neho môžeš tešiť, ja si ho objednám :)
Delete