Ochutnávka kávy - cupping v Moje

Prvé februárové dni sa niesli v znamení kávy. Najprv som sa cez víkend bola v sobotu aj v nedeľu pozrieť v Inchebe na tohtoročných baristických majstrovstvách Slovenska. V sobotu som zahliadla niekoľkých súťažiacich v kategórii Latte Art - kreslenie mliečnou penou a potom som v nedeľu videla tri štvrtiny finále hlavnej kategórie, v ktorej baristi pre medzinárodnú porotu pripravovali espressá, cappucina a svoje vlastné signiture drinky. Bolo to super, len ma mrzelo, že vystúpenie víťaza Mariána Plajdička, ktorý týmto obhájil svoje víťazstvo z minulého roku a je teda už dvojnásobným majstrom Slovenska, som zmeškala, lebo išiel hneď ako prvý.

Počas víkendu som sa dozvedela, že delikatesy a kaviareň Moje pozvali Mariána, aby k nim v pondelok večer prišiel spraviť cupping - ochutnávku kávy. Keďže Marián momentálne pracuje v The Barn v Berlíne, odkiaľ aj priniesol kávu, nemohla som si to nechať ujsť. Síce som nikdy na cuppingu nebola, ale povedala som si, že to predsa treba niekedy vyskúšať prvýkrát, tak prečo nie práve teraz. A bolo to skvelé rozhodnutie, lebo ten zážitok rozhodne stál za to a teraz si ho už kedykoľvek rada zopakujem.

Príjemné prostredie v suteréne Moje, ktoré je modifikovateľné práve za účelom rôznych akcií ako sú rôzne ochutnávky, či workshopy sa kúsok po šiestej zaplnilo 20 šťastlivcami, ktorí sa zmestili do kapacity eventu. Na stole pred nami boli vždy v troch pohárikoch pripravené čerstvo namleté vzorky šiestich rôznych káv. Cupping viedol Marián spolu s Petrom Ondrejkom z momentálne najlepšej slovenskej pražiarne Green Plantation.

Na úvod sa nám predstavili a povedali nám čo nás vlastne čaká, keďže na otázku, kto sa už niekedy predtým zúčastnil cuppingu, zdvihli ruky len dvaja ľudia. Mňa teda potešilo, že som nebola jediným nováčikom v miestnosti. Na začiatok sme si obehli stôl a ovoňali všetky vzorky ešte kým neboli zaliate. Už prvé dychové vnemy sľubovali skvelé a rôznorodé vnemy chuťové, na ktoré sme všetci čakali.

Káva sa potom zaliala vodou a na štyri minúty nechala postáť. Po štyroch minútach sa rozbila krusta, ktorá sa vytvorila na povrchu pohárov a všetka káva sa z pohárov odobrala, aby sa už ďalej neextrahovala. Potom sme museli ešte 10 minút počkať, kým káva v pohároch vychladne na ideálnu teplotu, lebo keby sme ju ochutnávali príliš horúcu, mohli by sme si popáliť ústa a mali by sme po ochutnávaní. Okrem toho, niektoré chute sú oveľa výraznejšie až neskôr, keď je káva trochu chladnejšia.

Za ten čas nám Marián porozprával čo to o výberovej káve, prečo sa nazýva výberová a čo ju definuje a potom nám porozprával o direct trade, v ktorom ide o to, aby pražiari ideálne spolupracovali a nakupovali priamo od farmárov, ktorí kávu pestujú a zbierajú. Týmto pádom sa môže oveľa viac peňazí dostať priamo farmárom namiesto toho, aby platila celé systémy dodávateľov. Porozprával nám aj o svojej káve, s ktorou zvíťazil na tohtoročných majstrovstvách - Finca Tamana z Kolumbie a o príbehu tejto konkrétnej farmy. Dozvedeli sme sa kopu zaujímavých vecí, ani sme sa nenazdali a prešlo desať minút a my sme konečne mohli ísť ochutnávať.

Cupping je celkom zábavná záležitosť. Používa sa naň špeciálna cuppingová lyžička, ktorou sa naberie káva, ktorú idete práve ochutnávať a potom tú kávu treba z tej lyžičky poriadne sŕknuť, aby sa rozprskla do celej ústnej dutiny a tak ju človek mohol naozaj ochutnať. Po každom ochutnaní si treba lyžičku opláchnuť, aby sa nám na nej nemiešali chute rôznych káv. Stôl sme si obehli niekoľkokrát, keďže ako káva chladne, jej chuť sa mení a niektoré podtóny, ktoré boli menej výrazné, keď bola teplejšia sa dostávajú do popredia alebo naopak. To je na výberových kávach naozaj fascinujúce, lebo najmä tie naozaj ovocné, keď vychladnú, chutia úplne ako džús.

Na stole bolo šesť káv.
Dve od slovenskej pražiarne Green Plantation - Sumatra Wahana a Burundi Kayanza.
Jedna z pražskej pražiarne Doubleshot - Kenya Gaturiri
Jedna z brnenskej pražiarne Gill's Coffee - Brazilia Pocos de Caldas, ktorá bola pražená na espresso
No a nakoniec dve z berlínskej pražiarne The Barn - Rwanda Mahembe a Ethiopia Mesele Haille

Každá pôvodom z inej krajiny, všetky z výborných pražiarní a veľmi čerstvo upražené - v prípade Green Plantation až extrémne čerstvo. Od praženia po naše ochutnávanie prešli len štyri hodiny. Je skvelé, že pri týchto jednodruhových výberových kávach sú na obale vždy presné informácie odkiaľ tá konkrétna káva, ktorú pijete prišla a aj kde a kedy bola upražená. Skúste si takéto informácie nájsť na obaloch zrnkových káv v supermarkete - nemáte šancu.

No a teda - ako tie kávy chutili? Boli naozaj skvelé. Obe kávy z Green Plantation som už pila spravené cez rôzne filtre a teda som vedela porovnať ich chute. Pri cuppingu sú ich chute výraznejšie, pretože sa extrahujú štyri minúty, čo je viac ako, keď si ich pripravujem cez filter. Najmä pri Sumatre, ktorá má chutiť po žltom melóne bol práve ten cítiť pri cuppingu úplne výrazne. 

Keňa z Doubleshotu bola úžasne ovocná, presne ten prípad, z ktorého sa chladnutím stane skvelý osviežujúci džús a takmer by ste mi neuverili, keby som vám tvrdila, že to je káva.

Brazília z Gill's bola napražená na espresso, preto bola trochu tmavšie pražená a jej chute boli oveľa menej výrazné oproti ostatným svetlopraženým kávam na stole, čo bola dosť škoda, no viem si predstaviť, že espresso z nej by ma teda rozhodne neurazilo.

No a napokon kávy z Berlína. Etiópia bola úžasne jemná, s ľahučkým marhuľovým podtónom. Veľmi lahodná a veľmi príjemná.

No môj top bola Rwanda Mahembe. Tá chutila po sladkých čerešniach a horkej čokoláde a to bola teda parádna kombinácia. A hlavne, ja mám stále pocit, že keď nejakú kávu pijem a čítam si k nej popisy chutí, tak fakt netuším, ako na to prišli, že tá káva chutí tak alebo onak. No niekedy sa mi stane, že môj mozog sa nechá oklamať a tvrdí, že jem nejaké ovocie a nie že pijem kávu. A presne toto sa mi stalo včera. Če-reš-ne, vykrikovali všetky chuťové bunky.

Po cuppingu, Juraj, barista z Moje, ktorý celú akciu zorganizoval, ponúkol, že ak si máme ako tú kávu spraviť, môže nám z niektorej z nich odsypať a tak som si vypýtala práva Rwandu a dnes sme si ju v robote vychutnali cez aeropress a bola neuveriteľná! Sladučká čerešňa zaliata v horkej čokoláde, celé sa to len tak rozplývalo na jazyku, jednoducho mňam.

Takže tak, môj prvý cupping dopadol priam nad moje očakávania výborne. V skutočnosti som nevedela, ako veľmi budú moje chuťové bunky schopné spracúvať takéto podnety, ale celkom to zvládli. Je naozaj fascinujúce porovnávať a ochutnávať tak rozličné kávy na jednom stole. Presne pri takejto príležitosti sa dá ľuďom vysvetliť, že "kávová" chuť neexistuje - káva nemá byť defaultne horká, káva môže chutiť totálne rôznorodo - sladko, kyslo, sviežo, ovocne, čokoládovo. A každá nová káva prináša so sebou novú kombináciu chutí a teda vždy je to prekvapenie, ako tá káva asi bude chutiť.

Keďže tento cupping bol v Moje veľmi úspešný a dokonca sa niektorí záujemcovia ani nedostali, určite sa podobná akcia ešte zopakuje. Ja prídem zase. Prídite aj vy!

A sem ešte jedna veľká vďaka Karolovi, ktorý založil Moje, lebo verí kvalitným veciam a tým rozvíja gastronomické prostredie v Bratislave. Je skvelé, že také niečo ako Moje máme v Bratislave, určite sa tam choďte niekedy pozrieť, ak ste ešte neboli.