Saturday, June 23, 2012

Tretia La Putika v Bratislave


La Putika otvorila minulý pondelok už svoju tretiu pobočku v Bratislave. Prvá má adresu na Mýtnej, no prakticky je už na Račianskom mýte, druhú otvorili koncom minulého roka na Klobučníckej a táto tretia je na Panskej, ktorá sa v poslednom čase plní zvučnými menami a začína byť jednou z najdôležitejších ulíc Starého Mesta. Tri pobočky tejto stále obľúbenejšej kaviarničky sa majiteľom podarilo otvoriť v priebehu dvoch rokov.

La Putika je kaviareň, ktorá vás dostane svojim štýlom a atmosférou svojich priestorov. Ten je vypracovaný do najmenších detailov a preto máte stále chuť sa obzerať a skúmať, čo všetko tam je. Na rozdiel od Shtoora, ktorý je ich najväčším konkurentom, nemajú vlastnú ponuku brandovaných výrobkov. Skôr tu nájdete ponuku bežnú, nič prekvapujúce ani inovatívne veľmi, ale ponuka je široká, či už máte chuť na kávu alebo na niektoré z fľaškových belgických pív. Jedlo sa v Putike nepodáva. Opravený údaj: na Panskej už varia! Tešíme sa! :)

Mohlo by sa zdať, že Shtoor, ktorý je v poslednej dobe dávaný za príklad toho, ako robiť dokonale čokoľvek od dizajnu interiéru cez branding ponuky až po marketing značky má oproti Putike príliš navrch. No súčasťou konceptu La Putiky je niečo, čo Shtoor nemá - môže sa v nej fajčiť. Respektíve nie všade, iba v častiach vyhradených pre fajčiarov, ktoré sú skutočne dobre oddelené a teda nie sú prekážkou pre ľudí, ktorí by do bežnej zafajčenej kaviarne ani nevošli.

Ja osobne nefajčím, ale bola som veľmi zvedavá, ako sa bude La Putika tohto svojho konceptu držať vo svojej tretej prevádzke. Od fanúšikov-nefajčiarov sa ozýval hlas nespokojnosti s tým, že časti pre fajčiarov sú väčšie a krajšie, no považovala by som to za skutočne hlúpe, ak by svoj koncept La Putika menila. Ak totiž človek fajčí a chce si ísť sadnúť do príjemnej, štýlovej kaviarne, sú pre neho Putiky momentálne voľbou číslo jedna.

Na Panskej to vyriešili šalamúnsky. Priestor je veľkorysý a tentokrát nefajčiarom pripadla väčšia časť z neho, ktorá je skutočne krásna (s kamarátkami, s ktorými sme vyskúšali už aj La Putiku na Mýtnej a Klobučníckej sme sa zhodli, že najkrajšia). Nič však neostali dlžní ani časti pre fajčiarov, ktorej dominuje úžasná tapeta knižnice, ktorá na prvý pohľad vyzerá takmer reálne. Neviem len, či časti pre fajčiarov nechýba trochu denného svetla. Nebola som tam, takže neviem posúdiť, či to prekáža.

Hoci sa do La Putiky nejde na "najlepšie koláče v meste" alebo "vychýrený domáci burger", aj tak ju mám rada. Želám jej všetko dobré, pretože čím viac takýchto priestorov bude, tým bude Bratislava krajšia a útulnejšia. Ak budete mať nabudúce chuť ísť si sadnúť do štýlovej kaviarničky a v Shtoorovi bude opäť raz plno, určite sa choďte pozrieť do La Putiky a zistite, či aj vám jej atmosféra učaruje rovnako ako mne.

P.S.: Majú aj wifi!

Za článok som nedostala zaplatené, napísala som ho z vlastnej iniciatívy. Zdroj fotiek: fb page La Putika

Wednesday, June 20, 2012

Otitulované vandalstvo

Milovaní spolužiaci, budúci učitelia, môj skorotitul, otlačené kolená a verejnosťou akceptované vandalstvo. Už sú tie tituly presne tam, kde majú byť. Na chodníku.


















Wednesday, June 6, 2012

Čo pre vás znamená domov?

"Počujem v tej otázke, akýsi odchádzajúci svet. Zvučku rozhlasu v kuchyni, pozor zákrutu, šporák na zápalky, televízne hlásateľky, police natreté Diavou, ťažké periny, pórovú polievku, knihy z knižnice. Tento starý svet očakáva, že je jediný pravý a nikdy ho nič neohrozí, nenahradí. Že hovorí tou najsprávnejšou rečou, má tie pravé hodnoty a slovo domov si ušil na Singerke na mieru. V tej otázke, akoby bola odpoveď. A aj hrozba. Že nech si idem kam chcem, nech si vyskakujem alebo podliezam, domov je stred, od ktorého nikdy neujdem. Domov vie, aká naozaj som, a keď sa zmením, vraj som len zakryla podstatu. O domove sa mlčí. Je ako ohryzok, čo sa nezje, ale vyrastie z neho ďalšie jablko. Domov je plodný aj stojatý. Tiká ako hodiny v predsieni. Nikam chodiť nemusí, a predsa na jeho slová vždy dôjde."
                                                                                                                          Zuska Kepplová                        

Saturday, June 2, 2012

Sóley a Sin Fang v Subclube

Hudba z Islandu je moja malá súkromná vášeň, ktorá začala pred necelým rokom, ale o tom napíšem niekedy inokedy. Faktom ale je, že si nemôžem nechať ujsť žiadny koncert nejakého islandského hudobníka, ktorý je čo i len trochu nablízku. Naposledy to bola kapela FM Belfast v Košiciach. Keď som sa dozvedela, že až dvaja Islanďania naraz budú koncertovať v Bratislave, nehorázne som sa potešila. Dátum bol skvelý, nemusela som cestovať cez celé Slovensko, a ešte k tomu to boli Sóley a Sin Fang, ktorých mám oboch veľmi rada.

Koncertovú stredu sme začali v Artfóre, kde Sin Fang hral ešte pred večerným koncertom niekoľko akustických piesní. Bola to paráda, pripadala som si ako na Islande, počas ich najväčšieho hudobného festivalu Icelandic Airwaves. Súčasťou programu tohto festivalu sú totiž aj tzv. off venue koncerty, ktoré sú zadarmo a väčšinou sú kapacitne veľmi obmedzené, lebo kapely hrajú v rôznych kaviarničkách, kníhkupectvách, múzeách, dokonca aj na kúpalisku (kapela v zimných bundách, ľudia v plavkách v 40° vode, jednoducho Island).

V Artfóre sa mi Sin Fang skutočne veľmi páčil. Veď si to pozrite sami.



Približne o pol desiatej sme sa presunuli do bratislavského Subclubu, kde mal tento dvojkoncert začať o desiatej. Hudbu oboch interpretov som mala napočúvanú spredu dozadu, takže som sa skutočne tešila na to, akí budú naživo. A boli prekvapujúco iní ako na albumoch. Viem, že koncerty sú vždy iné a live hudba sa so štúdiovou nahrávkou nedá porovnávať, no títo dvaja interpreti ma naživo jednoducho prekvapili.

Sóley hrala ako prvá. A bola ešte snovejšia a ešte psychadelickejšia ako ju poznám. Sóley vždy hrá len takto ako uvidíte naživo. Na javisku je sama a pomáha jej len bubeník. Je krásna, očarujúca, milá, vtipná a jej hudba je tak trochu nadpozemská. Alebo vlastne nie. Je islandská. To, čo ma na jej hudbe strašne baví je, že tým ako znie v človeku vyvoláva pocit krehkosti, nostalgie, pokoja... jednoducho je to taká hudba, pri ktorej má človek chuť mať zatvorené oči a len počúvať.

A potom sú tu jej texty. A tie sú totálne kontrastné k pocitom, ktoré vo vás vyvolávajú jej melódie. Sú väčšinou trochu agresívne, trochu drsné, trochu strašidelné. Napríklad v Subclube hrala pieseň, ktorá bude na ďalšom albume a tá pieseň bola podľa jej slov o "Horror Wedding". Alebo si pustite túto piesenku. Tu je jej refrén:

And there I took all of your birds 
and I smashed them in my pocket-Oh 
And then I got the feathers off and 
I made myself a beautiful dress 

In your basement was a letter to myself 
You wrote it when we were married
I took this note and put it in my mouth
With your words
And then I took all your words and I ate them by the fire-Oh




Práve ako som ju tak počúvala v Subclube som si povedala, že jej hudba je ako filmy Tima Burtona.

Po krátkej prestávke odohral svoju časť koncertu aj Sin Fang. Musím povedať, že on ma prekvapil ešte oveľa viac ako Sóley. Tiež ho mám totiž zafixovaného viac ako jednotlivca a z albumov mi znie veľmi podobne tomu, čo predviedol v Artfóre. V Subclube sa ale predstavil s celou kapelou a odpálil svoju hudbu oveľa akčnejšie, hlučnejšie a rockovejšie ako som čakala. Na koncert som totiž išla s tým, že aj Sóley aj Sin Fang hrajú veľmi pokojnú hudbičku, ale nakoniec sa ukázalo, že Sin Fang v koncertnej verzii až taký pokojný nie je. Mne osobne to vôbec nevadilo, lebo sa tak aspoň so Sóley skvelo dopĺňali a aspoň sme sa trochu rozhýbali.

Jediné, čo mi trochu prekážalo bolo, že Sin Fang sa vôbec neusmieval. Z jeho hudby mám vždy pocit, že je neskutočne veselá a farebná, presne ako klipy, ktoré robí. No jeho live prezentácia tej hudby až taká veselá nebola. V Shiz o ňom napísali, že bol chladný a ja nemôžem inak než súhlasiť. Trochu škoda.



Celkovo bol však tento dvojkoncert skvelý a ja sa už teším na Pohodu, kedy si opäť rozšírim počet islandských kapiel, ktoré som videla naživo. Zahrajú tam Emiliana Torrini a islandská reggae kapela Hjalmár.

Ak sa vám táto hudba zapáčila, pokojne followujte Icelandic Music Daily na facebooku alebo twitteri a každý deň vás budem zásobovať takýmito islandskými špecialitami.