Moje objavy v roku 2014

Ak čítate tento blog, asi už trošku viete, že mám rada nové veci. Hrozne rada objavujem nové zákutia a svety a tak to vyzerá tak, že moje životné obsesie nie sú úplne konštantnými záležitosťami. Tento rok sa objavili až štyri pomerne veľké radosti, ktoré vypĺňali celkom veľa môjho voľného času. Tým, že vám o nich napíšem, si chcem trochu zrekapitulovať tento rok a zase vám predstaviť kúsok svojho sveta.

Minimálne dve z týchto troch vecí súvisia s tým, že som koncom marca upgradela svoj život zo starej tlačítkovej Nokie na iPhone 5S. Nokia mi vydržala celých 6 rokov, ale už bolo na čase sa pohnúť. Prvá appka, ktorú som si stiahla a môj prvý "nový" svet bol:

Instagram

Ja viem. Meškám asi štyri roky. Ale už tam na instagrame som a je mi tam super. Zo začiatku som sa snažila fotiť a niečo postovať každý deň, myslím, že mi to vydržalo nejaké tri mesiace a bolo to veľmi cool, lebo potom instagram fungoval trošku ako taký vizuálny denník. Presne som si vedela spomenúť, čo som ktorý deň robila len tým, že som sa pozrela na fotku, ktorú som v ten deň postla. Niekedy v lete som od toho trošku upustila, ale stále postujem tak tri-štyrikrát týždenne a stále ma to teší. Teší ma, aké jednoduché je fotiť s iPhonom, aké je to pohodlné a rýchle a napriek tomu sú fotky z neho fakt cool. Fotenie sa do môjho života vracia vo vlnách, tento rok bol jeho veľký comeback a dúfam, že ešte nejakú tú chvíľku vydrží. Followovať ma môžete tu.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Druhá veľká novinka tiež súvisí s príchodom iPhone-u a to sú:

Podcasty

Ak náhodou neviete, podcasty sú zväčša rádiové show hovoreného slova. Sťahujem si ich do podcastovej appky v iPhone, sú zadarmo, je ich nekonečné množstvo druhov, štýlov a tém a človek sa v ich svete môže úplne stratiť. Podcasty sú ideálne na moje cestovanie vlakom, lebo človek sa dozvedá obrovské množstvo nových vecí úplne príjemnou a stráviteľnou formou. Podcasty ma úplne dostali, jediné, čo ma pri nich mrzí je, že ich ekvivalenty v slovenčine buď nie sú alebo je ich neuveriteľne málo. Takže, ak by ste niektorý z nasledujúcich podcastov chceli vyskúšať, musíte angličtinu zvládať aspoň na pasívnej úrovni čistého porozumenia.

Celé to pre mňa začalo, keď mi Metjush nejako mimochodom spomenul Hello Internet - podcast, ktorý začali robiť dvaja celkom známi youtuberi - C.G.P. Grey a Brady Haran. Prvé dve epizódy sú ešte také trochu formálnejšie, majú tému a snažia sa mať koncept a tak. No veľmi rýchlo to celé skĺzlo do žánru "two dudes talking" a je to najvtipnejšia konverzácia na svete. Obaja sú veľkí nerdi, takže riešia Star wars, Pána prsteňov, Hobita, iPhone, youtube a kopu iných vecí, no okrem toho riešia aj úplne najbežnejšie veci - svojich domácich miláčikov, svoje manželky, svoje projekty, či budú mať doma vianočný stromček a ako si ho ozdobia. Oni dvaja sú hrozne rozdielne osobnosti, takže veľakrát vznikne zaujímavá situácia, kedy jeden druhému musia vysvetľovať svoje postoje k životu, no a je to jednoducho mega sranda. Prvá epizóda mala niečo cez 30 minút, vianočný špeciál, ktorý som počúvala včera, mal takmer 3 hodiny a vôbec mi to nevadilo.

Teraz mám už celkom veľký zoznam obľúbených podcastov:

99% Invisible sú 20-minútovky o dizajne, architektúre a všetkom neviditeľnom, čo je dôležité za tým, čo vidíme - budovami, mostami, cestami, sochami a čo ja viem, čo všetko už stihli rozoberať. Rozprávať zaujímavo o veciach, ktoré nemáte možnosť vidieť, ale potrebujete si ich vedieť predstaviť, aby ste to celé pochopili je úplné umenie a Roman Mars to robí úplne dokonalo.

Snap Judgement je vynikajúci storytelling podcast. Jedna hodina, jedna téma a tri príbehy, ktoré danú tému nejako osvetlujú - vždy z iného uhla. Nie je to nič viac. Len zaujímavé príbehy obyčajných ľudí podané najlepšími rozprávačmi.

Radiolab má podobnú štruktúru ako Snap Judgement, ale pridanou hodnotou je, že v Radiolabe majú dané príbehy za úlohu nás aj nejako vzdelať. Témy, ktoré riešia sú strašne rôznorodé, ale zaručené je, že sa za hodinu, ktorú ich počúvate stopercentne naučíte niečo nové.


Serial počúval snáď každý, kto počúva podcasty. Prvá sezóna skončila pred

Vianocami, bol to jeden príbeh, rozdelený do 12 epizód. Hlavná reportérka sa rozhodla po 12 rokoch sama prešetriť jeden prípad, v ktorom bol 17-ročný chalan odsúdený na doživotie za vraždu svojej ex-priateľky. On však tvrdí, že je nevinný. Počas jedného roka táto reportérka robila rozhovory asi so všetkými možnými ľuďmi, ktorý mohli tento prípad osvetliť a potom nám o tom rozprávala tak dokonalým spôsobom, že človek jednoducho potreboval vedieť ďalšie a ďalšie informácie. Toto bol jediný podcast (okrem prvého spomenutého HI), ktorý si stiahnem akonáhle vyjde nová epizóda a okamžite si ju musím vypočuť.

StartUp je podobne ako Serial jeden príbeh a tiež je skutočný. Je to príbeh týpka, ktorý robil veľmi úspešné podcasty pre NPR a teraz sa rozhodol založiť podcastový startup. Je to najúprimnejší príbeh toho ako sa začína podnikať v Amerike. Alex Bloomberg vám povie presne tie veci, na ktoré nikto vo svojich úspešných príbehoch nemá čas. Nahráva ešte aj rozhovory so svojou manželkou. Je to autentické a návykové.

V poslednej dobe som sa prehrabovala ponukou podcastov, ktoré sa venujú knihám a môj najobľúbenejší sú Books on the Nightstand - je to rozhovor dvoch ľudí, ktorí pracujú pre veľké americké vydavateľstvo a ak chcete mať prehľad o tom, aké kvalitné veci tento rok vyšli, tak toto je celkom dobré miesto, kde zbierať informácie. Plus sa začínam namotávať aj na Bookriot - The podcast.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Poslednými spomenutými podcastami sa plynulo dostávam k téme, ktorá výrazne definovala môj rok a tým sú knihy. Vždy som rada čítala, ale od kedy som skončila výšku, zase som sa pomaly dostávala k tomu, že si môžem vyberať, čo chcem čítať, začala som sa zaujímať o to, čo vychádza - na Slovensku aj vo svete. Tento rok ma k tej informovanosti dostal najmä

Booktube

Booktube je zbierka kanálov na youtube, na ktorých ľudia rozprávajú len o knihách. Sedia doma pred svojimi poličkami s knihami a rozprávajú vám o tom, čo čítali a čo sa chystajú čítať. Ja som sa k tomu celému dostala niekedy v júni, kedy mi youtube odporučil, že by sa mi takéto niečo mohlo páčiť, ja som to vyskúšala a mal pravdu. Namotala som sa štýlom, ktorý som fakt nečakala a teraz followujem niečo okolo 30 knižných kanálov a zväčša si pozriem každé video, ktoré vyhodia von.

Najprv som sa samozrejme dostala k takým najznámejším booktuberom, ktorí majú desaťtisíce subscriberov, ale tí ma veľmi rýchlo prestali baviť najmä kvôli tomu, čo čítajú. Ale už som vedela, čo hľadám a tak som sa dostala k tým, ktorí ma teraz úplne najviac inšpirujú a ktorí nebezpečne zväčšujú zoznam kníh, ktoré si bezpodmienečne musím prečítať. Podobne ako pri podcastoch, slovenské ekvivalenty takýchto youtube kanálov nepoznám. Ak nejaký poznáte, šup s ním do komentov!

Climb the stacks - Ashley číta skvelé knihy a rozpráva o nich krásne a inteligentne. Číta veľa klasiky, ale aj modernej klasiky a memoárov a čokoľvek, o čom rozpráva znie ako kniha, ktorú si musím dať do zoznamu kníh, ktoré si chcem prečítať. Jej recenzie idú do hĺbky a sú asi najkvalitnejšie zo všetkých kanálov, ktoré pozerám. Ako ochutnávku si pozrite jej video o knihách, ktoré si treba prečítať po tom ako skončíte výšku a neviete, čo so životom.

Words of a reader - Holka z Austrálie, ktorá číta všetko možné, ale medziiným aj detskú literatúru, najmä klasiky z nej. Jej najobľúbenejšie príbehy sú "coming of age stories", knihy, v ktorých hlavná postava dospieva a nachádza samú seba. A ako sama hovorí jej najobľúbenejšie knihy sú buď krásne úsmevné príbehy alebo potom také, ktoré vám totálne zlomia srdce. Miluje poriadne smutné knihy a ja tiež, takže od nej tiež naberám kopu inšpirácie. Jej video, v ktorom rozpráva o klasikách pre začiatočníkov obsahuje možno trochu dievčenské odporúčania, ale ja som čítala takmer všetko, čo v tom videu spomína, takže asi preto máme celkom podobný knižný vkus.

Books and quills - Táto baba je z Holandska, ale žije v Londýne, číta všetko možné, aj najnovšie veci. Nielen, ale aj kvôli tejto jej recenzii som môjmu bratovi na Vianoce kúpila zbierku grafických poviedok Through the Woods.


Little Book Owl - Catriona je z Austrálie, má ružové vlasy, číta fantasy, young adult a contemporary a je proste strašne super. Ja si sem-tam rada oddýchnem pri nejakom young adult, takže treba aj takéto kanály sledovať. Napríklad tu je jej recenzia knihy Ready Player One, ktorú má booktube tento rok presvedčil, že si ju musím prečítať. A neoľutovala som.

- - - - - - - - - - - - -

Kombinácia počúvania podcastov a zúfalej túžby čítať viac kníh ma veľmi prirodzene priviedla k poslednému tohtoročnému fenoménu, ktorý ma dostal niekedy teraz na jeseň a tým sú:

Audioknihy

K tomu netreba hovoriť veľa. Audioknihy sú úžasné, "čítať" pri vysávaní a umývaní riadov je najlepšie strávený čas ever a totálne mi to pomáha zrýchliť čas, ktorý by som inak musela stráviť pri dlhých knihách.

Za tie dva mesiace, od kedy som audioknihy začala počúvať som počúvala napríklad Matildu od Roalda Dahla alebo Virgin Suicides, ktoré napísal Jeffrey Eugenides. Počúvanie audioknihy s čítaním tej normálnej som striedala v prípade už spomínaného Ready Player One od Ernesta Cline-a a pri decembrovom návrate ku klasike Malé ženy od Louisy May Alcott.

- - - - - - - - - - - - - -

Toto bol teda môj rok. Teda najmä taká jeho introvertná časť. Samozrejme, že to nie je všetko. Káva, cestovanie, kopa festivalov a veľa bratislavských radostí, to všetko sa dialo tiež. Ale o tom píšem stále, tak teraz netreba.

Máte aj vy nejaké veci, do ktorých ste spadli tento rok? Čo sú tie nové veci, ktoré ste objavili a zažili, ktoré ste si v januári 2014 ani nevedeli predstaviť, že by boli súčasťou vášho života? Dajte mi vedieť, hrozne rada zisťujem, čím žijú iní ľudia.

A najviac som zvedavá, čo nové prinesie ďalší nový rok. Poďme na to, 2015!

Čo je nové v Bratislave? (3.)

Mám problém. Nové super veci v Bratislave sa vynárajú rýchlosťou, ktorú takmer nestíham zachytávať. A to som si myslela, že toto leto bolo vysoko produktívne... To sa len pozrite, čo všetko stihlo vzniknúť za tri jesenné mesiace - dve kníhkupectvá, tri kaviarne, kvetinárstvo, dve nové miesta, kde vás dobre nakŕmia, jeden fajn projekt a jedna skvelá nová značka.

Knihy LIC - dátum otvorenia: 18. septambra 2014

Literárne informačné centrum o sebe hovorí, že sa venuje propagácii súčasnej slovenskej literatúry. Mňa akékoľvek takéto snahy tešia, lebo mám pocit, že ľudia vlastne ani nevedia, čo to je, keď sa povie súčasná slovenská literatúra. V septembri si LIC otvorili malé kníhkupectvo na námestí SNP, kde odvtedy každý mesiac organizujú rôzne stretnutia s autormi a autogramiády. Mám pocit, že akcie takéhoto charakteru sa objavujú ako huby po daždi, Martinus a Foxford na čele s Jankou Šlinskou boli asi priekopníci, ktorí ako prví začali robiť literárne akcie a teraz sú už všade a to je skvelá vec, lebo sa konečne aj na Slovensku začína literárne žiť. Každé ďalšie miesto, ktoré môže byť centrom takéhoto života je pozitívna správa pre literatúru na Slovensku.

Dobre & Dobré - dátum otvorenia: 22. septembra 2014

O tomto kúsku dobrého sveta v Bratislave ste už určite počuli. Kaviareň vznikla v priestore zadného vchodu do Starej Tržnice. Má úplne inú atmosféru ako všetky novovzniknuté kaviarenské priestory posledného obdobia - na podlahe je prenádherná dlažba, miestnosť má vysoký strop, parádne lustre a celé to má taký francúzsky feeling. Ale to nie je dôvod, prečo o Dobre & Dobré písali asi úplne všetci. Tým dôvodom je, že túto kaviareň založilo o.z. Vagus, ktoré sa venuje práci s ľuďmi bez domova a práve týmto ľuďom ponúkli možnosť zamestnať sa v Dobre & Dobré. Okrem toho, že týmto pádom má celá kaviareň strašne super myšlienku, pre vás ako zákazníka má pridanú hodnotu aj to, že páni, čo v tejto kaviarni obsluhujú by mohli vyhrať cenu za najmilšiu a najpozornejšiu obsluhu v celej Bratislave. A ešte k tomu tu majú vynikajúce bratislavské rožky! Kto ešte nebol, choďte to napraviť.


Obálka - začiatok projektu: október 2014

Obálka je krásny príklad toho ako môže byť šikovný marketingový nástroj užitočný pre obe strany - pre miesta, ktoré sa prezentujú aj pre mňa ako človeka žijúceho v Bratislave. Obálka je veľká štvorcová (prekvapivo) obálka, ktorá obsahuje programy na najbližších mesiac od všakovakých kultúrnych ustanovizní. Program kina Film Europe, KCčka, SNG, Mesiacu fotografie a čo ja viem čoho ešte všetkého. Plus je tam každý mesiac pribalená grafika od nejakého mladého slovenského umelca. A jeden ešte nakreslí niečo super na prednú stranu obálky. Obálka je zadarmo a nájdete ju na milión miestach, kuk na ich facebook, ak chcete vedieť, kde presne.

Ateliér Papaver - dátum otvorenia: 6. októbra 2014

Sem sa chystám nakuknúť od kedy toto miesto pred dvoma mesiacmi otvorili, ale ešte mi to nevyšlo. Je to pobočka kvetinárstva, ktoré už dlhšiu dobu funguje v Trnave s veľkým úspechom a teraz je aj v Bratislave. Každopádne ich výtvory sa nepodobajú ničomu, čo by ste si mohli zadovážiť v bežnom slovenskom kvetinárstve, Papaver je úplne iná liga. Ceny tomu pravdepodobne budú prispôsobené, ale raz za čas si radosť spraviť treba. Parádne kvetinárstvo nám doteraz v Bratislave chýbalo, Papaver to napravil.

Yogi's - dátum otvorenia: 13. novembra 2014

O otvorení ďalšieho obrovského nákupného centra v Bratislave by som tu nepísala. Po a, aj tak to všetci viete. Po b, nikoho to veľmi nezaujíma. ALE, s otvorením Bory Mall prišlo pre mňa extrémne pozitívne prekvapenie - kaviareň Yogi's. Yogi's sú pobočkou prešovskej kaviarne a na moje potešenie rozšírili rady kaviarní, kde vám navaria kvalitne praženú kávu cez filter. Konkrétne cez kalitu, ktorá sa považuje za najkonzistentnejší možný spôsob prípravy filtrovanej kávy. Na mlynčeku na filter majú Green Plantation. Povedali by ste si, že také už v Bratislave sú... Je ich síce málo, ale mali by ste pravdu.

No Yogi's majú ešte minimálne dva skryté tromfy, ktoré im môžu iné kaviarne závidieť. Baristu Vlada Kmeca, ktorý je jedným z top baristov v oblasti latte art - kreslenie mliečnou penou. Bol už aj majstrom Slovenska a na minuloročných majstrovstvách sa umiestnil v prvej trojke. Do šálky vám na počkanie nakreslí neuveriteľné umelecké diela. Ak neveríte, vypýtajte si v Yogi's cappuccino. Druhým veľkým tromfom je zmrzka Koun, na ktorú sme sa všetci v lete namotali a na zimu zmrzlináreň v centre zatvorili. Ľudia smútili. Ale, teraz si ju už môžeme opäť dopriať, lebo jedine a práve v Yogi's majú Kounu plnú chladničku. Ešte som vás nepresvedčila, aby ste tam šli? :)

Orbis Street Food - dátum otvorenia: 22. novembra 2014

Neviete si predstaviť, akú radosť mi spravila správa o otvorení Orbisu. Totiž, s kamarátmi celé letá riešime, kam si ísť dať v meste niečo pod zub. Na výber máme buď miesta, kde sa normálne varí, ale úplne low-cost to asi nebude alebo hipsterské kuchynské vychytávky, ktoré najmä chlapčenským žalúdkom nestačia. Teraz máme Orbis a šípim, že v lete sa tam budeme objavovať až príliš často. Orbis má zaujímavú ponuku - štyri rôzne street food jedlá zo štyroch rôznych krajín. Všetko podľa pôvodných receptov, všetko v porciách, ktoré hladný žalúdok zasýtia a všetko do 4€! Jedno z týchto štyroch jedál, ktoré majú v ponuke sú pravé belgické hranolky. Hrubé, 100% zo zemiakov, na výber zo šiestich omáčok, všetko pekne do kornútku a výsledok je neskutočný. Pokiaľ viem, sú jediní v Bratislave, čo takéto niečo predávajú. A majú aj raclette, ten vyskúšam nabudúce.


Regal Burger v Eurovei - dátum otvorenia: 3. decembra 2014

Regal Burger všetci už poznáte a máte naň názor. Mne chutí veľmi. Prečo o ňom píšem tu je to, že od začiatku decembra sú už okrem centra aj v Eurovei. Teším sa z toho úplne z rovnakého dôvodu ako z Yogi's, lebo ak sa do obchodných centier dostávajú trochu civilizovanejšie podniky ponúkajúce jedlo a kávu, tak nám svitá na dobré časy.











Kníhkupectvo KK Bagala - dátum otvorenia: 5. decembra 2014

Dámy a páni - konečne! Kali Bagala je pán, to vieme všetci, čo sa trochu zaujímame o literatúru. Ak náhodou neviete, tak je to preto, lebo tento pán sa výrazne podieľa na rozvoji súčasnej slovenskej literatúry a to tak, že každý rok organizuje literárne súťaže poviedka a báseň, v ktorých oceňuje a v zbierkach vydáva mladých autorov s veľkým potenciálom. Okrem týchto zbierok vydáva aj mnohé ďalšie knižky, ale čím je jeho vydavateľstvo výnimočné je to, že vydáva IBA slovenskú pôvodnú tvorbu. Nájdete u neho všetky diela dôležitých autorov ako sú Rakús alebo Štrpka a potom veľa mladých autorov. No a od začiatku decembra si môžete tieto knižky prísť poobzerať a pochytať do jeho maličkého, novootvoreného kníhkupectva na Laurinskej. Prosím vás, ľudia, nenakupujte v Panta Rhei, keď máme v Bratislave takéto klenoty.

Kaffeehaus Goriffee - dátum otvorenia: 12. decembra 2014

Goriffee je značka kávy, ktorá pochádza v Rwandy, na Slovensko ju dováža a praží Erik Šimšík. Teraz má táto pražiareň už aj svoju vlajkovú loď. Vždy ma teší, keď má nejaká pražiareň svoju vlastnú kaviareň, lebo viem, že tam dostanem ich kávu presne takú, ako chcú, aby chutila a to, ako daná kaviareň vyzerá mi istým spôsobom komunikuje, akým spôsobom sa daná pražiareň chce prezentovať. Má to samozrejme nevýhody, keďže sa pražiarne na mlynčeku nebudú nikdy meniť. Okrem toho, Goriffee má ešte užší profil, keďže praží kávu iba z Rwandy. No je to ďalšia kaviareň, kde môžete ochutnať, kávu cez filter, myslím, že majú aeropress a V60tku. Teším sa, že alternatívy začínajú byť v novootvorených bratislavských kaviarňach štandardom, je to veľmi dobrý znak. Ešte jeden plusový bod, ktorý si Goriffee zaslúži - a to je miesto, kde sa kaviareň nachádza. Sú v Geotheho inštitúte na Panenskej ulici, asi tri kroky od zastávky MHD na Hodžovom námestí v smere do Petržalky. Dávam im like, lebo ma vždy teší, keď sa fajn kaviareň otvorí na nejakom neokukanom mieste, kde kávová kultúra môže zasiahnuť novú skupinu ľudí, ktorí v okolí žijú a pracujú.

Stagbeetlecoldbrew - začiatok predaja: január 2015

Ako posledná čerešnička na torte sa do výberu noviniek dostáva skvelá vec. Vo svete sa stala hitom najmä toto leto, na Slovensku sa začne oficiálne vyrábať a predávať od začiatku januára 2015. Máme tu totiž prvú slovenskú značku fľaškovaného cold brew. Cold brew je studená káva, ktorá sa vyrába z výberovej kávy a ide o to, že čerstvo namletá káva sa nezalieva horúcou vodou, ale studenou a necháva sa lúhovať dlhé hodiny. Potom sa následné precedí/prefiltruje a máte skvelú dobrôtku najmä na leto. Jasné, že cold brew si môže spraviť každý sám, ale toto leto sa vo veľa zahraničných kaviarňach objavili fľaškované cold brew. Tento trend sa rozhodol na Slovensku nasledovať Juraj, ktorý stojí za značkou Stagbeetlecoldbrew. Jeho cold brew má najštýlovejšie fľašky na svete a ja dúfam, že sa im bude dariť a že budúce leto tieto štýlové fľašky zaplavia všetky možné bratislavské kaviarne. Držím palce!

Na úplný záver, ak náhodou nemáte čo robiť posledné dni pred Vianocami a chcete mať vianočnú náladu, ale potrebujete sa vyhnúť vianočným trhom, tak tu sú tri miesta, kam môžete zájsť:

Stredoveké vianočné trhy na hradbách

Vianočný Dobrý Trh

Šťastné a Veselé Šafko

Nezabudnite mi v komentoch napísať, či som náhodou na nejaké super miesto nezabudla, pri takomto tempe ich vlastne nemám šancu zachytávať všetky. 

Užite si sviatky, vidíme sa v novom roku!

fotky: ja na iphone

Kam za kávou? Glasgow, Scotland

Keďže moji kamaráti sú po Škótsku pekne porozliezaní, tentokrát som okrem Edinburghu zablúdila aj do Glasgowa. O kaviarňach v Edinburghu som vám už písala (tu), teraz je čas na prechádzku po tých v Glasgowe.

V Glasgowe sa najlepšie žije študentom University of Glasgow. Jeden z dôvodov prečo sa majú tak super je, že táto univerzita má fakt krásny campus na kopci, kde je najväčšia univerzitná knižnica, akú som kedy v živote videla a parádny mix moderných farebných budov a historických budov, ktoré vyzerajú ako budovy nejakého stredovekého hradu. Ale to nie je jediný dôvod. Ten hlavný je West End, časť Glasgowa, kde všetci študenti tejto univerzity bývajú. Je tam totiž nádherne, asi štyrikrát krajšie ako v centre, sú tam všetky super obchody, kaviarne, parky, botanická záhrada a jednoducho celý život. Dokazuje to aj fakt, že tri zo štyroch kaviarní s výberovou kávou sa nachádzajú práve vo West Ende, a žiadna z nich nie je od univerzitného campusu vzdialená viac než desať minút. V centre sme našli len jednu dobrú kaviareň, aj tá bola úplne maličká, lebo centru vládnu len reťazce a značky a hocičomu inému zostáva len veľmi málo metrov štvorcových.

Takže nech sa páči, ak raz zablúdite do Glasgowa a budete mať chuť na dobrú kávu, tak tieto miesta vás rozhodne nesklamú.

Peña

Túto kaviereň mi odporučila baristka vo Fortitude v Edinburghu. Je to maličká kaviareň, zastrčená v nenápadnej uličke, dve mini miestnosti so štyrmi stolmi v každej. My sme boli v miestnosti v suteréne, kde je aj bar. Prišli sme desať minút pred zatvorením, ale baristky boli také milé, že nám spravili kávu a nechali nás tam sedieť ešte polhodinu. Mali sme jedno flat white s krásnym latte artom, do ktorého som stihla drgnúť skôr než sme ho stihli poobdivovať a jednu Keňu z londýnskeho Workshopu cez V60tku. Kto mal niekedy čokoľvek od Workshopu, vie, že to bola kvalitka. Peña potešila aj našu nekávovú spoločnosť, konkrétne najdokonalejším brownie na svete. Zjedli sme aspoň štyri.

Avenue G

Avenue G je zo všetkých kaviarní na zozname asi najznámejšia. Je na hlavnej ulici vo West Ende. Zbehla som tam sama na rannú kávu a neviem, čím to je, ale kaviarne, do ktorých idem sama, sa mi vždy páčia o kúsok menej ako tie, kam idem s niekým. Avenue G by ale asi nebola top z Glasgowa, ani keby som tam nebola sama. Bolo to tam stále super, len trošku formálnejšie. Už len to, že si tam človek nemohol objednať pri bare, ale musel počkať na čašníka. Oficiálne mám radšej maličké, zastrčené, útulné miesta s dvoma usmievavými baristami.

Ale všímajte to servírovanie. Aj to je síce príliš formálne, ale aspoň mi ušetrili robotu. V každej kaviarni som si musela fotiť kávu, ktorú som si vybrala, aby som si zapamätala, čo som tam mala, tu mi s kávou priniesli kartičku so všetkými informáciami, ktoré by ma len mohli zaujímať. Môžete si to teda prečítať aj sami, ale mala som Guatemalu od Has Bean cez aeropress. Bola veľmi príjemná a najviac ma prekvapila chuť orechov, keď trošku vychladla, lebo ja vlastne tým tasting notes vôbec neverím, priam si myslím, že majú ľudí zmiasť. Dobre, možno len mňa. Každopádne v tejto káve boli tie orechy fakt cítiť a to ma veľmi potešilo.

Riverhill

Riverhill je jediná kaviareň z môjho zoznamu, ktorá je v centre Glasgowa. To nám akurát vyhovovalo, lebo aj centrum si predsa treba ísť pozrieť a na vrchu vyhliadkovej veže fúkalo a bolo nám zima, tak sme si potrebovali dať teplú kávu. Skoro sme si mysleli, že ju dostaneme len so sebou, lebo v Riverhille je asi osem stoličiek pri vysokom bare popri stene a vo výklade a všetky boli plné, ale nakoniec sme mali šťastie, a kým sme si vybrali, stoličky vo výklade sa uvoľnili, takže sme tam nakoniec zostali. Dala som si Columbiu z miestnej pražiarne Dear Green. Glasgowský klenot. Clever dripper. Dobrôtka.


Papercup

Nech sa páči, glasgowský víťaz. Pražiareň s kaviarničkou. Útulný, veľmi sympatický priestor, ani extrémne maličký, kde sa nezmestí viac ako päť ľudí, ani obrovský, kde sa človek stratí. A veľmi ma potešilo, že som za dva dni stihla ochutnať kávu od dvoch rôznych glasgowských pražiarní. V Papercupe sme ochutnali El Salvador cez Clever Dripper a Etiópiu cez aeropress. Zase som si pripomenula, prečo tak rada objavujem nové pražiarne a aj to, že ma vždy hrozne teší, keď si môžem zároveň upíjať rôznu kávu z dvoch šálok (výhody toho, keď nejdem na kávu sama!) a užívať si to, ako rozdielne chutia a aké sú obe výborné.

Záverečný bonus, moja nehorázne drzá fotka ujov-dvojičiek, ktorí sedeli pred kaviarňou, ktorú som potrebovala zdokumentovať. Nie je to super, aký majú úplne opačný štýl obliekania? Tá fotka ma snáď neprestane tešiť do smrti.



Glasgowské kaviarenské potulky hodnotím veľmi pozitívne. Štyri kaviarne, každá úplne iná, štyri rôzne pražiarne, dve známe londýnske, dve neznáme glasgowské. Každá šálka bola veľmi potešujúcim zážitkom a ceny nie sú londýnske, čo je tiež plusovým bodom. Aj s rozmanitosťou krajín, kde káva ktorú som pila narásta, som pochodila trošku lepšie ako v Edinburghu. Päť bodov z piatich, ďakujem, Glasgow, prídem aj nabudúce.

fotky ja na iphone

Kam za kávou? Edinburgh, Scotland

Na prelome septembra a októbra som bola na výlete na severe - v Škótsku a na Islande. Šla som tam za kávou, prírodou a kamarátmi. Káva bola výborná, príroda prenádherná a kamaráti sú super, len by nemuseli bývať na konci sveta. Ale aspoň som mala dôvod ísť do Škótska, tak som pre vás zmapovala najlepšie kaviarne v Edinburghu a Glasgowe.

V Edinburghu som bola druhýkrát, odvtedy tam jedna kaviareň s výberovou kávou stihla skrachovať a dve nové vznikli, takže som mala čo objavovať. Bola som v štyroch kaviarňach a väčšina z nich mala na mlynčeku Keňu, ale v každej kaviarni som ochutnala kávu z inej pražiarne - jednu londýnsku, jednu švédsku a dve škótske.

Brew Lab

V Brew Labe som už bola aj pred tým rokom a pol, boli totiž pioniermi alternatívnych príprav kávy v Edinburghu. Každý mesiac menili spôsob prípravy, až kvôli konzistentnosti nezostali pri kalite. Robia tam len najkvalitnejší baristi, ktorý každoročne Edinburgh reprezentujú na britských baristických majstrovstvách, jednoducho, človek si môže byť istý, že v Brew Labe dostane len to najkvalitnejšie. Interiér sa skladá asi zo štyroch miestností, čiže je to celkom veľká kaviareň, ale vždy je úplne plná. Ja som si tu dala Costa Ricu z londýnskeho Workshopu, čo bol veľmi príjemný štart mojej kávomilskej výpravy.


Fortitude

Fortitude je najnovší príspevok na edinburskej kaviarenskej scéne. Je to maličká, veľmi príjemná kaviareň na začiatku New Town, blizučko pri autobusovej stanici. To mi úplne vyhovovalo, lebo som tam stihla zbehnúť ráno predtým než som nasadla na autobus do Glasgowa. Vo Fortitude tiež robia filtrovanú kávu cez kalitu, dala som si Keňu Marimira od švédskeho Drop Coffee, čo bola momentálne hosťujúca pražiareň. Krásne citrusová, ale nie extrémne kyslá, čo ma vždy poteší, lebo ja tie úplne najkyslejšie kávy až tak nemusím, táto bola ale taká úplne akurát. Mňamka. Inak vo Fortitude predávajú rôzne kávy od miestnych škótskych pražiarní a všetky kávomilské hračky. Trošku som pokecala s baristkou, ktorá bola veľmi milá a odporučila mi rôzne super kaviarne v Glasgowe. Ja mám takéto maličké kaviarne asi radšej ako tie veľké, takže Fortitude jednoznačne odporúčam.


Machina Espresso

Machina je druhá z tých dvoch kaviarní, ktoré ešte neexistovali, keď som v Edinburghu bola prvýkrát. A okrem toho je to kaviareň, kam svoju baristickú kariéru presunul Metjush po lete v Moje. V Edinburghu pracuje v Machine. Z alternatív robia zatiaľ len chemexy, ale možno dajú šancu aj aeropressu. Machina je tiež celkom malá kaviareň a okrem toho, že je to kaviareň, tak tam aj predávajú okrem všetkých alternatívnych hračiek aj malé espresso stroje a ešte tento priestor funguje aj ako tréningová centrála. Takže parádny kávový svet. My sme si dali malý Chemex Kene Peaberry od malej škótskej pražiarne Glen Lyon. Bola veľmi príjemná. Škótsko je plné malých obskúrnych pražiarní, ktoré fakt stoja za to, v článku z Glasgowa spomeniem ešte ďalšie dve, ktorých kávu som ochutnala.

Artisan Roast

Artisan Roast je miestna pražiareň, ktorá má dve kaviarne v Edinburghu a jednu v Glasgowe. Tá, v ktorej som bola je vo veľmi štýlovej časti Edinburghu, v Bruntsfielde. Je to jediná kaviareň, ktorú som kedy videla, ktorá má bar postavený pri stene a teda je úplne otvorený. Dávalo to priestoru kaviarne úplne nezvyklý feeling. Na mlynčeku na filter bola práve Keňa, dostala som ju spravenú cez V60tku. Trošku ma vyrušilo servírovanie, lebo ja mám osobne veľmi rada, keď si môžem kávu postupne nalievať do menšej šálky, ktorú si môžem doplniť viackrát. Tu som dostala obrovskú šálku už s kávou v nej. A bez podšálky! Zase len také weird vyrušenie niečoho na čo som zvyknutá, ale jednoducho mi tam celý čas tá podšálka chýbala. Ale to je len moja osobná preferencia.


fotky ja na iphone.