Monday, January 31, 2011

Mission week

Konečne sľúbený príspevok o minulotýždňovom mission weeku :) Na úvod trochu informačného základu. Každá univerzita tu má svoju Christian Union (odteraz CU), čiže niečo ako školskú mládež alebo tak, proste sa tam stratávajú kresťania z rôznych zborov a denominácií, ktorí chodia na tú istú školu. Mission week organizovali všetky CU zo všetkých škôl spolu. Celý projekt mal názov Invited a mal viacero častí. Každá CU organizovala nejaké akcie počas tohto týždňa na svojej škole. U nás to boli každý deň dve témy počas obeda, kam ľudia prišli, mohli si dať bagety, sendviče, chipsy, koláče a vypočuť si k čomu ich Boh pozýva respektíve nepozýva. Témy boli postavené na typických stereotypoch, ktoré ľudia o kresťanstve majú a každá téma mala poukázať na to, že tieto stereotypy nemajú biblický podklad a že to nie vždy také čierno-biele, ako si ľudia myslia. Po téme bol vždy čas na otázky a odpovede. Myslím, že tieto akcie boli celkom úspešné, na každej téme bolo asi tak 40 ľudí a boli tam ľudia, ktorých úlohou bolo rozprávať sa s ľuďmi, čo sedeli sami, zistiť, či majú nejaké ďalšie otázky a tak. Niekoľko ľudí zo St. Helen´s každý deň chodili na tieto obedné témy, aby sa rozprávali s ľuďmi, ktorí budú mať záujem dozvedieť sa viac alebo sa stretnúť na kávu a tak. Ja som bola aspoň na jednej z tých dvoch tém každý deň okrem pondelku a bolo to fakt super stretnúť sa každý deň v škole s ľuďmi zo St. Helen´s. Bude mi to chýbať :)

Okrem týchto akcií na škole sa organizovali ešte spoločné akcie, na ktorých spolupracovali všetky školy a kam pozývali ľudí zo školských akcií. Boli to hlavné večerné akcie, ktoré boli v utorok, v stredu a vo štvrtok vo veľkom kostole All Souls pri Oxford Street. To boli klasické evanjelizačné akcie so svedectvami študentov, krátkou témou a časom na otázky a odpovede. Keďže tam každý večer bolo asi tak 300-400 ľudí a papieriky s otázkami by neboli práve najefektívnejšie, otázky sa posielali smskou na číslo, ktoré bolo na obrazovkách a potom niektoré z tých otázok vybrali a odpovedali na ne. Cool, že? Ja som bola na všetkých troch týchto večerných akciách, lebo to bol fakt super čas, ktorý som trávila s kamarátmi, vždy tam bol niekto z našej skupinky, dali sme si pizzu a ešte hodinu po skončení programu sme jedli koláče a cukríky a kecali sme. Zase som sa zoznámila s kopou zaujímavých ľudí, takže to bolo úplne super :)

Ešte (trochu chronologicky nelegociké, sorry) som nespomenula náš školský kick-off (úvodný program) tohto týždňa - Live Music Night, nejaká tá fotka sa nájde na facebooku asi :) Bolo to v pondelok večer, strašne v pohode akcia, hrozne veľa ľudí, hrali tam najmä ľudia z UCL, úplne rôzne typy hudby, akurát, keď som odchádzala spievala černošská gospelová kapela, tí boli úplne parádni! Fakt to dosť stálo za to, tiež tam bolo veľa ľudí, ktorých som poznala a aj s ďalšími som sa zoznámila, už to ani nerátam, koľko takých zoznamovacích rozhovorov som tu absolvovala. Myslím, že s tým asi neprestanem až do konca júna :D Ale náhodou ma to celkom baví zoznamovať sa s novými ľuďmi, len keby som tak strašne nezabúdala ich mená :D

Bol to skvelý týždeň, nekonečne veľa sociálneho kontaktu a akcie, ale po týždni som už bola kompletne zničená a cez víkend som spala asi do 10tej každý deň, lebo fakt každý deň chodiť domov o 11tej večer celkom dalo zabrať. Ale stálo to za to :)

Friday, January 28, 2011

Prekvapenie

Už je to síce skoro týždeň, ale nejak som to nezvládla skôr. Takže minulú nedeľu, keď som sa vrátila z konferencie spomenutej v predchádzajúcom príspevku, odomkla som si izbu a niečo sa mi zdalo čudné. Asi 20 sekúnd som nevedela presne čo. Najprv som si všimla ustlanú posteľ inak ako keď som odchádzala, tak som si hovorila, že hm...a potom pozerám, že jejda, nová skriňa!! Ja som vedela, že mi budú meniť skriňu v izbe, ale nevedela som presne, že kedy. Domáca mi povedala, že mi dá vedieť. A teraz som prišla a namiesto starej rozpadávajúcej sa skrine, tam bola novučičká. A všetky moje veci pekne v nej. A potom som si všimla, že pribudla aj roleta na mojom malom okienku a na lampe tienidlo! Úplne som sa z toho tešila. A potom ešte, keď teta domáca prišla domov, tak mi dala lampičku na nočný stolík, takú mrte coolovú. Úplne super a bola som rada, že som sa vyhla všetkému tomu chaosu a hluku, lebo tú roletu bolo treba navŕtať a tú skriňu pravdepodobne museli skladať vnútri, lebo cez dvere by ju nedostali a muselo to byť dosť zložité celé. A ja som prišla rovno na hotové. Takže paráda :)

Nová lampa :)

Nová skriňa!!

Roleta a tienidlo

Toto nie je nové, to len tak :P

Wednesday, January 26, 2011

SU Living Stones Conference

Minulý víkend som bola na konferencii SU England and Wales s názvom Living Stones. Mrte som sa tam tešila, ale bola som aj zvedavá, aké to bude. Necestovala som ďaleko, lebo sa to konalo kúsok severne od Londýna – cestovala som asi 20 minút busom na jednu vlakovo-metrovú stanicu v zóne 3 a odtiaľ 15 minút vlakom do Broxbourne, odkiaľ ma vyzdvihol Simon Barker, ktorý ma na konferenciu pozval (a ktorý bol mimochodom jedným z hlavných organizátorov) a odviezol ma asi 2 míle do High Leigh konferenčného centra.

Už bola tma, keď sme prišli, tak som nevedela, aké je to tam obrovské, kým mi nedali do ruky kľúč od izby a mapu budovy, bez ktorej by som asi do tej svojej izby netrafila. Po čase som sa tam už zorientovala a nemusela som tú mapu nosiť so sebou :D Mala som asi hodinu voľna pred večerou, tak som šla objavovať tú megabudovu. Nekonečné chodby, krásne miestnosti, ale najväčšia sranda boli tzv. Tea Bar-y, čo boli kuchynské linky so šálkami a lyžičkami, na linke bola rýchlovarka a na poličke rôzne druhy čajov, cukor a samozrejme mliečka (také, čo si my dávame do kávy, len oni si ich dávajú do čaju) – no úplne cool.

Dôležitou súčasťou každej konferencie je jedlo :) Pretože je to jedlo a pretože sa tam deje najviac socializačnej aktivity. Pre mňa obidva tieto prvky boli o dosť výnimočnejšie ako obyčajne. Jedlo preto, že to bolo jedlo – plnohodnotné a kvalitné – a ja som celý čas ľutovala, že sa nedá najesť do zásoby, tak som sa tam len nekonečne prejedala, lebo samozrejme po každom jedle bol dezert, ale najlepšie boli jednoznačne raňajky. Najprv cereálie a potom English breakfest! Praženica, slaninka, fazuľa a toast! Och nádhera, dve rána za sebou, yes! A celkom som sa bavila na tom, že tam, kde my mávame Coffee Breaky, oni mali Drinks Time a ja som sa vždy mohla predbehnúť, keď som chcela kávu a nemusela som čakať v dlhej rade na čaj :D

Socializačná časť bola tiež pomerne zaujímavá. Bola to celkom veľká konferencia – bolo tam asi 150 ľudí a ja som tam bola sama. Čo znamenalo, že som si vždy vzala jedlo, vošla som do jedálne, poobzerala som sa a jednoducho som si náhodou vybrala stôl, ku ktorému som si šla sadnúť. Všetci sme mali na sebe nálepky s menami a ja som tam mala aj, že som z SU Slovakia, čo bol vždy jasný podnet na rozhovor, i keď po 3 dňoch už som bola celkom unavená z toho vysvetľovania, že študujeme v Londýne, čo tam študujem a na ktorej univerzite, kedy som prišla a ako sa mi tam páči a potom, ako som zapojená do služby SU na Slovensku, čo tam robíme, aké máme campy, aké a koľko máme detí... Myslím, že za tieto informácie som sa dostala asi tak 3x :P Nevadí, aj tak bola väčšina z tých rozhovorov celkom príjemná :)

No ale patrilo by sa povedať niečo aj o programe, hm? :) Program bol klasický, konferenčný. Spoločné stretnutia s worshipom, kázňou, rozprávaním o rôznych projektoch a campoch, ktoré SU robila za posledný rok a tak. Keď už hovorím o tých projektoch, táto konferencia bola pre Holiday Leadrov, čiže ľudí, ktorí sú vedúci nejakého tábora, klubu alebo misie. A teda tých majú vrámci anglického SU asi nekonečne veľa – ja som sa v tom teda nezvládla zorientovať za tie dva dni :)

Ďalším bodom programu boli voliteľné workshopy. Ja som mala Etiku v evanjelizácii a Vedenie skupiniek, obidva boli fakt super, ten prvý, ale naozaj výnimočný! Ale o ňom niekto bude chcieť počuť viac, budem mu to musieť vysvetliť osobne a budem musieť mať čas, lebo, keď sa snažím to skrátiť, tak sa do toho zamotám a stratí to ten kvalitný zmysel, ktorý to malo – to už som si vyskúšala.

Ešte treba napísať o dvoch výnimočných momentoch. V sobotu večer sme traja ľudia, ktorí sme tam boli z iných SU movementov, čiže ja, Daniel z Chorvátska a Cristy z Rumunska, boli požiadaní, aby sme povedali niečo o práci SU v našej krajine. Počas sobotného obeda Simon vyhlásil, že tí, čo sú zapojení do práce SU v Európe sa stretávajú o 2hej v jednej z tých krásnych miestností. Bola som presvedčená, že s nami chce len dohodnúť pár detailov ohľadom večera a preto som bola celkom prekvapená zo zloženia ľudí v tej miestnosti, keď som tam o 2hej prišla. Najprv som si nebola istá, či tam vôbec mám byť a celý čas, čo sme tam boli, som sa pýtala samej seba, čo tam vlastne ja robím :D Okrem mňa tam teda boli Daniel a Cristy, ktorí sú obaja mladí, ale keby sme nás nerátali, tak vekový priemer skupiny mužov, ktorí tam boli, by bol niekde okolo 50tky :D Ja ani neviem presne, kto všetko boli tí ujovia, ale boli to dôležití ľudia a ja som bola kvalitne privilegovaná, že som sa mohla zúčastniť na ich stretnutí a že sa ma dokonca pýtali na môj názor. No bola to šupa.

A potom večer ten talk pred 150 Angličanmi. To už bola len bodka na záver. Celkom v pohode som to zvládla, myslím, nemalo to byť nič dlhé, takže sa to dalo zvládnuť, ani som nebola veľmi nervózna, takže zase som o kúsok postúpila v mojich prezentačných schopnostiach a o kúsok som zdvihla latku toho, čo som schopná zvládnuť. Jasné, zrejme hralo úlohu aj to, že už vyše dvoch týždňov celkom intenzívne komunikujem v angličtine, tak snáď po polroku budem už totálne vyzbrojená na takéto úlohy.

Ak ste sa dočítali až sem, gratulujem a ospravedlňujem sa za túto neskutočnú dĺžku príspevku, prepáčte :P Fotky sú na fb, dúfam, že sa tam cez tento link dostanete: http://www.facebook.com/album.php?aid=318721&id=597938125&l=6cf0926e4e

Happy Birthday to me

Drahí moji priatelia, ďakujem vám všetkým za krásne priania, včera ste mi chýbali ešte o kusisko viac ako po iné dni. Je to zložité oslavovať narodky v zahraničí... a ešte takto skoro po príchode. Takže ďakujem všetkým, čo na mňa včera mysleli, bolo to od vás veľmi milé. Ja som si povedala, že keďže mám narodky, môžem si dopriať poriadnu Starbucks kávu, tak som si dala Caramel Macchiato a čítala som si vaše priania na Facebooku. Okrem toho som si nechala poslednú Horalku, tak tú som zjedla tiež :)
Tak teda, Happy Birthday to me :)

Tento týždeň máme mission week, o ktorom napíšem ešte viac neskôr, ale fakt je ten, že som sa večer stretla s ľuďmi z mojej skupinky pre medzinárodných študentov a oni mi doniesli tortu aj so sviečkami a zaspievali mi Happy Birthday a bolo to od nich strašne milé. :)

A táto to celé spískala! Lucile z Francúzska

Thursday, January 20, 2011

No comment needed

Toto hovorí samé za seba, totálne výstižné. Zošit na stredajšie Bible Study: 

Tuesday, January 18, 2011

St. Helen´s

Moje plánované veľké hľadanie ideálneho zboru v Londýne, kde ich je asi nekonečne veľa, skončilo hneď prvú nedeľu, čo som tu bola. A odvtedy sa moje rozhodnutie už len potvrdzuje ako správne. Takže svoj church som našla rýchlo a bezbolestne - St. Helen´s.

Túto fotku som stiahla, lebo by som takéto niečo nikdy neodfotila, ale toto je realita. Toto je St. Helen´s.

.
Do St. Helen´s som prišla prvýkrát minulú nedeľu na večerné zhromko, ktoré začína o šiestej večer, lebo po ňom býva študentská večera, takže som predpokladala, že tam bude veľa mladých. Hoci tú prvú nedeľu, tá študentská večera nebola, ale študentov tam aj tak bolo hrozne veľa. St. Helen´s má každú nedeľu tri zhromká (alebo štyri?), do kostola sa zmestí asi 500 ľudí a o šiestej tam fakt je veľká väčšina mladých ľudí.

Keď som prišla ja, hneď sa mi prihovorila jedna holka, lebo videla, že sedím sama a pozvala ma, nech si sadnem k nej. Tak som si k nej sadla a bola som zvedavá, čo ma čaká. Na každej stoličke v kostole bola prichystaná Biblia, takže keď sa čítalo z Biblie, každý mal tú svoju v ruke a poviem vám, že ten zvuk, keď 500 ľudí listuje tými tenkými stránkami je fakt štýlový. Pri vchode do kostola každý dostal program konkrétnej bohoslužby s vytlačenými textami piesní, oznamami a, pozooor, papierom na poznámky, kde sú vytlačené hlavné body kázne a je tam priestor na poznámky. A ľudia si tie poznámky fakt píšu.

St. Helen´s je evanjelikálny anglikánsky zbor, o dosť konzervatívnejší, než na čo som zvyknutá z domu, no na prvý pohľad je jasné, že je to zbor totálne zameraný na štúdium Biblie. A nielen na prvý, ale aj na druhý, tretí aj päťdesiaty. Po zhromku ma Megan, holka, s ktorou som sedela, predstavila niekoľkým ľuďom, medziiným aj Becky, ktorá si ma zobrala do svojej skupinky. Je jednou z vedúcich skupiniek pre medzinárodných študentov. Becky minulý rok skončila UCL, školu, kde som ja teraz, takže bola totálne nadšená, že budem v jej skupinke.

Skupinky sa konajú v stredu večer v inom kostole ako je na fotke, trochu menšom, asi o ulicu ďalej. (St. Helen´s má tri kostoly). Začína sa o siedmej spoločnou večerou, potom sa ľudia rozdelia do skupiniek, na ktorých sa tento rok študuje Markovo evanjelium. Majú k tomu vytlačené také strašne coolové študijné zošity. Dokopy nás tam bolo asi 60 medzinárodných študentov, boli sme rozdelení asi do 6 alebo 7 skupiniek, nerátala som to. Skupinka bola výborná, síce sme čítali pasáže, ktoré poznám veľmi dobre, no aj tak som sa dozvedela úplne nové veci.

Poslednou kvapkou bola táto nedeľa, keď po zase veľmi dobrom zhromku, bola študentská večera. Čo sa formy týka, podobalo sa to veľmi stredajším skupinkám, bolo nás tam trochu viac, mali sme spoločnú večeru (burger, hotdog alebo pečený zemiak s fazuľou a syrou, mňááám) a potom sme sa rozprávali o kázni, ktorá bola na zhromku v ten večer plus sme ešte navyše rozoberali jeden biblický text.

Okrem toho, že som fakt obohatená hlbokým biblickým štúdium, ktoré je v tomto zbore fakt dôležité, sa strašne teším aj z možnosti spoznať kopu super ľudí, medzi ktorými si dúfam nájdem dobrých priateľov. Už teraz sú ku mne veľmi milí a teším sa na každý deň, keď ich stretnem, na každú nedeľu a stredu. St. Helen´s je super :)  



Medzinárodné a multikultúrne kontakty
Študentská večera v nedeľu večer
Tomuto ja hovorím Bible Study :)
Pam, vrcholne sústredená

Sunday, January 16, 2011

Základné životné potreby zahraničného študenta

Mám za sebou prvých 10 dní a po začiatočnej snahe zistiť ako sa tu nestratiť a ako nadobudnúť aspoň akú-takú rovnováhu, som prišla na to, čo sú momentálne tri najdôležitejšie otázky, ktoré si musím zodpovedať, aby som prežila:

Čo a kedy budem jesť?
Asi je jasné, že toto je totálne základná životná potreba. Hlavne s mojimi kuchárskymi schopnosťami :P Ešteže v nedeľu aj v stredu sa normálne najem v kostole a časom sa mi snáď podarí aj niečo navariť, okrem instantných jedál. A možno budem jesť aj niečo iné ako bagety a mrkvu :D A možno budem polroka žiť na mrkve, no čo :P :D A to kedy je tiež dosť sranda. Väčšinu času sedím v knižnici a tam sa jesť samozrejme nesmie, takže môžem jesť len keď tam nie som. Tuším sa tomu hovorí polpenzia :D

Čo a kedy sa budem učiť?
Zatiaľ som mala síce úlohu na jeden predmet, ale prečítať 80 strán celkom odborného textu sa naozaj dá z týždňa na týždeň len preto, lebo veľmi nemám na práci nič iné. Tu sa tomu hovorí full-time študent. 2 hodiny na prednáške, 10 hodín v knižnici. Pohoda. Dá sa to len ak má človek štyri predmety namiesto 12.

Ako a kedy sa dostanem na internet?
Všetko je na webe. Recepty, keby som si náhodou chcela niečo variť. Škola, milión mailov denne. Plánovač cesty, bez ktorého namiesto 30 minút cestujem hodinu, lebo si neviem vymyslieť efektívnejšiu cestu. Škola, knižnice, a maily, ktoré treba pravidelne kontrolovať. No a hlavne ľudia sú na webe. Tých zopár, čo som spoznala tu a hlavne tí, ktorých som nechala doma. Keďže na izbe net nemám, tak si treba naplánovať aj kedy sa k tomu netu dostanem. Zväčša v škole v knižnici, alebo cez víkend v blízkej kaviarni. Nič moc, ale momentálne nemám inú možnosť.

Friday, January 14, 2011

Škola

Prvý týždeň školy je za mnou, tak teda pár slov o nej. Musela som si vybrať štyri predmety, ktoré zodpovedajú 2 tunajším kreditom. Každý predmet má hodnotu 0,5 kreditu, našich kreditov 30. Nikto tu nesmie mať za semester ani viac ani menej ako 2 kredity. Jednoducho štyri predmety a dosť. Paráda. Dva predmety som si musela dať na departmente, kam ma prijali, pre mňa je to SSEES (School of Slavonic and East European Studies), kde som si dala Českú a slovenskú literatúru a Kino vo východnej Európe. Zvyšné dva predmety som si mohla vybrať aké som chcela, ale predsa len som si povedala, že by mohli mať niečo spoločné s tým, čo študujem a tak som si dala Sociolingvistiku na departmente Lingvistiky a Psychlógiu a vzdelávanie na departmente Psychológie.

Každý z tých predmetov je úplne iný, takže aspoň budem mať rôzne skúsenosti.

V pondelok ráno budem mať sociolingvistiku, ktorá sa skladá z hodinovej prednášky a hodinového seminára. Forma je síce podobná ako na Slovensku, no obsah je o niečom úplne inom. Prednáška bola fakt zaujímavá, na čo teda zvyknutá nie som, ale na čo som sa aj najviac tešila. Seminár bol dosť praktický, najprv sme dostali zadanie na skupinovú prácu a potom ďalší výklad sa odvíjal od toho. Hodnotenie vraj dostaneme za prácu na hodinách, ktorá teda ešte neviem celkom ako bude vyzerať, keďže tento týždeň bola len prvá hodina, na ktorú sme nemohli byť nijako pripravení. Na ďalšiu hodinu sme ale dostali zadanie prečítať celkom veľa strán z dvoch kníh, ale to sa samozrejme dalo čakať, však? Takže som aj v stredu aj vo štvrtok sedela pár hodín v knižnici a čítala som a robila som si poznámky. Zadania sme dostali z dvoch kníh, z toho jedna sa dá normálne čítať v študovni, druhá je na celej škole len jedna a bola požičaná. Aj tak som si na ňu dala požiadavku a neuveriteľné, už ju mám. Jediná kniha na celej škole, vo všetkých knižniciach a nikto mi ju neuchmatol. Dosť dobré :) Aspoň sa mám z čoho učiť.

V pondelok poobede mám Kino vo východnej Európe. Je to jediný predmet, ktorý mám aj s ďalšími Erazmákmi, konkrétne dvoma Čechmi a jednou Polkou. Na hodine je nás asi 20, našou úlohou je každý týždeň si pozrieť film, ktorý je na programe, dvaja ľudia majú krátku prezentáciu a potom je taká diskusia/výklad o tom filme. Je to celoročný kurz, takže na prvej hodine sa už preberal film, ktorý sme ale my noví samozrejme nevideli, tak som tam skoro zaspala. Ale malo by to byť v pohode, každý má mať prezentáciu, plus budeme písať jednu alebo dve eseje. Hneď po dvojhodinovke si môžeme zostať pozrieť film na nasledujúci týždeň, čo sme aj chceli, ale v pondelok to vyzeralo, akoby sa im pokazilo všetko, čo sa mohlo, takže nakoniec sme to nepozerali spolu, lebo nefungoval zvuk, tak sme si to ešte s jednou Češkou šli pozrieť len my dve do knižnice a tam tiež všeličo nefungovalo, ale nakoniec nám to dvaja technici spustili, aj keď zvuk stále vypadával, no ale čo už.

V utorok poobede budem mať Českú a slovenskú literatúru 20. storočia, čo bude dosť smiešne, lebo tam budem len ja, ešte jeden študent a učiteľ. Čiže predpokladám, že to bude dooosť intenzívne štúdium literatúry, čo mi ale nezaškodí a možno zistím, že to s tou literatúrou nakoniec nie je až také zlé. Túto hodinu som ešte nemala, lebo začína až budúci týždeň, tak som na ňu veľmi zvedavá a aj na to, či to bude v češtine, pravdepodobne ale áno.Škola

Posledný predmet, ktorý zatiaľ mám len v stredu na obed, od polky februára ho budem mať ešte aj v piatok na obed je Psychológia a vzdelávanie. To je presný opak predchádzajúceho predmetu, keďže sú to len prednášky ako z typického amerického univerzitného filmu. Proste megaveľká prednášková sála, cool prednáška, ľudia, ktorí sa ozvú, keď sa chcú niečo opýtať, aj keď je v miestnosti 200 ľudí. Pravdepodobne žiadna príprava z hodiny na hodinu, no na konci skúška, že 9 otázok na vypracovanie ktorých budeme mať 3 hodiny. Skúška, akú som na UK nikdy nezažila.

Myslím, že to bude poriadne zaujímavý semester. A úprimne dúfam, že úspešný...

Tento blog som písala včera večer a dnes som dozvedela, že trápny univerzitný systém mi zamietol tú Českú a  slovenskú literatúru :( Budem to riešiť v pondelok a dúfam, že niečo vyriešim, inak by som z toho mohla mať celkom problémy, no nič moc...

Wednesday, January 12, 2011

Sťahovanie, 18 Templeton Close, Stoke Newington, N16 8UY, London

Včera bol deň D, týždeň po príchode do Londýna, som sa sťahovala do izbičky, ktorú si prenajímam. Školu som nemala, tak som len tak bola u Aďky, ešte posledných pár hodín, oddychovala som a ešte nevediac som si užívala posledných pár hodín fungujúceho internetu. Na obed som sa šla prejsť von, kúpiť si nejaké taniere a chcela som si aj odblokovať telefón, ale ujo v miestnej predajni mobilov, to nevedel spraviť, takže ešte stále nemám funkčný anglický telefón.

Veľký highlight včerajšieho dňa bolo, keď som si dala English Breakfest v jednej „reštaurácii“. Totálne som zaplesala, keď mi priniesli veeeľkú šálku kávu a potom aj tanier s párkom, fazuľou, dvoma plátkami opraženej slaniny a voľským okom a k tomu dva toasty. Okrem toho párku, ktoré teda v anglicku nemajú ani trochu dobré (ten som vylepšila kečupom), bolo všetko absolútne bezchybné. Také skutočné a tak veľa jedla som nemala už týždeň, takže to bola radosť :) A strašne som sa prejedla.

Okolo tretej som sa rozlúčila so svojim prvých londýnskym príbytkom a šlo sa. Našťastie mi Aďka bola ochotná pomôcť, inak fakt netuším, ako by som sa presúvala s dvoma kuframi. Cesta autobusom bola divoká aj keď som mala len jeden, lebo bol práve čas, keď sa končila škola a autobusy boli totálne natrieskané. Všetci na mňa poriadne zazerali, že čo zavadziam v uličke s tým mojim megakufriskom, ale nakoniec sme to zvládli a dostali sa na miesto určenia.

Potom ako som s tetou domácou (asi 40ročná číňanka, alebo nejaká iná šikmooká národnosť) vybavila pár formalít a vypila som skvelý English tea, čo mi urobila, šla som nakupovať. Tesco Express mám doslova za rohom, tak som šla tam a zobrala som všetko, o čom som si myslela, že by som to mohla potrebovať. Výsledkom bolo 5 totálne plných tašiek a ja som bola fakt rada, že nebývam ďaleko, lebo inak neviem, ako by som to odniesla.

Keď som si vybalovala nákup, začala som mať pocit, že sa mi tu bude dobre bývať. Moja izbička je fakt maličká, ale koniec-koncov mi úplne stačí a je celkom útulná. A bol to fakt skvelý pocit, vybaliť si konečne kufor a v chladničke vidieť perspektívu aj iného ako instantného jedla. Pri vybaľovaní som objavila veci, o ktorých som ani len netušila, že ich tu mám :D Myslím, že minimálne tri mesiace, na ktoré tu mám kontrakt tu vydržím... A možno aj celý čas. Uvidíme.

Ale... aby to nebolo také jednoduché, dostavil sa typický moment „dobrý pocit je fuč!“ a to bolo vtedy, keď som zapla internet a zistila som, že mi nefunguje internet. Ešte horšie to bolo, keď som to povedala tete domácej a ona si priniesla laptop do mojej izby a ukázala mi, že ona sa vie pripojiť úplne v pohode a všetko jej funguje. Ja ako počítačový antitalent som zostala úplne zúfalá a hoci sa internetu ráčilo asi na hodinku včera fungovať, potom proste padol a už sa neprebral. Ani teraz ráno nefunguje. Neviem celkom, čo budem robiť, lebo bez netu som tu dosť stratená, nielen kvôli hrozne potrebnému kontaktu s domovom, ale tak celkovo, všetky veci do školy, plánovač cesty, všetko je na nete. Jasné, aspoň, že mi ten net funguje v škole, ale je to totál zlé, ak sa mi nepodarí naštartovať to aj „doma“.

Anyway, dnes je streda, začína môj druhý týždeň v Londone, dnes by som mala doraziť všetky vybavovačky ohľadom školy a potom už len...začať normálne fungovať.

Monday, January 10, 2011

Zbierka statusovo zachytených myšlienok

V Londýne je tak okolo 7°C, niekedy trochu viac, niekedy menej. Tento fakt delí Londýnčanov na dve skupiny - tých čo chodia v kabátoch a bundách (ako ja) a tých, čo chodia v svetríkoch, ak sú to dievčatá tak aj v balerínkach, ktoré majú na bosých nohách!!! Nechápem!

Evidentne mám príliš dlhé priezvisko. Vyhláskovať ho trvá večnosť. Včera som si to zopárkrát vyskúšala, nie to zrovna sranda. Asi si to mysleli aj na administácii, keď sa rozhodli dve písmenká z neho proste vyhodiť a prideliť mi mailovú adresu lea.lauricova@... :D

Celkom sranda zraziť sa vo vchodových dverách školy s dvoma neznámymi slovensky hovoriacimi chlapcami. 

"Katedrová" knižnica, v ktorej sa treba presúvať výťahom, lebo má tri poschodia a nemá schody :D A okrem toho je takmer nemožné nájsť v nej voľné miesto...

Vyzerá to na celý semester bez literatúry!! Na jednej strane veľký lajk, na druhej strane som chcela zistiť, či by ma štúdium literatúry nemohlo čírou náhodou aj baviť, ak by mi ju podávali trochu inak, ale asi nebudem mať príležitosť to zistiť.

Dnes dávali v Starbuckse kávu zadarmo!!! Aj fotku ako dôkaz uploadnem večer :)

Sunday, January 9, 2011

Deň prvých pohľadov

Dnes bol nádherný mrazivý slnečný januárový deň, ani obláčik na oblohe, ako stvorený na prechádzku po meste. A tak som sa aj do toho mesta vybrala. A dala som si deň prvých pohľadov, ktorý na moju osamelú dušičku pôsobil úplne blahodárne. Pod prvým pohľadom musíte rozumieť pocit, keď človek prvýkrát zazrie Big Ben alebo Tower Bridge... Kto nemiluje Londýn, nepochopí :) Takže tu je dokumentácia mojich prvých pohľadov:
Prvý pohľad na St. Paul´s Cathedral

Prvý pohľad na Tower Bridge

Prvý pohľad na Tate Modern

Prvý pohľad na London Eye, schválne či ho zbadáte :D

A tento to vyhral!!! Naozaj to bol prvý pohľad na Big Ben, fakt necheatujem.

Link na zvyšné neprvopohľadové fotky: http://www.facebook.com/album.php?aid=313574&id=597938125&l=d2bc2a1168 

Rýchlokurz cestovania doubledeckrom

Za prvé tri dni v Londýne som sa trénovala najmä v schopnostiach, ktoré človek musí ovládať, aby dokázal cestovať londýnskymi busmi. Orientáciu som tu už síce spomínala, ale dnes už som prišla na to, že nie je dôležité len ísť na správnu stranu cesty, ale aj zistiť z ktorej zastávky vlastne bus odchádza. Počet zastávok na trochu väčších križovatkách väčšinou presahuje počet 10, napríklad pri jednej zastávke metra, konkrétne Notting Hill Gate je 13 rôznych zastávok na asi 5 uliciach samozrejme obojsmerne. Všade sú mapy na zastávkach, ale vyznať sa v nich vyžaduje tréning. Takže som bola na seba hrozne hrdá, keď som pri Notting Hille našla zastávku M a dostala som sa naspäť domov. Takže vlastnosť číslo 1: ORIENTÁCIA

Ďalšia nástraha je trvanie. Samozrejme to súvisí s tým, že si neviem naplánovať nejakú efektívnu cestu, ale to sa asi nedá absolútne naučiť vyznať sa vo všetkých autobusových linkách, keďže ich je tu asi tak 500 :P Dnes som na to doplatila, keď som bola na jednom viewingu a keď som sa snažila dostať odtiaľ naspäť, nastúpila som na bus, ktorý mal ísť tam, kde som chcela, lenže predtým ešte obehol asi každú uličku v tej danej štvrti, približne ako 99tka v Petržke. Nakoniec mi cesta domov trvala vyše hodinu a pol. Takže vlastnosť číslo 2: TRPEZLIVOSŤ. Nič iné fakt nepomôže. Ale som vďačná za svoj iPod a slúchatká :)

Posledná vlastnosť, ktorá je ale veľmi dôležitá, najmä pre zdravie. Nie je to celkom úplne vlastnosť, ale číslo 3 je ROVNOVÁHA. Od kedy som zistila, že aj na vrchnom poschodí je tabuľa ukazujúca zastávky, chodím si sadnúť vždy už len hore, veď doubledecker :) Čo znamená veľa chodenia po schodoch v hýbajúcom sa autobuse. Ešte som sa nezosypala ani raz :P

Friday, January 7, 2011

Orientation

Od dnes som už totálne oficiálna študentka UCL, už mám aj ID card s mojou fotkou a všetko. No ale bolo to celkom vzrúšo, tieto posledné dva dni. Vo štvrtok na obed bol začiatok oficiálneho programu. Síce som sa bála, či to nájdem, ale analogické správanie fungovalo úplne dokonale. Jednoducho od začiatku som len šla za inými ľuďmi od zastávky, na ktorej som vystúpila a vždy som sa dostala tam, kde som mala byť. Prednášková sála chemikov, kde začínal oficiálny program sa asi za 20 minút úplne naplnila, takže tam bolo asi 600 zahraničných študentov, z toho 95% Američanov. Akože hrôza. Všade, všade okolo mňa boli len Američania. Ale tak s nimi sa veľmi stretávať nebudem, lebo na mojom departmente asi nie sú žiadni. 

Úvodné trojhodinové kecy boli v pohode a najväčšia sranda začala až, keď sme šli do svojho departmentu, v mojom prípade School of Slavonic and East European Studies, tam nás už bolo len 10 asi. Tam nám dali papier, na ktorý si musíme zapísať všetky predmety, na ktoré budeme chodiť a odovzdať ho do budúcej stredy. My sme už posielali výber predmetov, ja som z nich mala na tom papieri 1, ktorý som mala akože už zapísaný a to som bola na tom ešte dobre. Niektorí nemali nič. Dostali sme zoznam, z ktorého sme si mohli vybrať a neboli tam veľmi zaujímavé predmety teda. Asi 15 po začiatku meetingu prišli štyria ľudia, ktorí sa len predstavili a hneď mi bolo jasné, že sú to Česi. Tak som sa potešila, že konečne niekto aspoň z Európy a hovoriaci mojou rečou. Nie žeby som sa chystala rozprávať tu po slovensky, ale po tom šoku z toľkých Američanov som bola dosť rada. Tak som sa s nimi po meetingu zoznámila a ešte aj s jednou holkou z Poľska. Všetci boli trochu vydesení z toho stavu predmetov. Nakoniec sme pochopili, že toho veľa nevyriešime, tak sme sa dohodli, že sa stretneme na druhý deň ráno.

Dnes začala tá drsnejšia časť, keď sme si museli zohnať na ten náš papier predmety. To znamenalo ísť do každého departmentu, tam zohnať niekoho zodpovedného, dostať od neho podpis, ktorý by mal zaručovať, že na ten konkrétny predmet budeme môcť chodiť a že tam bude pre nás miesto. Musela som vstávať, lebo som musela ísť do školy už ráno, no a bolo som samozrejme v strese, že ako to dopadne. Stretla som sa s Čechmi a zoznámila sa s ďalším Poliakom, chvíľu sme riešili na našom departmente, kde máme strašne zlatú administrátorku, ktorá ale od pondelka odchádza, totál škoda. Potom sme sa ale rozišli a každý sme šli svojou cestou, lebo sme museli obehať departmenty, kde sme chceli mať predmety. Bolo to až komické, lebo brutálne pršalo a zahraničných študentov sa dalo veľmi ľahko spoznať, lebo mali v ruke obrovské zoznamy predmetov a hlavne...mapy. Áno, na našej škole by sa nikto bez mapy nevyznal, lebo je veľká asi ako Staré mesto :P Najlepšie bolo, keď som prišla tam, kam som podľa mapy mala a tam mi povedal, že ten department sa presťahoval. Milá sekretárka mi povedala, kam mám ísť, tak som šla. Asi o 8 ulíc ďalej to bolo, podľa google maps pol míle. Ale nakoniec som to našla. A inak všetci boli hrozne milí a podarilo sa mi vybaviť všetko, čo som chcela a mala, v pondelok sa v papierovačkách a iných formalitkách pokračuje.

Ešte stále nemám ubytko, z toho mám dosť stres, ale inak to zatiaľ je celkom v pohode, aj keď som hrozne unavená z toho, že musím stále byť v strehu. Aby som sa nestratila, aby som vystúpila na správnej zastávke, aby ma nezrazil autobus, aby som šla na správnu zastávku, jednoducho nevypínam mozog ani na sekundu a to je únavné. Najväčší problém mám s tým, že fakt netuším ktorým smerom chodia busy. Som z tej opačnej stany totál zmätená a zväčša musím hrozne rozmýšľať, z ktorej strany som vlastne prišla, ktorým smerom chcem ísť a na ktorú stranu teda musím ísť, aby mi prišiel bus tým smerom, ktorým chcem ísť. A už som sa teda párkrát pomýlila. No jednoducho je tu sranda :P

Wednesday, January 5, 2011

Začiatok

Dnes ráno som odletela. No way back. Už je to naozaj skutočnosť. Odchod bol mierne stresujúci, keďže sme ešte na letisku museli vymeniť príručný kufor za menší, keďže väčší nemal dobré rozmery. Ani ten menší nebol úplne ideálny, ale tak bol trochu lepší. Tak som tŕpla, či mi ho náhodou pri niektorej kontrole nezatrhnú, ale všetko bolo v pohode. Lietadlo meškalo skoro hodinu, ale moje skvelé slúchatka sa postarali, aby som sa nenudila. A ešte som aj za tie dve hodiny stihla dospať poslednú noc pred odchodom, keď som sa teda veľmi nevyspala.

Celý čas som rozmýšľala nad tým, že mám pocit, ako by som išla len na výlet, zase len na sightseeing, a nie že sa niekam na polroka sťahujem. Prvé, čo mi pripomenulo, že som v Anglicku boli noviny, čo boli zadarmo pri jednom eskalátore a totálne som sa začala tešiť, že idem do Londýna a že budem čítať noviny v metre a ako som už šla busom z letiska a pozerala som sa z okna, na anglické zelené polia a keď som zbadala prvý doubledecker, tak som sa stále tešila viac a viac. 

Keď som prišla do mesta, stretla som s Aďkou, u ktorej zatiaľ na chvíľu bývam, kým si nájdem izbu na prenájom. Konečne som sa zbavila jedného z dvoch mojich kufrov, čo bolo veľmi potešujúce, lebo poviem vám, myslím, že by ste sa celkom zabavili, keby ste ma videli, ako som sa naťahovala s dvoma kuframi, ktoré dokopy vážia asi 35 kíl :P 

Keď som si sadla na gauč, v obývačke, v byte, kde býva Aďka, doľahla na mňa parádna únava, no začala som rozmýšľať nad tým, čo všetko treba vybaviť prvý deň. Tak som šla na svoj prvý nákup a kúpila som si chlieb a sprite :D No ale najväčší zážitok som mala, keď som si šla dať urobiť kľúč od bytu, samozrejme by som nemala ani najmenšiu šajnu, kde také niečo hľadať, kebyže som tu sama... No ale Aďka vyskúšala asi tri miesta, dve boli už zavreté, tretie gól. Ale to bol taký smiešný obchodík. Teda, tu sú samé také malé obchodíky, ale keď sme tu s Luckou boli na výlete, tak sme chodili len do potravín, lebo nič iné sme prakticky nepotrebovali. A tak som bola celkom šokovaná, keď sme vošli do totálneho dedinského všehochuť obchodu, kde okrem vyrábania kľúčov mali napríklad slúchatka ku compu, ale aj dezodoranty, savé koberce do kúpeľne aj šporkasky a najlepšie boli sponky na jednom stojane s klincami. No smiešne proste.

Zajtra sa ide do školy, dúfam, že sa tam nestratím v tej megabudove :D 

Tuesday, January 4, 2011

Ide sa na to

Kufre zbalené, takmer neprekračujúce povolený limit. Tak už nemám veľmi čo robiť, tak som si založila blog. Aby ste si mohli čítať moje zážitky a príhody z Londýna, ktorý sa už o niekoľko hodín stane mojim dočasným domovom. Ešte poslednýkrát sa vyspím vo svojej vlastnej postieľke a potom ma čaká neistá budúcnosť :D