Noc literatúry 2014

Minulý týždeň v stredu sa konala tohtoročná Noc literatúry. Už som o tejto akcii raz písala, pred pár rokmi, aha tu, ale píšem znova, lebo bolo hrozne super.

Noc literatúry je magická noc, kedy sa ľuďom zázračne otvárajú dvere do bežne neprístupných priestorov vo svojom meste, aby tam prišli, sadli si a pätnásť minút počúvali nejakého herca ako im číta urývok z nejakej výnimočnej knihy. Na každom mieste, tento rok ich bolo deväť, sa číta dielo autora z inej európskej krajiny. Na každom mieste sa čítačky začali o šiestej večer a potom sa opakovali v polhodinových intervaloch - pätnásť minút sa čítalo, pätnásť minút sme mali na presun na ďalšie miesto. 

Ako som si prebehla svoj článok spred dvoch rokov, všimla som si, že počet zastávok sa odvtedy scvrkol o päť, v roku 2012 ich bolo štrnásť, teraz len deväť. Je to dosť škoda, lebo o akciu je každý rok stále väčší a väčší záujem a každé miesto je kapacitne obmedzené, čiže ste ich niekedy museli obehnúť niekoľko, kým ste sa niekam zmestili. Tento problém by vyriešil práve väčší počet zastávok, kde by sa publikum lepšie rozložilo, znamenalo by to síce, že človek nemá šancu sa za tie štyri hodiny dostať na úplne všetky miesta, ale aspoň by sa všade zmestil.

Tento rok sa všetky miesta nachádzali okolo Grosslingovej ulice, musia byť totiž pri sebe dostatočne blízko, aby sa človek stíhal medzi čítačkami presúvať.

Najmagickejšia vec na celej tejto akcii je to, že ľudia si prídu posedieť do galérie, do kaviarne, do skladu na železničnom riaditeľstve, do záhrady alebo na pódium do divadla za jedným jediným účelom. Počúvať, ako im niekto číta z knihy. Literatúra ako taká je totiž bežne prijímaná úplne iným spôsobom - očami a osamote, nie ušami a v skupine. Preto som sa okrem toho, že som vnímala dej knihy, hlas herca, ktorý mi ho číta a nezvyčajný priestor, v ktorom som bola, obzerala aj po ľuďoch, ktorí tam boli so mnou a tešila som sa z toho, že ich je toľko a že nás všetkých spája veľká láska ku knihám, keď sme ochotní stráviť svoj večer pri literatúre namiesto pri hokeji.

Jediný háčik celej akcie je to, že to že je niekto herec, ešte neznamená, že dramatické čítanie mu ide dobre. Takže sme si bohužiaľ vypočuli aj celkom útrpné výkony, ale našťastie ich nebolo veľa.

Úplným vrcholom večera pre nás bol Juraj Hrčka, ktorý nás absolútne prekvapil, tým ako krásne sa hral s textom, ktorý čítal z knihy Naše rozchody od Davida Foenkinosa z Francúzka. Táto kniha je neuveriteľne vtipná, alebo sa takou aspoň zdala z tých pár strán, ktoré nám Juraj prečítal a na ktorých sme sa teda všetci prítomní poriadne nasmiali. 

Atmosférou bolo najúžasnejšie čítanie na pódiu divadla Malej scény v podaní Borisa Farkaša, ktorý je jednoducho Pán Herec s najdokonalejším hlasom a prejavom. 

Špeciálny zážitok bolo čítanie v už nevyužívanej spoločenskej sále, ktorá momentálne slúži ako sklad nábytku na generálnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky. Tu totiž čítala Zuzana Cigánová zo slovenskej knihy Kale topanky, ktorá je jedna z kníh nominovaných na cenu Anasoft litera 2014. Rozprávačom knihy je Rómka v strednom veku a tak sa herečka vžila do jej kože úplne naozaj a čítala to absolútne uveriteľným hlasom a intonáciou, akoby tam tá Rómka naozaj stála a rozprávala vám to. Keď som zavrela oči, nebola som ochotná veriť, že predo mnou sedí útla blondínka. 

Najplnšie bolo vždy U Kubistu, my sme tam našu literárnu cestu zakončili s pohárom bieleho vína a dobrým pocitom z príjemne stráveného večera. 

Magda Vašáryová čítala v študovni Juraja Špitzera na BISLA

Altánok v záhrade BISLA 

Anka Šišková čítala Aľu Rachmanovovú

Záhrada BISLA na Lazeretskej

Čítalo sa aj v Cyklokuchyni od Cyklokoalície na Šafku

Takéto noci literatúry sa mimochodom organizujú vo veľmi veľa mestách po celej Európe a aj po Slovensku ich tento rok bolo neúrekom. Veľmi sa teším tomu ako sa táto skvelá akcia rozrastá. Všetky informácie môžete nájsť na tejto stránke.

Kávomilská radosť s Keepcup Brew

O výberovú kávu pripravenú cez rôzne filtre som sa začala zaujímať asi tak pred rokom. Začala som objavovať, že káva môže chutiť, voňať a vyzerať úplne inak ako by si človek myslel. Už na prvý pohľad, ešte predtým, než kávu ochutnáte, vás môže prekvapiť svojou farbou. Často je filtrovaná káva oveľa bledšia ako espresso, niekedy pripomína skôr čaj ako kávu a inokedy zase červené víno. Takýto vizuálny zážitok z práve pripravenej kávy si ale môžete dopriať len v prípade, že ju dostanete naservírovanú do skla. V mnohých londýnskych kaviarňach, kde som vtedy pred rokom bývala, je toto štandardom. Buď je konvička, v ktorej vám kávu prinesú, zo skla a nalievate si ju do šálky, alebo ju dokonca aj pijete zo skla - z rôznych dizajnových alebo retro pohárov.

Takýto luxus si človek môže dopriať, keď sedí v kaviarni, ale čo keď si chce zobrať kávu so sebou? Ja som mala doma Keepcup, ktorý je super v tom, že ho môžete používať znovu a znovu a teda míňate menej papierových take-away pohárikov, v ktorých kávu so sebou bežne servírujú, a teda šetríte životné prostredie. No môj Keepcup bol z plastu a teda som prišla o možnosť si svoju kávu naozaj užiť - aj vizuálne.

No a potom v Keepcupe začuli pišťanie môjho srdca a prišli s výrobkom, ktorý keď som zahliadla kdesi na internete ešte keď to bol len prototyp, tak som vedela,   že ho určite musím mať. Navrhli Keepcup pre milovníkov filtrovanej kávu - ako inak zo skla! Keepcup Brew je rovnako farebný a veselý a eko-friendly ako jeho plastoví kolegovia, ale pri pití kávy vám už neujde jej farba a čo si budeme hovoriť, piť zo skla je aj zdravšie aj príjemnejšie ako piť z plastu. Takže tisíc plusových bodov za tento nový dizajn.

Vďaka Mabets, ktorí Keepcup na Slovensku distrubuujú som mala možnosť tento nový produkt vyskúšať medzi prvými. Podrobila som svoj skvelý nový Keepcup Brew všetkým možným testom a musím povedať, že z toho vyšiel naozaj vynikajúco.

Prvá vec, čo možno napadla mnohým z vás bolo - pohár zo skla? Veď by som sa bála, že ho pri prenášaní rozbijem. Na officiálnej Keepcup stránke je napísané, že nie je nerozbitný, ale asi sa pri pokusoch rozbiť ho celkom zabavíte, keďže je vyrobený z hrubého a veľmi kvalitného a voči mechanickému poškodzovaniu odolného skla. Nechtiac som si to otestovala, keď mi môj pohár zletel z poličky a nestalo sa mu úplne, ale úplne nič. Uf.

Druhá vec, ktorej sa hrozia všetci spolucestujúci v autobuse, ktorí vidia ľudí v MHDčke piť kávu z takýchto pohárov je, že sa dotyčný cestujúci tou kávou obleje, prípadne obleje aj ich. Tomuto zabraňuje výborne vylepšený uzáver na Keepcup, ktorý síce negarantuje to, že sa vám z neho káva nevyleje, ak pohár obrátite hore nohami, ale pri bežnej manipulácii skvelo poslúži a aj keď bude mať pán vodič ráno veľmi naponáhlo, vy sa nemusíte báť, že by vám káva nechtiac vyšplechla alebo vytiekla popod uzáver. Opäť, vyskúšané za vás :)

No a teraz to najpodstatnejšie - káva. Čo sa veľkosti týka, Keepcup Brew sa vyrába v dvoch veľkostiach. Ja mám menšiu verziu  - 227ml, ktorá je na pitie filtrovanej kávy úplne ideálna, keďže tu niekde sa pohybuje objem, v akom sa tento nápoj bežne konzumuje.

Pri príprave filtrovanej kávy bolo pre mňa podstatné najmä, ako dobre sa doňho bude robiť aeropress, ktorý používam najčastejšie. Páni výrobci veľmi dobre vedia, pre koho Keepcup Brew vyrábali, lebo aeropress na pohár sadne vynikajúco a je aj dobre tvarovaný a preto sa doňho dá úplne sebavedomo pri pretláčaní kávy oprieť.

No a nakoniec som musela vyskúšať, ako zvládne Keepcup Brew moju obľúbenú verziu espressa s mliekom - Flat white. Opäť, veľkosť úplne ideálna.

Ak by ste si chceli takýto pohár kúpiť, môžete tak spraviť na stránke Mabets alebo na jednom z mnohých, mnohých predajných miest, na ktorých sa Keepcupy dajú zohnať. Len asi ešte nemajú Keepcup Brew úplne všade. A ak by ste si chceli dať kávu, ktorú si z tohto pohárika naozaj vychutnáte a ste z Bratislavy, zbehnite do Brew baru, kde vznikla aj väčšina mojich fotiek.

Fotky sú fotené a upravené mnou v iPhone.