Kam za kávou? Glasgow, Scotland

Keďže moji kamaráti sú po Škótsku pekne porozliezaní, tentokrát som okrem Edinburghu zablúdila aj do Glasgowa. O kaviarňach v Edinburghu som vám už písala (tu), teraz je čas na prechádzku po tých v Glasgowe.

V Glasgowe sa najlepšie žije študentom University of Glasgow. Jeden z dôvodov prečo sa majú tak super je, že táto univerzita má fakt krásny campus na kopci, kde je najväčšia univerzitná knižnica, akú som kedy v živote videla a parádny mix moderných farebných budov a historických budov, ktoré vyzerajú ako budovy nejakého stredovekého hradu. Ale to nie je jediný dôvod. Ten hlavný je West End, časť Glasgowa, kde všetci študenti tejto univerzity bývajú. Je tam totiž nádherne, asi štyrikrát krajšie ako v centre, sú tam všetky super obchody, kaviarne, parky, botanická záhrada a jednoducho celý život. Dokazuje to aj fakt, že tri zo štyroch kaviarní s výberovou kávou sa nachádzajú práve vo West Ende, a žiadna z nich nie je od univerzitného campusu vzdialená viac než desať minút. V centre sme našli len jednu dobrú kaviareň, aj tá bola úplne maličká, lebo centru vládnu len reťazce a značky a hocičomu inému zostáva len veľmi málo metrov štvorcových.

Takže nech sa páči, ak raz zablúdite do Glasgowa a budete mať chuť na dobrú kávu, tak tieto miesta vás rozhodne nesklamú.

Peña

Túto kaviereň mi odporučila baristka vo Fortitude v Edinburghu. Je to maličká kaviareň, zastrčená v nenápadnej uličke, dve mini miestnosti so štyrmi stolmi v každej. My sme boli v miestnosti v suteréne, kde je aj bar. Prišli sme desať minút pred zatvorením, ale baristky boli také milé, že nám spravili kávu a nechali nás tam sedieť ešte polhodinu. Mali sme jedno flat white s krásnym latte artom, do ktorého som stihla drgnúť skôr než sme ho stihli poobdivovať a jednu Keňu z londýnskeho Workshopu cez V60tku. Kto mal niekedy čokoľvek od Workshopu, vie, že to bola kvalitka. Peña potešila aj našu nekávovú spoločnosť, konkrétne najdokonalejším brownie na svete. Zjedli sme aspoň štyri.

Avenue G

Avenue G je zo všetkých kaviarní na zozname asi najznámejšia. Je na hlavnej ulici vo West Ende. Zbehla som tam sama na rannú kávu a neviem, čím to je, ale kaviarne, do ktorých idem sama, sa mi vždy páčia o kúsok menej ako tie, kam idem s niekým. Avenue G by ale asi nebola top z Glasgowa, ani keby som tam nebola sama. Bolo to tam stále super, len trošku formálnejšie. Už len to, že si tam človek nemohol objednať pri bare, ale musel počkať na čašníka. Oficiálne mám radšej maličké, zastrčené, útulné miesta s dvoma usmievavými baristami.

Ale všímajte to servírovanie. Aj to je síce príliš formálne, ale aspoň mi ušetrili robotu. V každej kaviarni som si musela fotiť kávu, ktorú som si vybrala, aby som si zapamätala, čo som tam mala, tu mi s kávou priniesli kartičku so všetkými informáciami, ktoré by ma len mohli zaujímať. Môžete si to teda prečítať aj sami, ale mala som Guatemalu od Has Bean cez aeropress. Bola veľmi príjemná a najviac ma prekvapila chuť orechov, keď trošku vychladla, lebo ja vlastne tým tasting notes vôbec neverím, priam si myslím, že majú ľudí zmiasť. Dobre, možno len mňa. Každopádne v tejto káve boli tie orechy fakt cítiť a to ma veľmi potešilo.

Riverhill

Riverhill je jediná kaviareň z môjho zoznamu, ktorá je v centre Glasgowa. To nám akurát vyhovovalo, lebo aj centrum si predsa treba ísť pozrieť a na vrchu vyhliadkovej veže fúkalo a bolo nám zima, tak sme si potrebovali dať teplú kávu. Skoro sme si mysleli, že ju dostaneme len so sebou, lebo v Riverhille je asi osem stoličiek pri vysokom bare popri stene a vo výklade a všetky boli plné, ale nakoniec sme mali šťastie, a kým sme si vybrali, stoličky vo výklade sa uvoľnili, takže sme tam nakoniec zostali. Dala som si Columbiu z miestnej pražiarne Dear Green. Glasgowský klenot. Clever dripper. Dobrôtka.


Papercup

Nech sa páči, glasgowský víťaz. Pražiareň s kaviarničkou. Útulný, veľmi sympatický priestor, ani extrémne maličký, kde sa nezmestí viac ako päť ľudí, ani obrovský, kde sa človek stratí. A veľmi ma potešilo, že som za dva dni stihla ochutnať kávu od dvoch rôznych glasgowských pražiarní. V Papercupe sme ochutnali El Salvador cez Clever Dripper a Etiópiu cez aeropress. Zase som si pripomenula, prečo tak rada objavujem nové pražiarne a aj to, že ma vždy hrozne teší, keď si môžem zároveň upíjať rôznu kávu z dvoch šálok (výhody toho, keď nejdem na kávu sama!) a užívať si to, ako rozdielne chutia a aké sú obe výborné.

Záverečný bonus, moja nehorázne drzá fotka ujov-dvojičiek, ktorí sedeli pred kaviarňou, ktorú som potrebovala zdokumentovať. Nie je to super, aký majú úplne opačný štýl obliekania? Tá fotka ma snáď neprestane tešiť do smrti.



Glasgowské kaviarenské potulky hodnotím veľmi pozitívne. Štyri kaviarne, každá úplne iná, štyri rôzne pražiarne, dve známe londýnske, dve neznáme glasgowské. Každá šálka bola veľmi potešujúcim zážitkom a ceny nie sú londýnske, čo je tiež plusovým bodom. Aj s rozmanitosťou krajín, kde káva ktorú som pila narásta, som pochodila trošku lepšie ako v Edinburghu. Päť bodov z piatich, ďakujem, Glasgow, prídem aj nabudúce.

fotky ja na iphone