Noc literatúry 2014

Minulý týždeň v stredu sa konala tohtoročná Noc literatúry. Už som o tejto akcii raz písala, pred pár rokmi, aha tu, ale píšem znova, lebo bolo hrozne super.

Noc literatúry je magická noc, kedy sa ľuďom zázračne otvárajú dvere do bežne neprístupných priestorov vo svojom meste, aby tam prišli, sadli si a pätnásť minút počúvali nejakého herca ako im číta urývok z nejakej výnimočnej knihy. Na každom mieste, tento rok ich bolo deväť, sa číta dielo autora z inej európskej krajiny. Na každom mieste sa čítačky začali o šiestej večer a potom sa opakovali v polhodinových intervaloch - pätnásť minút sa čítalo, pätnásť minút sme mali na presun na ďalšie miesto. 

Ako som si prebehla svoj článok spred dvoch rokov, všimla som si, že počet zastávok sa odvtedy scvrkol o päť, v roku 2012 ich bolo štrnásť, teraz len deväť. Je to dosť škoda, lebo o akciu je každý rok stále väčší a väčší záujem a každé miesto je kapacitne obmedzené, čiže ste ich niekedy museli obehnúť niekoľko, kým ste sa niekam zmestili. Tento problém by vyriešil práve väčší počet zastávok, kde by sa publikum lepšie rozložilo, znamenalo by to síce, že človek nemá šancu sa za tie štyri hodiny dostať na úplne všetky miesta, ale aspoň by sa všade zmestil.

Tento rok sa všetky miesta nachádzali okolo Grosslingovej ulice, musia byť totiž pri sebe dostatočne blízko, aby sa človek stíhal medzi čítačkami presúvať.

Najmagickejšia vec na celej tejto akcii je to, že ľudia si prídu posedieť do galérie, do kaviarne, do skladu na železničnom riaditeľstve, do záhrady alebo na pódium do divadla za jedným jediným účelom. Počúvať, ako im niekto číta z knihy. Literatúra ako taká je totiž bežne prijímaná úplne iným spôsobom - očami a osamote, nie ušami a v skupine. Preto som sa okrem toho, že som vnímala dej knihy, hlas herca, ktorý mi ho číta a nezvyčajný priestor, v ktorom som bola, obzerala aj po ľuďoch, ktorí tam boli so mnou a tešila som sa z toho, že ich je toľko a že nás všetkých spája veľká láska ku knihám, keď sme ochotní stráviť svoj večer pri literatúre namiesto pri hokeji.

Jediný háčik celej akcie je to, že to že je niekto herec, ešte neznamená, že dramatické čítanie mu ide dobre. Takže sme si bohužiaľ vypočuli aj celkom útrpné výkony, ale našťastie ich nebolo veľa.

Úplným vrcholom večera pre nás bol Juraj Hrčka, ktorý nás absolútne prekvapil, tým ako krásne sa hral s textom, ktorý čítal z knihy Naše rozchody od Davida Foenkinosa z Francúzka. Táto kniha je neuveriteľne vtipná, alebo sa takou aspoň zdala z tých pár strán, ktoré nám Juraj prečítal a na ktorých sme sa teda všetci prítomní poriadne nasmiali. 

Atmosférou bolo najúžasnejšie čítanie na pódiu divadla Malej scény v podaní Borisa Farkaša, ktorý je jednoducho Pán Herec s najdokonalejším hlasom a prejavom. 

Špeciálny zážitok bolo čítanie v už nevyužívanej spoločenskej sále, ktorá momentálne slúži ako sklad nábytku na generálnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky. Tu totiž čítala Zuzana Cigánová zo slovenskej knihy Kale topanky, ktorá je jedna z kníh nominovaných na cenu Anasoft litera 2014. Rozprávačom knihy je Rómka v strednom veku a tak sa herečka vžila do jej kože úplne naozaj a čítala to absolútne uveriteľným hlasom a intonáciou, akoby tam tá Rómka naozaj stála a rozprávala vám to. Keď som zavrela oči, nebola som ochotná veriť, že predo mnou sedí útla blondínka. 

Najplnšie bolo vždy U Kubistu, my sme tam našu literárnu cestu zakončili s pohárom bieleho vína a dobrým pocitom z príjemne stráveného večera. 

Magda Vašáryová čítala v študovni Juraja Špitzera na BISLA

Altánok v záhrade BISLA 

Anka Šišková čítala Aľu Rachmanovovú

Záhrada BISLA na Lazeretskej

Čítalo sa aj v Cyklokuchyni od Cyklokoalície na Šafku

Takéto noci literatúry sa mimochodom organizujú vo veľmi veľa mestách po celej Európe a aj po Slovensku ich tento rok bolo neúrekom. Veľmi sa teším tomu ako sa táto skvelá akcia rozrastá. Všetky informácie môžete nájsť na tejto stránke.