Birthday extravaganza with a London foodie

Dva fakty na úvod. Pred dvoma týždňami som v Londýne oslávila svoje narodeniny. Nebolo to úplne plánované, jednoducho to tak vyšlo, že návšteva londýnskych kamarátov vyšla zrovna na môj narodeninový víkend. Fakt druhý, moja najlepšia kamarátka v Londýne je neuveriteľný foodie. Pozná všetky najlepšie, najnovšie, najcoolovejšie kaviarne, reštaurácie, jednoducho všetko, čo v Londýne fakt stojí za to. Spojenie týchto dvoch faktov znamenalo, že mi Lucyanna v sobotu, 24. januára, deň pred mojími narodeninami, pripravila parádny program, o ktorý sa nemôžem nepodeliť.

8:30 Budíček

Hoci sme noc pred tým šli spať ďaleko po polnoci, nemohli sme vyspávať do 11tej, čakal nás dlhý program.

9:30 Odchod z domu

Ako prvá vec v tento mrazivý, ale slnečný januárový deň nás čakala polhodinová prechádzka cez londýnsku štvrť London Fields smerom do Rawduck, kde sme si plánovali dať raňajky.

10:00 Raňajky v Rawduck

Mega štýlové miesto. Podávajú tam všetky jedlá, nielen raňajky. My sme boli jedni z prvých, ale kým sme o hodinu odchádzali, reštaurácia sa už stihla do polky zaplniť a stále prichádzali ďalší ľudia. Na sobotný brunch sa predsa chodí o pol dvanástej a nie o desiatej!

Priestor bol výrazne fotogenický, najmä kvôli celej jednej presklenej stene, cez ktorú nám na raňajky krásne svietilo slnko. Mali sme kávu od Caravan Coffee Roasters, vajíčka a ja som ochutnala rebarborový ocot na pitie (medicínsky ocot zmiešaný s ovocím), ktorý má byť super zdravý a bol prekvapivo aj veľmi chutný a osviežujúci.

11:30 Ranný koláčik v E5

V E5 sme sa zastavili, lebo sme to mali po ceste a Lucy mi túto krásnu pekárničku jednoducho chcela ukázať. Hipsterčina ako svet, rad ľudí, ktorí si prišli pre pečivo, koláč alebo kávu bol až vonku. Vnútri sa pri troch spoločných stoloch nenašla ani jedna voľná stolička, miestnosť bola naplnená ľuďmi, ktorí si ako miesto pre svoj brunch vybrali práve E5.

My sme si dali jeden bezlepkový mini brownie s lesným ovocím a kávu so sebou - Nude Espresso. Ten brownie bol absolútne neskutočný a káva samozrejme výborná.

12:00 Broadway market

Ak ste boli v Londýne už niekoľkokrát a máte čas a trochu trpezlivosti, Broadway market v Hackney určite odporúčam. Ja som tam už bola s Luckou a tentokrát sme tam boli v čase najväčšieho obedového nátresku, takže sme cez trh len prešli a pokračovali sme ďalej.

Ak však máte nejaké dve hodinky a nevadí vám poriadna tlačenica (predstavte si Dobrý Trh na Panenskej v najsilnejších časoch), tak je Broadway market trh, na ktorom nájdete úplne všetko - oblečenie, čerstvú zeleninu, dobrú kávu, veľký výber jedla a koláčov, vinyly, knihy, jednoducho všetko, na čo si len viete spomenúť. Plus obchodíky, reštaurácie a kaviarne, ktoré sú na ulici, kde sa Broadway market koná, tiež stoja za to.

13:00 Obed vo vietnamskej reštaurácii Cyclo

Cez Shoreditch sme sa prešli až po križovatku Shoreditch High Street, Liverpool Street a Old Street, kde sa o dobré podniky len tak podkýnate. Lucy mi dala na výber asi zo štyroch reštaurácií, ja som si vybrala vietnamskú. Vzhľadom na to, že som počas minulého roka objavila Pho, mala som chuť ho zaradiť aj do programu môjho narodeninového víkendu. A bola to trefa do čierneho. Mňam, mňam.

14:00 Poobedná káva v Ozone

Pražiareň s kaviraňou a reštauráciou Ozone sa dostala na vrchol kaviarní, do ktorých sa musím ísť pozrieť po tom ako mi ju poriadne poospevovala Miška zo Standartu. A mala pravdu, Ozone je miesto, ktoré sa oplatí vidieť.

Industriálne priestory, v ktorých sa pred vašimi očami deje všetko, otvorená kuchyňa, aj bar a o poschodie nižšie máte voľný výhľad na pražičku a vrecia plné zelenej kávy. Lucy už tretiu kávu za deň nezvládla, ale ja som si samozrejme filter nemohla nedať. Viac o kaviarňach, ktoré som tentokrát navštívila v Londýne, plánujem napísať do samostatného článku.

15:30 Soho - Pierre Herme a magazíny

Do Soho sme sa po prvýkrát za celý deň odviezli metrom. Mali sme dva hlavné ciele - moje narodeninové darčeky. Lucy povedala nech si vyberiem, tak som si vybrala, že chcem ísť do nejakého obchodu so všetkými cool magazínmi sveta a ja si tam určite nejaký narodeninový darček vyberiem.

Ona sa ale rozhodla, že musím dostať aj nejakú narodeninovú mňamku a tak sa rozhodla, že si kúpime makarónky. A nie len také obyčajné, ale priamo od Pierra Herme, parížskej značky makaróniek, ktorá sa považuje za najlepšiu na svete. Kde inde by ste ich obchod mohli hľadať, ak nie v Soho, však? Jeden majú ešte v Selfridges na Oxford Street. Vybrali sme si do sáčku šesť rôznych druhov makaróniek a jednu som na mieste dostala ochutnať. A vtedy som pochopila všetku makarónkovú mániu sveta. Doteraz som si myslela, že sú to predražené, príliš malé koláčiky, ktoré síce milučko vyzerajú, ale chuť majú viac-menej priemernú. Nemohla som sa viac mýliť. To len tie makarónky, ktoré som ochutnala doteraz neboli tak výnimočné, ale toto bolo niečo absolútne neskutočné. Najväčšia láska. Ešte že v tomto našom provinčnom hlavnom meste Pierre Herme nikdy nebude, aspoň sa nemusím báť že by som minula všetky svoje peniaze na jeho dokonalé koláčiky.

Potom ma Lucy zaviedla do ďalšieho malého raja - obchodu Good News na Berwick street so všetkými možnými magazínmi na svete. Nebol to striktne obchod s alternatívnymi magazínmi (je to kategória iba v mojej hlave?), ale všetko, čo som si chcela poobzerať tam bolo. Minimálne všetko, čo som poznala zo Žltého už nefunkčného magazínového blogu. Nakoniec som si vybrala posledný Kinfolk a číslo z okt/nov 2014 austrálskeho dvojmesačníka Frankie. Kinfolk som si vybrala najmä pre to, že je vizuálne krásny a Frankie pre to, že ani keby som chcela, na Slovensko by mi ho z Austrálie neposlali. A rovnako ako Kinfolk je krásny a veľmi veselý.

18:00 Večera - Barnyard

Americkú reštauráciu Barnyard v Soho blízko Oxford Street, vybrala Lucy na večeru tak, aby doplnila všetky druhy jedál, čo sme už za ten deň pojedli. Rezervácie ponúkajú iba na polku reštaurácie, my sme to už nestihli, tak sme mohli iba prísť a dúfať, že sa pre nás dve a ešte jedného kamaráta, ktorý sa k nám na večeru pridával, nájdu nejaké miesta. A našli sa!

Každý z nás si vybral asi tri-štyri veci z jedálneho lístka, ktoré boli dostatočne malé na to, aby sme ich zvládli a potom sme si všetko, čo sme dostali share-ovali, takže sme poochutnávali úplne všetko. Reštaurácia mala hrozne zaujímavú atmosféru a všetko jedlo bolo poriadne mastné. Ja som mala polievku z pečeného zemiaka s vajíčkom a slaninou, corn-on-the-cob (americká/britská verzia varenej kukurice, ktorá sa potrie maslom, nastokne sa na paličku a zapečie sa na grile), a americký hotdog.

- - - - - - - - - - - - - - - -

Po tomto celom mega dni sme šli k Lucy domov, kde sme si ešte dali večerný čaj s mojím najobľúbenejším manželským párom v Londýne, Leom a Emmou, z ktorého nemám fotky, lebo kamarátov netreba fotiť, kamarátov si treba hlavne užiť.

Bonus na záver - Yeast Bakery

Okolo Yeast Bakery sme šli ráno po ceste do Rawduck, ale keďže je to pekáreň, ktorá dodáva svoje výrobky do E5, nezastovovali sme sa tam. Ich koláčiky okrem podnikov, pre ktoré pečú môžete ochutnať aj priamo u nich - v garáži. Nie je to totálne super?




fotky ja na iphone

S Vladimírom Kmecom o latte arte, baristických majstrovstvách a o Yogi's.

V Bratislave máme od novembra nové obchodné centrum a v ňom kaviareň s kvalitnou kávou a vynikajúcim prístupom k zákazníkovi. Neveríte? Choďte sa pozrieť do Yogi's, kde na kvalitu dohliada Vladimír Kmec, slovenský šampión z majstrovstiev Slovenska Barista 2013 v kategóriách Latte Art a Cup Tasters. Ja som sa s ním bola porozprávať o jeho baristickej kariére, o latte arte a o súťažení. 

Ako si sa dostal ku káve? Ako dlho s ňou už robíš?

S kávou som sa dostával do kontaktu od konca školy, ale chytilo ma to asi päť rokov dozadu. Pracoval som vtedy v jednom penzióne a trávil som tam strašne veľa času, a najmä na nočných smenách som to chcel nejako využiť. Začal som si vtedy niečo študovať a zisťovať o káve a konzultoval som to s Ankou Rybovičovou. Ona mi vysvetlila ako funguje cappuccino a ako sa vlastne káva správa. Vtedy som si uvedomil, že v káve je naozaj celkom zaujímavá veda. Dosť som sa toho chytil, začal som sa normálne tešiť na nočné, vždy som si priniesol litre mlieka na chrbte a celú nočnú som vylieval kávu do drezu, lebo keby som to všetko pil, tak tu už dnes asi nie som. Takže to boli také moje začiatky.

Potom som sa snažil samovzdelávať, mal som už prečítané nejaké knihy a blogy, jednoducho všetko dostupné. Dostal som sa po bod, z ktorého som sa už nevedel pohnúť, tak som sa rozhodol, že by som mal skúsiť nejakú školu kávy. Chvíľu som zvažoval kam, nakoniec som išiel do Prahy k Robertovi Trevisanovi. Pomohlo mi to hlavne v latte arte, lebo Roberto mi ukázal, kde robím chyby a zistil som, čo mám trénovať a akým smerom ísť ďalej.

To bolo ešte stále, keď som robil v penzióne, ale čoskoro potom som sa presunul do Kolégia, kam som už vlastne šiel s tým, že moja práca bude, aby mali v reštaurácii dobrú kávu. Chcel som nejako nejako zúžitkovať veci, čo som vedel a hlavne som sa chcel rozvíjať.

Teba teda od začiatku na káve bavilo najmä cappuccino a liatie latte artu?

Asi áno, ale aj káva samotná ma vždy zaujímala. Vedieť naliať krásne cappuccino a nevedieť o káve nič, to je asi také ako, keď len viem hádzať fľašky a hneď ma to robí barmanom.  

Takže to asi išlo spolu. Aby si mohol spraviť kvalitné cappuccino…

…musel som sa naučiť robiť kvalitné espresso. To sa vždy snažím všetkým vysvetliť, lebo ľuďom sa často páči iba to kreslenie obrázkov. Naozaj, veľa prevádzok by najradšej iba vedelo robiť krásne obrázky. Ono to je síce fajn, ale to je ako keby kuchár povedal, že on chce vedieť iba pekne stajlovať na tanier, ale že to bude zle navarené, alebo že tie suroviny budú nekvalitné, to už nikoho nezaujíma, hlavne, že je to pekné.

Dajú sa vôbec kresliť pekné obrázky do zlej kávy?

Jasné, že sa dajú. Ja som sa presne tak učil. Kúpil som si kávu z Lidlu za dobrú cenu, predsa len to išlo dolu umývadlom, tak to bolo jedno. V tých začiatkoch som sa veľa venoval aj napríklad nastavovaniu ideálneho mletia. Dokonca som rozobral celý mlynček, aby som zistil ako presne funguje.

V čom ťa posunuli tvoje dva roky v Kolégiu?

V reštaurácii som už bol bližšie ku koncovému zákazníkovi. Robil som tam kávy, ľudia sa tešili, rýchlo sa to rozkríklo a pre mňa to naozaj bola veľká satisfakcia, že ľudia, ktorí boli spokojní, nám do Kolégia vodili zase svojich známych, špeciálne kvôli tomu, že u nás je skvelá káva. Raz mala jedna pani u nás oslavu 60tky, vo vinárni, v pivnici. Kávovar som mal hore a ona chcela, aby som každému spravil cappuccino a každému s iným obrázkom. Takže ja som chodil s troma šálkami hore-dole tými schodmi a ešte som to pred nimi aj lial a naozaj som každému nakreslil nejaký iný obrázok. Oni sa z toho veľmi tešili, ja som síce skoro skolaboval ako som sa nabehal po tých schodoch, ale ok. Čo človek nespraví pre zákazníkov. Ale bolo to super. Naozaj bolo vidieť, že ľudia si vážili tú robotu, čo sme robili. A to je naším cieľom, robiť veci pre zákazníka tak, aby z toho on mal zážitok. O to mi ide aj ďalej a stále sa v tom chcem rozvíjať. Aj preto som sa posunul ďalej do Yogi’s.

Ako dlho funguje Yogi’s v Prešove?

Od februára 2014 máme v Prešove prevádzku na univerzite. Je to taká coffee station, predaj z pultu, kde ja naším kľúčovým produktom dobrá kává. Našou snahou bolo najmä ukázať, že kvalitné veci sa dajú robiť za každých podmienok. Zakázníci to oceňujú a super je, že teraz si k nám neprídu iba po kávu, ale aj sa zastavia, porozprávajú, jednoducho sa u nás cítia dobre. Presne to je náš cieľ, robiť veci ľudsky a príjemne, veď aj ja najradšej idem tam, kde nemám pocit, že na mňa všetci zazerajú.

Takisto sa snažíme aj trochu prispievať k rozvoju kávovej kultúry. Veľa ľudí totiž nepije espresso, lebo väčšinou ani nevedia ako chutí. Ja mám pocit, že je to ako s olivami, keď ozajstné espresso prvýkrát ochutnáš, tak ti zo začiatku nemusí chutiť, ale keď ti raz zachutí, tak už niet cesty späť, to je vážna závislosť.

V Prešove robíte okrem espressa aj alternatívy?

Zatiaľ tam na to nie je čas ani priestor.

Prečo máte teda alternatívy v ponuke tu v Bratislave?

Ja som veľmi chcel, aby sme ich v Bratislave mali, lebo si myslím, že do kaviarne patria. Hlavne je tu viac priestoru na nové veci a teda aj na alternatívy, čomu sa veľmi teším.

Alternatívy sú ideálne, keď si chceš na dlhšie posedieť a pokecať a nechceš si stále dávať latte alebo cappuccino. Napriek tomu, že cappuccino je akoby riešenie toho problému, že espresso je “malé” na dlhé vysedávanie, stále tam zostáva fakt, že cappuccino by sa malo vypiť pri určitej teplote. Dopíjať studené cappuccino nie je teda žiadna slasť. Ale filter to je niečo úplne iné. Tá káva sa otvára ako víno. Napiješ sa a keď sa po piatich minútach napiješ opäť, zrazu to chutí úplne inak.

Ale musím sa priznať, že na začiatku mi alternatívy prišli hrozne zvláštne, predsa len, keď je človek zvyknutý na pitie espressa a ochutná filter tak má pocit, že pije čaj, alebo že mu niekto vylial kávu do minerálky. Ale keď si človek prejde tými začiatkami, zistí, o čom tie alterantívy vlastne sú, že sa tam otvárajú rôzne chute a možno nie sú take výrazné ako na espresso, ale zase pri nich treba tie chuťové poháriky oveľa viac cibriť. Presne preto musím ja osobne ešte veľa kávy vypiť, aby som sa s filtrovanými kávami a ich chuťovými profilmi naučil naozaj kvalitne pracovať.

Takže aj pre teba je to akoby novinka?

Áno a hlavne preto som si to zaradil do repertoáru, aby som sa v tom mohol vzdelávať, lebo ak s niečim človek nerobí, teória je ti nanič. 

Ešte to síce nie sú ani dva mesiace, ale ako zatiaľ hodnotíš pôsobenie Yogi´s v Bratislave? Bol to celkom odvážny krok založiť kvalitnú kaviareň v obchodnom centre, nie?

Áno, bolo to celkom odvážne. Ale ja som celkom spokojný. Veď koľko ľudí už o nás vie, na to ako sme v Boroch situovaní, si myslím, že sme sa celkom dostali do povedomia, čo ma naozaj teší.

Čo ťa najviac teší na tvojej práci? Káva, ľudia?

Asi oboje. Nie žeby som sa na jedno či druhé sústredil, skôr ma teší, že robím to, čo ma baví a keď dostanem nejaký feedback aj bez toho, aby som ho nejako cielene vyhľadával, tak je to fakt dobrý pocit. Jednoducho nikoho sa nebudem pýtať, či sa mu páči macko, čo som mu nakreslil do cappuccina, ale keď sa to ľuďom páči a nejako to ohodnotia, alebo keď niekde na internete nájdem niekde zavesenú moju kávu, tak ma to poteší.

Momentále sa pripravuješ na slovenské baristické majstrovstvá. Ako vyzerajú tvoje disciplíny?

Idem súťažiť v Latte Art a Cup Tasters. Obe som v roku 2013 vyhral a v roku 2014 zas nevyhral. V 2013 som v oboch súťažil na majstrovstvách sveta vo Francúzsku, čo bolo jemne komické, lebo na majstrovstvách sveta sa veľmi nestáva, že niekto súťaží v dvoch disciplínach, takže som to trošku nestíhal. Ale zistil som, že ešte veľmi veľa kávy pretečie, kým ja budem niečo schopný na majstrovstvách sveta dokázať. Najmä teda v Cup Tasters, lebo to beriem iba ako zábavu.

Ako teda vyzerá súťaž v Cup Tasters?

Máš osem trojíc, z každej trojice sú vždy dve kávy rovnaké a jedna je iná a musíš tú kukučku vylúčiť. Súťažia štyria ľudia naraz a ako v každej disciplíne sa tam meria čas. Káva, ktorú ochutnávame je pripravená filtrovane vo veľkých množstvách a všetky kávy by mali byť v rovnakej teplote a farbe. Aj keď som na majstrovstvách sveta teda veľa vody nenamútil, boli to super skúseností.

A Latte Art?

V Latte Arte barista pripravuje dvakrát liate macciatto, dvakrát liate cappuccino a dvakrát dizajn cappuccino. Tieto sa porovnávajú navzájom, či sa tie dva nápoje zhodujú a takisto sa porovnávajú s fotkou nášho vopred pripraveného vzoru. Pri dizajn cappuccine môžeme používať nejaké doťahovanie paličkou, farby, toping, kakao, čokoľvek, jednoducho niečo špeciálne. Máme na to osem minút, ak presiahneš ten čas, tak si môžeš akurát tak pogratulovať k účasti.

Aká je konkurencia na Slovensku?

Konkurencia rastie. A zlepšuje sa. Za tie tri roky, keď sme sa na prvom Latte Art Jame zúčastnili šiesti a viac-menej sme ani poriadne srdiečko nevedeli naliať, sa veľa zmenilo. To, čo sme vtedy považovali za cappuccina, to už týždeň po zaškolení vedia ľudia v Yogi’s liať lepšie veci. Fakt, to bolo strašné. Teraz na Latte Art Jame bežne súťaží aj 12 alebo 14 ľudí.

Aj vzhľadom na konkurenciu som veľmi rád, že tento rok nemusím mať žiadny stres z toho, že by som musel niečo obhajovať, jednoducho si idem len zasúťažiť.

Čo ťa na súťažení najviac baví?

Ten stress na súťaži ťa v niečom vyhecuje, posúva, človek si vyskúša, kde je strop, ktorý je schopný dosiahnuť pod tlakom. Človek je na to vždy zvedavý, na výsledky toho, čo robí dobre a čo naopak kde pokuľháva. To všetko ti ukáže scoresheet. Pre mňa je to súťaženie funguje aj ako odsledovanie si toho, ako zvládam celú organizáciu pracoviska. Človek by mal tieto veci riešiť každý deň, ale keď ťa niekto pozoruje a hodnotí, predsa len viac zistí.

Aké sú tvoje baristické sny a ambície?

Od kedy som začal robiť s kávou, vždy som sa chcel ísť pozrieť na nejakú plantáž, ale zatiaľ sa mi to nikdy nesplnilo. Rád by som videl celý ten priebeh práce s kávou. Je to úplne iné, keď o niečom človek iba vie a keď to potom vidí na živo. Podobne to bolo aj keď som čítal a vedel veľa o pražení a keď som potom bol v pražiarni v Taliansku. Zrazu je všetko také ozajstné, keď sa toho môžeš chytiť, ovoňať. Preto by som chcel naživo vidieť aj ten zber.

Tu na Slovensku napríklad ortodoxní kávoví ľudia nadávajú na taliansku kávu. Ale ja keď som videl tú firmu a ľudí, čo tam robia a aký majú vzťah ku káve a aká je tam nálada, koľko do toho dávajú tej lásky, teraz si to už úplne inak vážim. Nebudem nadávať na niečo, do čoho ide toľko práce.

Takže tebe neprekáža, že talianska káva je príliš tmavo pražená?

Áno, je tmavo pražená, to je fakt, ale vieš to je tak, keď niekto varí čínu, tak varí čínu a keď niekto varí taliansku kuchyňu, tak varí taliansku kuchyňu a nikto im za to nenadáva, len preto, že čínska je zdravšia. Nech si každý dá to, čo mu chutí.

Aké praženie preferuješ ty?

Ja nemám rád stále tú istú chuť, to je ako keď máš na raňajky rezeň, na obed máš rezeň a na večeru si dáš rezeň, tak to o čom je taký život? Taliansku kávu si dám, keď mi chýba “kávová” chuť, ak to môžem tak barbarsky povedať. Niekedy človek jednoducho má náladu cítiť aj to praženie. Nie žeby som potreboval, aby tá káva bola spálená na uhol, ale jednoducho aj to môže byť chuťový komponent. Samozrejme, keď si dám espresso zo 100% arabiky, tak to je naozaj bonbónik. A filter je zase niečo na nakopnutie, vrámci osvieženia chuťových buniek.

Ďakujem za rozhovor!

(Vladimír text autorizoval. Fotky ja na iphone plus Yogi's archív.)

Moje objavy v roku 2014

Ak čítate tento blog, asi už trošku viete, že mám rada nové veci. Hrozne rada objavujem nové zákutia a svety a tak to vyzerá tak, že moje životné obsesie nie sú úplne konštantnými záležitosťami. Tento rok sa objavili až štyri pomerne veľké radosti, ktoré vypĺňali celkom veľa môjho voľného času. Tým, že vám o nich napíšem, si chcem trochu zrekapitulovať tento rok a zase vám predstaviť kúsok svojho sveta.

Minimálne dve z týchto troch vecí súvisia s tým, že som koncom marca upgradela svoj život zo starej tlačítkovej Nokie na iPhone 5S. Nokia mi vydržala celých 6 rokov, ale už bolo na čase sa pohnúť. Prvá appka, ktorú som si stiahla a môj prvý "nový" svet bol:

Instagram

Ja viem. Meškám asi štyri roky. Ale už tam na instagrame som a je mi tam super. Zo začiatku som sa snažila fotiť a niečo postovať každý deň, myslím, že mi to vydržalo nejaké tri mesiace a bolo to veľmi cool, lebo potom instagram fungoval trošku ako taký vizuálny denník. Presne som si vedela spomenúť, čo som ktorý deň robila len tým, že som sa pozrela na fotku, ktorú som v ten deň postla. Niekedy v lete som od toho trošku upustila, ale stále postujem tak tri-štyrikrát týždenne a stále ma to teší. Teší ma, aké jednoduché je fotiť s iPhonom, aké je to pohodlné a rýchle a napriek tomu sú fotky z neho fakt cool. Fotenie sa do môjho života vracia vo vlnách, tento rok bol jeho veľký comeback a dúfam, že ešte nejakú tú chvíľku vydrží. Followovať ma môžete tu.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Druhá veľká novinka tiež súvisí s príchodom iPhone-u a to sú:

Podcasty

Ak náhodou neviete, podcasty sú zväčša rádiové show hovoreného slova. Sťahujem si ich do podcastovej appky v iPhone, sú zadarmo, je ich nekonečné množstvo druhov, štýlov a tém a človek sa v ich svete môže úplne stratiť. Podcasty sú ideálne na moje cestovanie vlakom, lebo človek sa dozvedá obrovské množstvo nových vecí úplne príjemnou a stráviteľnou formou. Podcasty ma úplne dostali, jediné, čo ma pri nich mrzí je, že ich ekvivalenty v slovenčine buď nie sú alebo je ich neuveriteľne málo. Takže, ak by ste niektorý z nasledujúcich podcastov chceli vyskúšať, musíte angličtinu zvládať aspoň na pasívnej úrovni čistého porozumenia.

Celé to pre mňa začalo, keď mi Metjush nejako mimochodom spomenul Hello Internet - podcast, ktorý začali robiť dvaja celkom známi youtuberi - C.G.P. Grey a Brady Haran. Prvé dve epizódy sú ešte také trochu formálnejšie, majú tému a snažia sa mať koncept a tak. No veľmi rýchlo to celé skĺzlo do žánru "two dudes talking" a je to najvtipnejšia konverzácia na svete. Obaja sú veľkí nerdi, takže riešia Star wars, Pána prsteňov, Hobita, iPhone, youtube a kopu iných vecí, no okrem toho riešia aj úplne najbežnejšie veci - svojich domácich miláčikov, svoje manželky, svoje projekty, či budú mať doma vianočný stromček a ako si ho ozdobia. Oni dvaja sú hrozne rozdielne osobnosti, takže veľakrát vznikne zaujímavá situácia, kedy jeden druhému musia vysvetľovať svoje postoje k životu, no a je to jednoducho mega sranda. Prvá epizóda mala niečo cez 30 minút, vianočný špeciál, ktorý som počúvala včera, mal takmer 3 hodiny a vôbec mi to nevadilo.

Teraz mám už celkom veľký zoznam obľúbených podcastov:

99% Invisible sú 20-minútovky o dizajne, architektúre a všetkom neviditeľnom, čo je dôležité za tým, čo vidíme - budovami, mostami, cestami, sochami a čo ja viem, čo všetko už stihli rozoberať. Rozprávať zaujímavo o veciach, ktoré nemáte možnosť vidieť, ale potrebujete si ich vedieť predstaviť, aby ste to celé pochopili je úplné umenie a Roman Mars to robí úplne dokonalo.

Snap Judgement je vynikajúci storytelling podcast. Jedna hodina, jedna téma a tri príbehy, ktoré danú tému nejako osvetlujú - vždy z iného uhla. Nie je to nič viac. Len zaujímavé príbehy obyčajných ľudí podané najlepšími rozprávačmi.

Radiolab má podobnú štruktúru ako Snap Judgement, ale pridanou hodnotou je, že v Radiolabe majú dané príbehy za úlohu nás aj nejako vzdelať. Témy, ktoré riešia sú strašne rôznorodé, ale zaručené je, že sa za hodinu, ktorú ich počúvate stopercentne naučíte niečo nové.


Serial počúval snáď každý, kto počúva podcasty. Prvá sezóna skončila pred

Vianocami, bol to jeden príbeh, rozdelený do 12 epizód. Hlavná reportérka sa rozhodla po 12 rokoch sama prešetriť jeden prípad, v ktorom bol 17-ročný chalan odsúdený na doživotie za vraždu svojej ex-priateľky. On však tvrdí, že je nevinný. Počas jedného roka táto reportérka robila rozhovory asi so všetkými možnými ľuďmi, ktorý mohli tento prípad osvetliť a potom nám o tom rozprávala tak dokonalým spôsobom, že človek jednoducho potreboval vedieť ďalšie a ďalšie informácie. Toto bol jediný podcast (okrem prvého spomenutého HI), ktorý si stiahnem akonáhle vyjde nová epizóda a okamžite si ju musím vypočuť.

StartUp je podobne ako Serial jeden príbeh a tiež je skutočný. Je to príbeh týpka, ktorý robil veľmi úspešné podcasty pre NPR a teraz sa rozhodol založiť podcastový startup. Je to najúprimnejší príbeh toho ako sa začína podnikať v Amerike. Alex Bloomberg vám povie presne tie veci, na ktoré nikto vo svojich úspešných príbehoch nemá čas. Nahráva ešte aj rozhovory so svojou manželkou. Je to autentické a návykové.

V poslednej dobe som sa prehrabovala ponukou podcastov, ktoré sa venujú knihám a môj najobľúbenejší sú Books on the Nightstand - je to rozhovor dvoch ľudí, ktorí pracujú pre veľké americké vydavateľstvo a ak chcete mať prehľad o tom, aké kvalitné veci tento rok vyšli, tak toto je celkom dobré miesto, kde zbierať informácie. Plus sa začínam namotávať aj na Bookriot - The podcast.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Poslednými spomenutými podcastami sa plynulo dostávam k téme, ktorá výrazne definovala môj rok a tým sú knihy. Vždy som rada čítala, ale od kedy som skončila výšku, zase som sa pomaly dostávala k tomu, že si môžem vyberať, čo chcem čítať, začala som sa zaujímať o to, čo vychádza - na Slovensku aj vo svete. Tento rok ma k tej informovanosti dostal najmä

Booktube

Booktube je zbierka kanálov na youtube, na ktorých ľudia rozprávajú len o knihách. Sedia doma pred svojimi poličkami s knihami a rozprávajú vám o tom, čo čítali a čo sa chystajú čítať. Ja som sa k tomu celému dostala niekedy v júni, kedy mi youtube odporučil, že by sa mi takéto niečo mohlo páčiť, ja som to vyskúšala a mal pravdu. Namotala som sa štýlom, ktorý som fakt nečakala a teraz followujem niečo okolo 30 knižných kanálov a zväčša si pozriem každé video, ktoré vyhodia von.

Najprv som sa samozrejme dostala k takým najznámejším booktuberom, ktorí majú desaťtisíce subscriberov, ale tí ma veľmi rýchlo prestali baviť najmä kvôli tomu, čo čítajú. Ale už som vedela, čo hľadám a tak som sa dostala k tým, ktorí ma teraz úplne najviac inšpirujú a ktorí nebezpečne zväčšujú zoznam kníh, ktoré si bezpodmienečne musím prečítať. Podobne ako pri podcastoch, slovenské ekvivalenty takýchto youtube kanálov nepoznám. Ak nejaký poznáte, šup s ním do komentov!

Climb the stacks - Ashley číta skvelé knihy a rozpráva o nich krásne a inteligentne. Číta veľa klasiky, ale aj modernej klasiky a memoárov a čokoľvek, o čom rozpráva znie ako kniha, ktorú si musím dať do zoznamu kníh, ktoré si chcem prečítať. Jej recenzie idú do hĺbky a sú asi najkvalitnejšie zo všetkých kanálov, ktoré pozerám. Ako ochutnávku si pozrite jej video o knihách, ktoré si treba prečítať po tom ako skončíte výšku a neviete, čo so životom.

Words of a reader - Holka z Austrálie, ktorá číta všetko možné, ale medziiným aj detskú literatúru, najmä klasiky z nej. Jej najobľúbenejšie príbehy sú "coming of age stories", knihy, v ktorých hlavná postava dospieva a nachádza samú seba. A ako sama hovorí jej najobľúbenejšie knihy sú buď krásne úsmevné príbehy alebo potom také, ktoré vám totálne zlomia srdce. Miluje poriadne smutné knihy a ja tiež, takže od nej tiež naberám kopu inšpirácie. Jej video, v ktorom rozpráva o klasikách pre začiatočníkov obsahuje možno trochu dievčenské odporúčania, ale ja som čítala takmer všetko, čo v tom videu spomína, takže asi preto máme celkom podobný knižný vkus.

Books and quills - Táto baba je z Holandska, ale žije v Londýne, číta všetko možné, aj najnovšie veci. Nielen, ale aj kvôli tejto jej recenzii som môjmu bratovi na Vianoce kúpila zbierku grafických poviedok Through the Woods.


Little Book Owl - Catriona je z Austrálie, má ružové vlasy, číta fantasy, young adult a contemporary a je proste strašne super. Ja si sem-tam rada oddýchnem pri nejakom young adult, takže treba aj takéto kanály sledovať. Napríklad tu je jej recenzia knihy Ready Player One, ktorú má booktube tento rok presvedčil, že si ju musím prečítať. A neoľutovala som.

- - - - - - - - - - - - -

Kombinácia počúvania podcastov a zúfalej túžby čítať viac kníh ma veľmi prirodzene priviedla k poslednému tohtoročnému fenoménu, ktorý ma dostal niekedy teraz na jeseň a tým sú:

Audioknihy

K tomu netreba hovoriť veľa. Audioknihy sú úžasné, "čítať" pri vysávaní a umývaní riadov je najlepšie strávený čas ever a totálne mi to pomáha zrýchliť čas, ktorý by som inak musela stráviť pri dlhých knihách.

Za tie dva mesiace, od kedy som audioknihy začala počúvať som počúvala napríklad Matildu od Roalda Dahla alebo Virgin Suicides, ktoré napísal Jeffrey Eugenides. Počúvanie audioknihy s čítaním tej normálnej som striedala v prípade už spomínaného Ready Player One od Ernesta Cline-a a pri decembrovom návrate ku klasike Malé ženy od Louisy May Alcott.

- - - - - - - - - - - - - -

Toto bol teda môj rok. Teda najmä taká jeho introvertná časť. Samozrejme, že to nie je všetko. Káva, cestovanie, kopa festivalov a veľa bratislavských radostí, to všetko sa dialo tiež. Ale o tom píšem stále, tak teraz netreba.

Máte aj vy nejaké veci, do ktorých ste spadli tento rok? Čo sú tie nové veci, ktoré ste objavili a zažili, ktoré ste si v januári 2014 ani nevedeli predstaviť, že by boli súčasťou vášho života? Dajte mi vedieť, hrozne rada zisťujem, čím žijú iní ľudia.

A najviac som zvedavá, čo nové prinesie ďalší nový rok. Poďme na to, 2015!

Čo je nové v Bratislave? (3.)

Mám problém. Nové super veci v Bratislave sa vynárajú rýchlosťou, ktorú takmer nestíham zachytávať. A to som si myslela, že toto leto bolo vysoko produktívne... To sa len pozrite, čo všetko stihlo vzniknúť za tri jesenné mesiace - dve kníhkupectvá, tri kaviarne, kvetinárstvo, dve nové miesta, kde vás dobre nakŕmia, jeden fajn projekt a jedna skvelá nová značka.

Knihy LIC - dátum otvorenia: 18. septambra 2014

Literárne informačné centrum o sebe hovorí, že sa venuje propagácii súčasnej slovenskej literatúry. Mňa akékoľvek takéto snahy tešia, lebo mám pocit, že ľudia vlastne ani nevedia, čo to je, keď sa povie súčasná slovenská literatúra. V septembri si LIC otvorili malé kníhkupectvo na námestí SNP, kde odvtedy každý mesiac organizujú rôzne stretnutia s autormi a autogramiády. Mám pocit, že akcie takéhoto charakteru sa objavujú ako huby po daždi, Martinus a Foxford na čele s Jankou Šlinskou boli asi priekopníci, ktorí ako prví začali robiť literárne akcie a teraz sú už všade a to je skvelá vec, lebo sa konečne aj na Slovensku začína literárne žiť. Každé ďalšie miesto, ktoré môže byť centrom takéhoto života je pozitívna správa pre literatúru na Slovensku.

Dobre & Dobré - dátum otvorenia: 22. septembra 2014

O tomto kúsku dobrého sveta v Bratislave ste už určite počuli. Kaviareň vznikla v priestore zadného vchodu do Starej Tržnice. Má úplne inú atmosféru ako všetky novovzniknuté kaviarenské priestory posledného obdobia - na podlahe je prenádherná dlažba, miestnosť má vysoký strop, parádne lustre a celé to má taký francúzsky feeling. Ale to nie je dôvod, prečo o Dobre & Dobré písali asi úplne všetci. Tým dôvodom je, že túto kaviareň založilo o.z. Vagus, ktoré sa venuje práci s ľuďmi bez domova a práve týmto ľuďom ponúkli možnosť zamestnať sa v Dobre & Dobré. Okrem toho, že týmto pádom má celá kaviareň strašne super myšlienku, pre vás ako zákazníka má pridanú hodnotu aj to, že páni, čo v tejto kaviarni obsluhujú by mohli vyhrať cenu za najmilšiu a najpozornejšiu obsluhu v celej Bratislave. A ešte k tomu tu majú vynikajúce bratislavské rožky! Kto ešte nebol, choďte to napraviť.


Obálka - začiatok projektu: október 2014

Obálka je krásny príklad toho ako môže byť šikovný marketingový nástroj užitočný pre obe strany - pre miesta, ktoré sa prezentujú aj pre mňa ako človeka žijúceho v Bratislave. Obálka je veľká štvorcová (prekvapivo) obálka, ktorá obsahuje programy na najbližších mesiac od všakovakých kultúrnych ustanovizní. Program kina Film Europe, KCčka, SNG, Mesiacu fotografie a čo ja viem čoho ešte všetkého. Plus je tam každý mesiac pribalená grafika od nejakého mladého slovenského umelca. A jeden ešte nakreslí niečo super na prednú stranu obálky. Obálka je zadarmo a nájdete ju na milión miestach, kuk na ich facebook, ak chcete vedieť, kde presne.

Ateliér Papaver - dátum otvorenia: 6. októbra 2014

Sem sa chystám nakuknúť od kedy toto miesto pred dvoma mesiacmi otvorili, ale ešte mi to nevyšlo. Je to pobočka kvetinárstva, ktoré už dlhšiu dobu funguje v Trnave s veľkým úspechom a teraz je aj v Bratislave. Každopádne ich výtvory sa nepodobajú ničomu, čo by ste si mohli zadovážiť v bežnom slovenskom kvetinárstve, Papaver je úplne iná liga. Ceny tomu pravdepodobne budú prispôsobené, ale raz za čas si radosť spraviť treba. Parádne kvetinárstvo nám doteraz v Bratislave chýbalo, Papaver to napravil.

Yogi's - dátum otvorenia: 13. novembra 2014

O otvorení ďalšieho obrovského nákupného centra v Bratislave by som tu nepísala. Po a, aj tak to všetci viete. Po b, nikoho to veľmi nezaujíma. ALE, s otvorením Bory Mall prišlo pre mňa extrémne pozitívne prekvapenie - kaviareň Yogi's. Yogi's sú pobočkou prešovskej kaviarne a na moje potešenie rozšírili rady kaviarní, kde vám navaria kvalitne praženú kávu cez filter. Konkrétne cez kalitu, ktorá sa považuje za najkonzistentnejší možný spôsob prípravy filtrovanej kávy. Na mlynčeku na filter majú Green Plantation. Povedali by ste si, že také už v Bratislave sú... Je ich síce málo, ale mali by ste pravdu.

No Yogi's majú ešte minimálne dva skryté tromfy, ktoré im môžu iné kaviarne závidieť. Baristu Vlada Kmeca, ktorý je jedným z top baristov v oblasti latte art - kreslenie mliečnou penou. Bol už aj majstrom Slovenska a na minuloročných majstrovstvách sa umiestnil v prvej trojke. Do šálky vám na počkanie nakreslí neuveriteľné umelecké diela. Ak neveríte, vypýtajte si v Yogi's cappuccino. Druhým veľkým tromfom je zmrzka Koun, na ktorú sme sa všetci v lete namotali a na zimu zmrzlináreň v centre zatvorili. Ľudia smútili. Ale, teraz si ju už môžeme opäť dopriať, lebo jedine a práve v Yogi's majú Kounu plnú chladničku. Ešte som vás nepresvedčila, aby ste tam šli? :)

Orbis Street Food - dátum otvorenia: 22. novembra 2014

Neviete si predstaviť, akú radosť mi spravila správa o otvorení Orbisu. Totiž, s kamarátmi celé letá riešime, kam si ísť dať v meste niečo pod zub. Na výber máme buď miesta, kde sa normálne varí, ale úplne low-cost to asi nebude alebo hipsterské kuchynské vychytávky, ktoré najmä chlapčenským žalúdkom nestačia. Teraz máme Orbis a šípim, že v lete sa tam budeme objavovať až príliš často. Orbis má zaujímavú ponuku - štyri rôzne street food jedlá zo štyroch rôznych krajín. Všetko podľa pôvodných receptov, všetko v porciách, ktoré hladný žalúdok zasýtia a všetko do 4€! Jedno z týchto štyroch jedál, ktoré majú v ponuke sú pravé belgické hranolky. Hrubé, 100% zo zemiakov, na výber zo šiestich omáčok, všetko pekne do kornútku a výsledok je neskutočný. Pokiaľ viem, sú jediní v Bratislave, čo takéto niečo predávajú. A majú aj raclette, ten vyskúšam nabudúce.


Regal Burger v Eurovei - dátum otvorenia: 3. decembra 2014

Regal Burger všetci už poznáte a máte naň názor. Mne chutí veľmi. Prečo o ňom píšem tu je to, že od začiatku decembra sú už okrem centra aj v Eurovei. Teším sa z toho úplne z rovnakého dôvodu ako z Yogi's, lebo ak sa do obchodných centier dostávajú trochu civilizovanejšie podniky ponúkajúce jedlo a kávu, tak nám svitá na dobré časy.











Kníhkupectvo KK Bagala - dátum otvorenia: 5. decembra 2014

Dámy a páni - konečne! Kali Bagala je pán, to vieme všetci, čo sa trochu zaujímame o literatúru. Ak náhodou neviete, tak je to preto, lebo tento pán sa výrazne podieľa na rozvoji súčasnej slovenskej literatúry a to tak, že každý rok organizuje literárne súťaže poviedka a báseň, v ktorých oceňuje a v zbierkach vydáva mladých autorov s veľkým potenciálom. Okrem týchto zbierok vydáva aj mnohé ďalšie knižky, ale čím je jeho vydavateľstvo výnimočné je to, že vydáva IBA slovenskú pôvodnú tvorbu. Nájdete u neho všetky diela dôležitých autorov ako sú Rakús alebo Štrpka a potom veľa mladých autorov. No a od začiatku decembra si môžete tieto knižky prísť poobzerať a pochytať do jeho maličkého, novootvoreného kníhkupectva na Laurinskej. Prosím vás, ľudia, nenakupujte v Panta Rhei, keď máme v Bratislave takéto klenoty.

Kaffeehaus Goriffee - dátum otvorenia: 12. decembra 2014

Goriffee je značka kávy, ktorá pochádza v Rwandy, na Slovensko ju dováža a praží Erik Šimšík. Teraz má táto pražiareň už aj svoju vlajkovú loď. Vždy ma teší, keď má nejaká pražiareň svoju vlastnú kaviareň, lebo viem, že tam dostanem ich kávu presne takú, ako chcú, aby chutila a to, ako daná kaviareň vyzerá mi istým spôsobom komunikuje, akým spôsobom sa daná pražiareň chce prezentovať. Má to samozrejme nevýhody, keďže sa pražiarne na mlynčeku nebudú nikdy meniť. Okrem toho, Goriffee má ešte užší profil, keďže praží kávu iba z Rwandy. No je to ďalšia kaviareň, kde môžete ochutnať, kávu cez filter, myslím, že majú aeropress a V60tku. Teším sa, že alternatívy začínajú byť v novootvorených bratislavských kaviarňach štandardom, je to veľmi dobrý znak. Ešte jeden plusový bod, ktorý si Goriffee zaslúži - a to je miesto, kde sa kaviareň nachádza. Sú v Geotheho inštitúte na Panenskej ulici, asi tri kroky od zastávky MHD na Hodžovom námestí v smere do Petržalky. Dávam im like, lebo ma vždy teší, keď sa fajn kaviareň otvorí na nejakom neokukanom mieste, kde kávová kultúra môže zasiahnuť novú skupinu ľudí, ktorí v okolí žijú a pracujú.

Stagbeetlecoldbrew - začiatok predaja: január 2015

Ako posledná čerešnička na torte sa do výberu noviniek dostáva skvelá vec. Vo svete sa stala hitom najmä toto leto, na Slovensku sa začne oficiálne vyrábať a predávať od začiatku januára 2015. Máme tu totiž prvú slovenskú značku fľaškovaného cold brew. Cold brew je studená káva, ktorá sa vyrába z výberovej kávy a ide o to, že čerstvo namletá káva sa nezalieva horúcou vodou, ale studenou a necháva sa lúhovať dlhé hodiny. Potom sa následné precedí/prefiltruje a máte skvelú dobrôtku najmä na leto. Jasné, že cold brew si môže spraviť každý sám, ale toto leto sa vo veľa zahraničných kaviarňach objavili fľaškované cold brew. Tento trend sa rozhodol na Slovensku nasledovať Juraj, ktorý stojí za značkou Stagbeetlecoldbrew. Jeho cold brew má najštýlovejšie fľašky na svete a ja dúfam, že sa im bude dariť a že budúce leto tieto štýlové fľašky zaplavia všetky možné bratislavské kaviarne. Držím palce!

Na úplný záver, ak náhodou nemáte čo robiť posledné dni pred Vianocami a chcete mať vianočnú náladu, ale potrebujete sa vyhnúť vianočným trhom, tak tu sú tri miesta, kam môžete zájsť:

Stredoveké vianočné trhy na hradbách

Vianočný Dobrý Trh

Šťastné a Veselé Šafko

Nezabudnite mi v komentoch napísať, či som náhodou na nejaké super miesto nezabudla, pri takomto tempe ich vlastne nemám šancu zachytávať všetky. 

Užite si sviatky, vidíme sa v novom roku!

fotky: ja na iphone