Marketing po slovensky

Aký marketing funguje na Slovákov všeobecne a aký na chudobných slovenských študentov? Samozrejme, že zľavy. Ideálne 100%. Že sa to nedá. Počas posledných týždňov som sa o tom presvedčila na dvoch, od seba absolútne nezávislých miestach.

Prvým z nich bolo Slovenské národné divadlo, ktoré na svojej facebookovskej stránke zverejnilo zoznam asi 8 predstavení, na ktoré predávali lístky pre študentov za 1 euro! Tak tomu sa hovorí ponuka. Človek prišiel, ukázal ISIC, zaplatil euro a dostal lístok, na ktorom svietil údaj - zľava: 92,35%. Tak sme sa nenechali dvakrát núkať a vybrali sme sa s Katkou na tri predstavenia za týždeň. 

Najprv sme boli v historickej budove na hre Amadeus od Petra Shaffera, hre, podľa ktorej bol natočený film Amadeus, jeden z top 100 must-see filmov. Ja som to ešte nevidela, ale podľa kvality hry súdim, že to fakt stojí za to. Okrem toho Mozarta hral Ondrej Kovaľ. Kto vie, vie.

Ako druhú sme si boli pozrieť komédiu Zlatí chlapci od Neila Simona, na ktorú by som sa asi inak nevybrala. Príbeh zostarnutých amerických komikov, ktorí boli na vrchole slávy niekedy v 30. rokoch. Koniec koncov bol dojem z hry veľmi príjemný, najmä vďaka brilantnosti starších slovenských hercov - Mariána Labudu a Emila Horvátha. Kvalita.

Poslednou a najnáročnejšou hrou, na ktorej sme boli, bola tragédia Ivanov od Čechova. V hlavnej úlohe Robo Roth. Trochu sme to sfailili, keď sme si pomýlili čas predstavenia a zmeškali sme prvú polovicu prvého dejstva, ale myslím, že nám to neublížilo natoľko, že by sme nepochopili pointu, alebo nestihli mať z hry dostatočný zážitok. Ale je pravda, že keby som za lístok dala 12 eur alebo koľko, tak by sa mi to určite nestalo. A asi by to ani nebolo tretie predstavenie za týždeň.

A teraz otázka. Prečo to vlastne SND robí? Na facebook sa vyjadrili tak, že za euro ponúkajú vstupenky na predstavenia, ktoré dlhodobo vykazujú nízku predajnosť. Predsa len, poloprázdne divadlo budí trochu nepekný dojem. Okrem toho, ale, že sa takto SND vyvaruje podobnej situácie, možno aj naučí študentov chodiť do divadla. Keď sa človek na takú kultúru namotá, už nie je cesty späť. Tak či tak, o lístky za euro nebola núdza, na predstavenie Zlatí chlapci sme šli s Katkou úplne naslepo a lístky sme zohnali polhodinu pred predstavením úplne bez problémov. Fakt by ma zaujímalo, ako je to možné. Predsa len trochu slabá propagácia? Uvidíme, či SND zverejní zoznam predstavení aj na november. Nesťažovala by som sa.

Druhým príkladom premysleného marketingového ťahu bola pondelková akcia kníhkupectva gorilamegastore, ktoré je kamennou predajňou internetového kníhkupectva gorila.sk. Gorila totiž zrekonštruovala svoj kamenný obchod na Americkom námestí. Jediný problém bol, že o tom nikto nevedel. A potom prišla akcia Rozdávame knihy. V pondelok od 13:00 do 19:00 sa v Gorile rozdávali knihy. Zadarmo. Deň predtým zavesili na internet zoznam kníh, ktoré síce neboli žiadne trháky, ale niečo sa tam nájsť dalo. Každý človek si mohol vybrať 5 kníh/DVD/CD, prísť, vypýtať si ich a odísť s nimi pod pazuchou. 

Opäť sme si s Katkou povedali, že treba zistiť, či v tom nebude nejaký zádrheľ. Nebol. Jedine v tom, že tam bolo milión ľudí. Surprise, surprise. Na moje veľké prekvapenie sa ale správali totálne disciplinovane, všetci pekne poslušne stáli v rade a čakali. My sme to trochu nevychytali, lebo sme prišli presne o jednej. (Nie žeby sme nemali v pláne, prísť tam skôr, len nejako nevydalo.) Zrovna vtedy bol rad asi úplne najdlhší. Kamarátky, čo prišli o polhoďku pred nami, mali knihy už o pol druhej. Organizátori tvrdili, že z niektorých kníh majú dokonca niekoľko stoviek kusov. Samozrejme anglické slovníky, thesaurusy a gramatiky zmizli v priebehu prvých 15 minút. Knihy o plemenách psov, tam podľa mňa mali ešte aj po ukončení akcie :D 

A teraz opäť. Prečo by nám niekto chcel dať niečo zadarmo?? Gorila na to mala celkom dosť dôvodov. Po prvé, zbavila sa nízko predávaných titulov, ktoré keby potrebovali zo skladu vyhodiť, museli by platiť nejaký odvoz a podobne. Takto im to všetko poodnášali ľudia a ešte boli aj radi. Okrem toho, pre Gorilu najväčšou hrozbou je asi konkurencia Martinusu. Na otvorenie veľkého Martinusáckeho kníhkupectva na lukratívnom mieste, spojené s obrovskou publicitou a tretím Shtoorom, jednoducho Gorila musela zareagovať. Predsa len, miesto, kde sa nachádza ich kníhkupectvo nie je až tak v centre a stavila by som sa, že tri štvrtiny ľudí, čo tam v pondelok boli, doteraz ani netušili, kde sa vlastne nachádza. Takto si ľudia dali námahu, že si zistili, kde to je a dokonca mali aj dôvod vôjsť dnu a zistili, že tam je naozaj sympaticky vyzerajúce kníhkupectvo. Ja som tam teda už nejaký ten rok nebola a musím povedať, že rekonštrukcia sa im skutočne vydarila. Toto bol skutočne majstrovský ťah, opäť zameraný najmä na študentov. (Povedzme si úprimne, kto iný má čas v pondelok na obed.) Akú bude mať odozvu, to sa ešte uvidí, ale určite sa zviditeľnili.