Magickí Islanďania Árstíðir v Leviciach

Milujem cestovanie na koncerty. Ani sama celkom neviem, prečo, ale výlet, ktorý je zavŕšený výborným koncertom ma vždy neuveriteľne teší. Keď som v nedeľu večer po Pohode zistila, že islandská kapela Árstíðir bude mať v stredu koncert v Leviciach, napriek tomu, že som mala za sebou veľmi čerstvo tých koncertov celkom dosť, rozhodla som sa, že ich musím vidieť.


Spýtala som sa niekoľkých ľudí, o ktorých som si myslela, že by sa možno dali nahovoriť na koncert tejto neznámej islandskej kapely, ale nikto nemohol/nemal čas/nechcelo sa mu a tak som sa nakoniec vybrala sama. Čaro "osamelého" cestovania som objavila pred rokom počas Erazmu v Londýne a teraz po vyše roku som ho znovuobjavila ako som si sama sadla do vlaku z Bratislavy a po hodine a pol vystúpila v pre mňa úplne neznámom meste.


V Leviciach som pred tým bola len raz, ale to som sa doviezla autom, pár hodín pobudla na jednom mieste a autom som sa zase odviezla späť, čiže to akoby sa ani nerátalo. A tak som kráčala, usmievala som sa, neustále som sa obzerala a nasávala som zvláštny pocit toho, keď sa prechádzate po úplne neznámom priestore. Vtedy svet okolo seba vnímate oveľa viac ako keď sa bezmyšlienkovite náhlite dôverne známymi miestami vo svojom vlastnom meste. 


Najprv som sa prešla k synagóge, kde sa mal koncert konať, aby som si bola istá, že jú nájdem a keďže som mala ešte hodinku, prešla som sa ešte po centre Levíc a obdivovala som krásy slovenského malomesta. Napríklad na Dom kultúry Družba, ktorý vyzeral presne tak ako si predstavíte pri prečítaní jeho mena, postavenom na zrekonštruovanom Námestí hrdinov som hľadela aspoň päť minút a veľmi som ľutovala, že so sebou nemám foťák, lebo ten kontrast doby minulej a súčasnej bol vskutku fascinujúci.


K synagóge som sa vybrala trošku s predstihom a akurát som išla okolo bočného vchodu, keď si chalani z Árstíðir vykladali veci z auta. Ich oblečenie a výzor tak nezapadali do slovenského prostredia okolo nich, že mi hneď bolo jasné, kto to sú, hoci som ich nikdy predtým nevidela.

10 minút pred koncertom sa otvorili dvere synagógy, ktorá je práve v procese dokončovania rekonštrukcie a je skutočne nádherná, a dnu postupne vošlo asi 50-60 ľudí, ktorých vekový priemer bol okolo 55 rokov. V celom hľadisku boli traja mladí ľudia, ja, dievča, ktoré prišlo s rodičmi a potom ešte jedno iné dievča. Všetci ľudia boli vyparádení, sukne, topánky na opätku, blúzky, saká. Bola som vďačná samej sebe, že som sa prezliekla z kraťasov, ktoré som mala oblečené ráno, do pomerne slušných nohavíc :D

Po tom, ako nám ujo organizátor prezradil, že Árstíðir v islančine znamená štyri ročné obdobia a varoval nás, že islandská hudba znie trochu "inak" ako sme zvyknutí, koncert začal. Na pódium vyšli šiesti typicky islandsky vyzerajúci chalani, úzke rifle, štýlové tričká, pásikavé ponožky v kožených topánkach, no viete si to predstaviť. Tri gitary zapojené do jedného comba, jedny husle, jedno violončelo, jeden klavír a šesť úžasných hlasov. Na plagáte o ich koncerte bolo napísané, že to, čo hrajú je magická hudba z Islandu. Nič výstižnejšie sa o nich napísať nedá.

Pri pohľade na poloprázdne hľadisko a predstave, že títo chalani tento odohrajú tento víkend dva koncerty na Colours of Ostrava som sa mierne zabávala. No po chvíli som na všetky myšlienky zabudla a nechala sa unášať dokonalou hudbou a ich hlasmi rozliehajúcimi sa medzi múrmi synagógy bez akéhokoľvek ozvučenia. Keď ako štvrtú pieseň v poradí zaspievali acapella tradičnú islandskú pieseň, ktorú si podľa ich slov spievajú v mikrobuse, kým sa počas turné presúvajú z koncertu na koncert, celé publikum zostalo absolútne bez dychu.

Po hodine koncertu si nadšené z dôchodcov zložené publikum počas standing ovation vytlieskalo ešte dva prídavky a potom si tety bežali kúpiť CDčká a každá si ho nechala podpísať od celej kapely. Ja som sa zatiaľ opierala o stenu a zrazu vedľa mňa stál jeden z členov kapely. No nedalo sa nezačať sa s ním rozprávať! A tak som mu hovorila o Icelandic Music Daily, on mi rozprával o turné, o tom, že sú zvyknutí hrať aj takéto maličké akustické koncerty, ale že hrávajú aj veľké, elektronickejšie, ako bude napríklad ten na Colours. Hovoril, že do strednej Európy prišli už druhýkrát a že sa im tu veľmi páči. A potom som neodolala a nechala som si CDčko podpísať aj ja :) 

Po Bloodgroup, FM Belfast, Sóley a Sin Fangovi a Emiliane Torrini na tohtoročnej Pohode, boli Árstíðir už šiestym islandským interpretom, ktorého som videla koncertovať naživo. Ešte mi síce chvíľu potrvá, kým si splním všetky svoje islandské hudobné sny, ale takýmto tempom sa mi to možno aj raz podarí.

P.S.: Ak sa vám táto hudba zapáčila, pokojne followujte Icelandic Music Daily na facebooku alebo twitteri a každý deň vás budem zásobovať takýmito islandskými špecialitami.