Naša Pohoda 2012

"We've never been to Slovakia. It's really hot here."

Tak toto nám oznámila takmer každá kapela, ktorá na Pohode hrala. Ale ani sa im veľmi nečudujem, lebo bola skutočne nehorázne teplo. Viem, že aj minulý rok bolo teplo, ale asi som za ten rok stihla zabudnúť, aké šialené a vyčerpávajúce to teplo a slnko vedia byť. Klobúk som z hlavy radšej neskladala, aspoň trikrát denne som sa nechala kompletne namočiť požiarnikmi alebo aspoň rosou zo snežných diel, pila som hektolitre vody a nakoniec som to celkom prežila.

Vrcholom Pohody boli pre mňa tri koncerty, na ktoré som sa dopredu najvaic tešila a na ktorých som poznala každú pesničku od začiatku až do konca. Movits!, Emiliana Torrini a The Kooks.

Movits! ukončili našu noc v piatok. Šialený rapperi zo Švédska a ich saxofón, to bola hodina radosti a tanca od začiatku až do konca. Krása.

Sobotný večer mal dva samostatné vrcholy. Emiliana nám pripravila zážitok z intímneho koncertu a dokonalej hudby z Islandu. Bol to môj piaty koncert islandskej hudby a bolo to nádherné.

Po hodinovej pauze počas ktorej sme si zubami-nechtami uzurpovali miesto pod pódiom, nastal druhý vrchol sobotného večera. The Kooks a ich úžasná show. Skákala som, tancovala a pišťala a ešte pol hodinu po príliš krátkom koncerte som sa tak trochu vznášala od radosti. Na to, že som bola úplne vpredu pod pódiom hodnotím, že bol koncert celkom kvalitne nazvučený, z čoho som sa tiež dosť tešila.

Okrem týchto troch koncertov mám ale aj kopu zážitkov zo skvelej hudby aj z kapiel, u ktorých som vôbec netušila, čo mám čakať. Vo štvrtok nás roztancovali Asteroids Galaxy Tour, v piatok sme si užili Dry the River, ktorých drsný výzor výrazne kontrastuje s ich jemnou hudbou. Potom nám do polospánku úžasne hrali seversky znejúci Česi Fiordmoss, pri ktorých sme nazbierali ďalšiu silu na tancovanie tentokrát pod taktovkou veselých Two Door Cinema Club.

Po preložení koncertu Yanna Tiersena, ktorému meškalo lietadlo sme sa o ôsmej vybrali na Slam poetry a veľmi dobre sme urobili. Nie dlho po začiatku sa totiž spustila tá veľká piatková búrka a my sme ju našťastie celú prečkali v teple a bezpečí uzavretého stanu literárneho klubu. Síce nám tie hromy-blesky aj riadne nahnali strach, dodali neopakovateľnú atmosféru, slamu, ktorý pokračoval unplugged osvetlený len jednou baterkou. Našťastie búrka prešla, stany nám až tak nevytopilo a Pohoda pokračovala.

Opäť vďaka búrke a prerušeniu a posunutiu koncertov sme stihli aj Submotion Orchestra, ktorí sa mali so slamom prekrývať. A som rada, že sme ich stihli, boli trošku psychadelickí, ale aj magickí a fascinujúci. Po nich sme stihli ešte Elbow na hlavnom stage-i a potom dokonalú Bat for Lashes, ktorá pre mňa bola nečakaným zážitkom, keďže som jej hudbu pred Pohodou veľmi nepoznala. Chyba, ktorú musím rýchlo napraviť.

Sobotu sme začali časťou Liverpoolskeho oratória, ktoré bolo síce krásne, ale v pravé poludnie na priamom slnku sa nedalo celkom zniesť. Nekoncertným highlightom mojej soboty bola prechádzka po Dobrom Trhu, kde som sa zastavila pri stánku s pohľadnicami a odznakmi s fotkami Juraja Bartoša, aby som si rozšírila moju zbierku pohľadníc z Dobrého Trhu. V tom stánku sedela Illah Van Oijen (kto ste nevideli jej TEDtalk, tak kuk sem), ktorá je spoluzakladateľkou toho bratislavského Dobrého Trhu na Panenskej. Najprv sa mi len tak prihovorila a potom si všimla, že mám na sebe opasok s peňaženkou, ktorú som si kúpila na Dobrom Trhu a úplne sa tešila, že ju mám. Bola strašne milá a zlatá a ja som mala príležitosť povedať jej ako veľmi Dobrý Trh ľúbim a poďakovať sa jej za to, že niečo také do Bratislavy priniesla. Takých šancí poďakovať sa niekomu priamo za to, že robí váš svet a vaše mesto krajším a lepším nie je v živote veľa, ale toto bola jedna z nich, tak som ju nemohla nevyužiť.


O tretej, v čase kedy sa hrá len na jednej scéne koncert pripomínajúci si osudný pád stanu z roku 2009 tento rok hrala Jana Kirschner s AfterPhurikane. Janin jemný a predsa živelný prejav za doprovodu Jozefa Luptáka, Borisa Lenka, Thierryho Ebama a Eddieho Stevensa bol skutočne očarujúci. Podľa niektorých dokonca porovnateľný či lepší ako Bat for Lashes. 


Sobotné popoludnie nám vyplnili I Blame Coco, Chew Lips (ktorí nás trošku sklamali) a príjemná Anna Calvi. O vrchole sobotného večera som už písala. Náš sobotný večer ukončili The Horrors, King Krule, ktorého sme ale kvôli veľkej únave nezvládli veľmi vnímať a nakoniec ešte presunutý koncert Portico Quartet, ktorý sa nám mal pôvodne kryť s The Kooks, ale vďaka stratenej batožine sme si ich nakoniec mohli užiť. Ja síce len v polotranze, ale aj tak dobre.


Pohodu sme tradične ukončili ekumenickou bohoslužbou, ktorá dáva dokonalú bodku za tou celou trojdňovou krásou, ktorou Pohoda je. 


Okrem tohto všetkého sme ešte trávili čas v stane ihryska, tešili sme sa z prítomnosti Shtoora a ich zaručene dobrej kávy a limonád na Pohode, posedeli sme si aj v stane .týždňa najmä na prednáškach Martina Mojžiša o vede a absolvovali sme aj kúsok programu v stane literárneho klubu.


A toto sme my a naša Pohoda. Bolo nám krásne, ďakujem!