Living Hope Days 1, 2 & 3 - The Taste of Malaysia

Tak, polovica konferencie za nami. Nie som veľmi v stave napísať plnohodnotný príspevok, ale tak aspoň pár nezorganizovaných myšlienok.

Klimatizácia. Človek ide do tropickej krajiny, pozrie sa na predpoveď počasia, zistí, že má byť celý týždeň 35 stupňov a tak si logicky zbalí kopu letného oblečenia. A potom trávi celé svoje dni zatvorený v hoteli, ktorý je plne klimatizovaný, čo je síce pekné, ale v miestnosti, kde máme hlavné meetingy fičí klíma tak, že každý, kto odtiaľ vychádza sa drkoce zimou. Prvý deň som si tvdohlavo obliekla letné šaty a po tom, ako som takmer zmrzla som sa počas prvej pauzy išla prezliecť do riflí, obuť si konverzy a obliecť si sveter. Úplne trápne. Zohrievať sa chodíme k bazénu, ktorý je vonku a tam naozaj tých 35 stupňov je, takže keď tam chcem stráviť dlhší čas, musím sa ísť prezliecť do letného oblečenia a potom sa na meeting zase prezliecť do riflí a svetra. Celé zle.

Jedlo. Seafood. Vo všetkom. V ryži, v zemiakoch, v špagetách, v zeleninových šalátoch, v omáčkach, všade, všade, všade. Veď tak treba, keď už sme v tej exotickej krajine, nie? Jesť sa to dá, čo vám poviem. Neviem, či by som to jedla každý deň, ale na týždeň sa vôbec nesťažujem. A keďže máme buffet style jedlo, tak si človek vezme len to, čo vyzerá dobre, zaujímavo, chutne... Najlepšie je stôl s ovocím a koláčmi, tam to len vyzerá zaujímavo. Ovocie, ktoré má ružovú šupku, ktorá chutí ako kapusta a biele vnútro s mini čiernymi bodkami, čo chutí ako plané kiwi :D Mrte :) Koláčiky sú takmer všetky vyrobené z ryže a majú šialené farby, neónové ružové, zelené, žlté, modré. Ale v týchto krajinách asi musí byť všetko farebné.

Bazén. Už spomínaný vyššie. Na terase na piatom poschodí, kde máme aj reštauráciu a veľký meeting room je krásny bazén. Keď som ho zbadala včera po obede, okamžite som si rozmyslela môj plán využiť dve poobedné hodiny na spánok a povedala som si, že kúpanie sa je lepší plán. A tak som nahodila plavky a spolu s ďalšími young leadrami, ktorých som spoznala počas obeda sme si dali malú pool party. Pravdupovediac, nemohla som tomu ani uveriť, že je 6.novembra, vonku je vyše 30 stupňov a ja sa kúpem v bazéne vonku. Keďže som prvýkrát v živote v tropickej krajine, bol to pre mňa celkom zážitok. Stálo to za ten obetovaný spánok jednoznačne. Dnes som si ale povedala, že poobedné voľno, dve hodinky, využijem trochu na prípravu na training session, ktorú v piatok vynechám. Tak som nahodila kraťase, zobrala som si svoje papiere a šla som si sadnúť k bazénu. Bolo mi mrte teplo a slnko mi svietilo do očí. A potom prišla Kanaďanka Amy, vliezla do bazéna a ja som jej závidela. Tak som si šla sadnúť na kraj bazéna, nech mám aspoň nohy vo vode a celý čas som prekecala s Amy a v duchu som si nadávala, že som si nepriniesla plavky. Samozrejme som nič nespravila, to som sa mohla radšej kúpať. No ale tak, snáď sa aspoň opálim :D

Jet lag. Neuveriteľná to záležitosť. Myslela som si, že keď sa prinútim nespať cez deň a potom budem spať normálne v noci ako sa má podľa tohto času, tak sa nastavím na tento čas a bude to v pohode. Ale omyl. Síce spím vtedy, kedy mám a spím normálne vyše osem hodín každú noc, aj tak sa cez deň stále cítim hrozne unavená. Najhoršie sú doobedia, lebo vtedy je v Európe hlboká noc, a potom tesne po obede to je úplná kríza, v Európe je nejakých šesť ráno a moje telo hlási, že som celú noc nespala, čo si to dovolujem. Potom sa postupne zobúdzam, poobedie a skorý večer sú celkom v pohode, to máme deň. A potom o desiatej večer mŕtva padám do postele a cítim sa, akoby som nespala viac ako 24 hodín a nie akoby som už dve noci spala pekne normálne ako sa má. No celé zle. Tak som zvedavá, či sa to nejako napraví, alebo to takto bude celý týždeň.

O obsahu konferencie napíšem v nejakom inom blogposte, už som toho v tomto napísala viac než dosť. Tak pozdravujem z Malajzie.