Len taký prehľad na úvod - za štyri dni som vypila 10 šálok filtrovanej kávy zo 6 rôznych pražiarní - Workshop, Square Mile, Notes, James Gourmet Coffee berlínsky The Barn a portlandský Heart Coffee.
London's Best Coffee
Začnem odporúčaním na najužitočnejšiu appku ever. Mega user-friendly appka s mapou, zoznamou všetkých independent kaviarní s informáciami o tom, aké prípravy kávy ponúkajú aj z ktorej pražiarne berú kávu. Je tam aj zoznam všetkých pražiarní, ktoré v Londýne nájdete, aj s informáciami o tom, ktoré kaviarne ich kávu ponúkajú, takže môžete skúšať nielen rôzne kaviarne, ale aj kávu z rôznych pražiarní. Existuje aj papierová verzia - mapa s kaviarňami. Je menej informatívna, ale stále dostatočne užitočná a celkom spoľahlivo sa dá použiť ako mapa centra Londýna.
*****
Talkhouse
Talkhouse je jedna z mála kaviarní na západe Londýna. Východ Londýna je independent kaviarňami preplnený, no na západnej strane by ste ich mohli spočítať na prstoch dvoch rúk. Talkhouse je veľmi strategicky umiestnený na Portobello road, čiže ak ste v Londýne na výlete, môžete spojiť známy vintage market so skvelou kávou. V Talkhouse sme boli na raňajkách hneď prvý deň ako som bola v Londýne a bol to asi najlepší zážitok, lebo som sa zarozprávala najprv so španielským baristom (minulý rok 3. miesto v Latte Art na svetových majstrovstvách) a potom sa pri mne zastavil ešte aj majiteľ a asi 15 minút sa so mnou rozprával o tom, čo si myslí, o rozvoji pražiarenského priemyslu v Londýne a že možno nie všetky nové pražiarne sú úplne dôveryhodné, lebo sa ich momentálne otvára kopa, lebo to je proste v móde pražiť kávu. Za svojho osobného favorita označil pražiareň Petera Jamesa - James Gourmet Coffee, lebo to je už 50-ročná pražiareň, ktorá si vraj zachováva svoj štandard. Ja som od nich vyskúšala Etiópiu Suke Quto a musím povedať, že to bola pravdepodobne jedna z víťazných káv celého výletu. Úžasná marhuľová chuť bola výrazná najmä potom ako káva úplne vychladla. To ma celkom dostalo. Okrem toho som v Talkhouse ochutnala ešte Rwandu Mahembe od Workshopu, ktorá bola tiež mňamka, ale pri Etiópii bledla závisťou.Talkhouse bol zážitok a milý a šikovný barista nám tam spravil parádne aeropressy.
*****
The Wren je absolútne horúca novinka, kaviareň, ktorá sa otvára 8.marca. Ja som sa tam dostala ešte pred otvorením, lebo moja kamoška tam robí asistentku manažérke. Je to kaviareň, ktorá je umiestená v budove zrekonštruovaného kostola z 13. storočia a je to vskutku spektakulárne. Nachádza sa kúsoček od St. Paul's cathedral, takže úplne v centre. Kávu majú od Workshopu, spravia vám espresso, aeropress alebo V60tku. Ja som síce kávu neochutnala, ale v deň, keď som tam bola, sme vyberali quiche a croissanty, ktoré budú predávať. V živote som tak dobré quiche nejedla. V The Wren sa určite oplatí zastaviť, už len kvôli tomu prostrediu a myslím, že kvalita kávy vás určite nesklame. Ja som bola smutná, že som túto kaviareň nestihla už otvorenú, ale vy ak pôjdete do Londýna neskôr, určite sa tam zastavte.
Notes
Notes je pražiareň, ktorá prevádzkuje dve kaviarne a niekoľko pouličných stánkov s kávou. Nedávno zmenili štruktúru a zameranie viac smerom na výberové kávy a teraz sú jedna z asi piatich najobľúbenejších londýnskych pražiarní, po ktorých káve kaviarane, ktoré nepražia vlastnú kávu, siahajú. Návšteva ich kaviarne v Covent Garden bola pre mňa ale trochu sklamaním. V ponuke na filter mali len jednu kávu, zhodou okolností Rwandu Mahembe, ktorú som mala už ráno. Ráno som mala síce tú od Workshopu a túto upražili Notes, ale aj tak som mala chuť vyskúšať aj niečo iné. Barista sa nedal presvedčiť, ani keď som mu povedala, že by som si nejakú kávu od nich rada kúpila, len by som ju najskôr rada vyskúšala. Nakoniec som si teda dala Rwandu, ranná od Workshopu bola lepšie, no pila som ju už aj z The Barn a tá bola ešte o level vyššie. Nakoniec som si kávu od Notes nekúpila.***
Davidove kávové kráľovstvo
Takto sa nevolá žiadna kaviareň, David je môj kamarát, ktorý ma prvý voviedol do sveta výberovej kávy. Vo štvrtok večer som bola u neho a jeho manželky na návšteve a to bola úplná kávomilská show. David vlastní asi všetky kávové hračky, aké si viete predstaviť, tak ja som sa úplne výžívala. Odložil pre mňa posledné beans z portlandskej pražiarne Heart Coffee, ktorá sa zapíše do mojej histórie ako prvá mimoeurópska pražiareň, ktorej kávu som ochutnala. Nebola zlá, ale zatiaľ sa medzi top miesta na mojom rebríčku neumiestnila. Druhý aeropress sme si spravili z posledných beans z berlínskej pražiarne The Barn - Etiópia Mesele Heille, to bola jedna z káv, ktorú sme ochutnávali na februárovom cuppingu v Moje, o ktorom som písala tu. No a potom som dostala darček - Burundi zo Square Mile, tak sme ju samozrejme museli vyskúšať. A keď už má David toľko hračiek, dostala som možnosť vybrať si spôsob prípravy a mohla som si ju spraviť sama. Spravila som pre nás všetkých veľký Chemex s použitím kovového cone-u a prvýkrát v živote som v ruke držala takú tú uber skvelú kanvicu s úzkym hrdlom. Cítila som sa drsne profesionálne :) David potom ešte spravil z tej istej kávy aj aeropress, aby sme mohli porovnať jej chute pri rôznych prípravách. Vždy ma to úplne prekvapí ako veľký rozdiel to spraví, keď si kávu spravíte rôznymi filtrovanými prípravami. Ako vždy aeropress z už aj tak vynikajúcej kávy z Chemexu, ešte výraznejšie vytiahol a podčiarkol ovocné chute.
Toto všetko som stihla za jeden jediný deň. Asi si viete predstaviť, že to bol vážny kafeínový overdose - vypočítala som si, že na prípravu káv, ktoré som za ten deň vypila sa minulo aspoň 90g kávy, možno aj viac. A veľkú väčšinu z nich som vypila po 18tej, čiže totálny masaker. Ale stálo to za to. Spať som šla o druhej ráno a úspešne som zaspala :) Ostatné dni som sa už krotila, ale stihla som ešte návštevu ďalších štyroch kaviarní. Ale o tom až nabudúce.
No comments:
Post a Comment