Retro Party

Z času na čas som počas leta zablúdila na tento blog a prečítala si niečo z toho, čo som napísala v Londýne. Najmä v momentoch, keď mi Londýn chýbal. A to bolo celkom často. Z toho, čo som tu popísala to znie tak, akoby bol Londýn nadmieru zaujímavý (čo aj je) a akoby sa tam stále niečo dialo (čo je pravda). No fakt je ten, že Londýn bol zaujímvý, lebo som si ho zaujímavým spravila. A môj život doma v Bratislave je tiež úplne vzdialený od toho, čo by ste nazvali nudou. Len som akosi nemala potrebu o tom písať, veď koho by to zaujímalo, však? Ale potom ako blogger prišiel s DynamicViews, predsa len som sa rozhodla pokúsiť sa o come back môjho blogovania, či už to niekoho zaujímať bude alebo nie.

Život v Bratislave predsa nie je nuda. O tom sme sa presvedčili s Rebekou aj tento piatok na RetroParty v KC Dunaji. Do KC Dunaja, pomerne novo-otvoreného kultúrneho a spoločenského priestoru multižánrového zamerania som sa chystala už nejaký ten týždeň a táto akcia mi poskytla dostatočne veľký dôvod. A tak som nahodila jeden z mojich autentických kúskov z 80. rokov (zaobstaraný z maminej skrine) a šla som sa retro vyžiť :)

Akcia nesklamala, priestor bol “dobovo vyzdobený” (citujem popis eventu z fb) – na všetkých stoloch boli chrumky a také tie biele ploché okrúhle lízatká s obrázkom v strede. Na stropných trámoch vyseli reťaze z céčok a pri bare bola výzdoba vytvorená z tubičiek Piknik a Pikao. (Táto inštalácia nebola zrejme pochopená ako dekorácia a v priebehu večera bola účastníkmi akcie skonzumovaná) Okrem toho tam boli ešte počítače, na ktorých sa dali starými joystickmi z Playstation hrať hry ako Bomberman a všetko to dorazil ujo, ktorý robil zadarmo cukrovú vatu. Ružovú, žltú, modrú... a všetci sme zrazu boli znovu tými deťmi zo začiatku 90. rokov.

Pre nás s Rebekou bol ale highlight písací stroj, ktorý slúžil ako guest list. Našli sme ho pri našom objavovaní priestoru, no SBSkár strážiaci vchod do sály, predtým než tam začal DJ hrať nám oznámil, že ten stroj nepíše. Tak sme najprv vyskúšali, či má pravdu a fakt. No potom sme prišli na to, že problém je v tom, že má len spadnutú tú pásku, cez ktorú sa tie písmenká pretláčajú na papier a jediné, čo treba urobiť je vrátiť ju späť na miesto. Tak sme teda stroj opravili a úplne sme sa zo seba tešili. Dúfali sme, že nám za tento dobrý skutok aspoň odpustia vstupné, ale nič. Tak sme aspoň chodili skultúrňovať tie papiere, na ktoré ľudia písali samé blbosti, citátmi od Kerouaca a Ginsberga.

O deviatej začali hrať a oldies disco mohla začať. Samozrejme, že sa to rozbiehalo pomaly, ale počas celého večera sme sa teda parádne vytancovali. Oldies hudba ako sa patrí, staré hity od výmyslu sveta, Beatles, séria swingových pesničiek, všeliaké zvučky ako napríklad z Pink Panthera alebo Knight Ridera a potom samozrejme krásny slovenský soc-pop, do ktorého som sa jednoznačne hodila úplne najkvalitnejšie. Nech si kto chce, čo chce hovorí o kvalite tých piesní, keď si celá sála spievala Reklamu na ticho, malo to svoje čaro!

Samozrejme, že jednou z hlavých motivácií, prečo sme tam s Rebekou išli, bolo aj potešiť sa pohľadom na skvelo retro oblečených ľudí. Trochu sme boli sklamané z toho, že tam bola kopa ľudí, ktorá nepovažovala za podstatné prispôsobiť svoje oblečenie téme večera, ale napriek tomu tam bolo aj dosť fakt vydarených outfitov. Retro nie je presne zadefinované obdobie, takže sa tam objavilo všetko možné od Elvisov, hippies, cez bodkované a kvetinkované šaty a mašle vo vlasoch až po socialistické 80. roky ako majú byť. Moje okuliare zaraďujúce ma do toho obdobia, zožali celkom úspech. Aspoň niekde tomu ľudia rozumejú :D A bolo tam aj niekoľko kvalitných failov, ale aj to treba.

Kvalitná akcia, prídeme do KC Dunaja určite aj nabudúce, prídite aj vy! :) 

P.S. Veľká pridaná hodnota celého toho miesta je, že sa tam fajčí iba vonku na balkóne, takže človek neodišiel celý napáchnutý. Pridá to na dobrom pocite, jednoznačne.