Dôvod č.1: Sightseeing
Možno si veľa ľudí povie, že som divná, ale objavovanie nových miest (to je akuzatív plurálu od slova mesto, nie miesto) je mojou najobľúbenejšou dovolenkovou aktivitou. Milujem pozerať sa na budovy, ktoré vyzarajú úplne inak ako tie, na ktoré som zvyknutá. Milujem parky a múzeá a ulice a uličky a nadovšetko milujem výhľady. A Edinburgh je dosť pravdepodobne mesto s najväčším počtom spotov s dokonalými výhľadmi, v akom som kedy bola. V Londýne sa musíte vytrepať na vrchol nejakej vysokej budovy, napríklad na St. Paul's alebo zaplatiť kopu peňazí za London Eye, aby ste nejaký výhľad na mesto mali. Ale Edinburgh je samý kopec. Nielenže skoro všetky ulice sa buď prudko zvažujú alebo stúpajú, ale okrem toho tam sú len tak uprostred mesta veľké kopce, na ktoré sa dá v priebehu 20 minút vybehnúť a môžete sa kochať neuveriteľnou scenériou. More na jednej strane, zasnežené kopce na opačnej a medzitým všade kam sa pozriete, veľké a rozľahlé hlavné mesto. Turistickí sprievodcovia tvrdia, že takýchto kopcov je v Edinburghu sedem, my sme síce nevedeli presne identifikovať, ktorých sedem asi tak myslia, ale je ich tam jednoznačne dosť.
Dôvod č.2: Chôdza
Za celý týždeň sme ani raz nepoužili žiadny dopravný prostriedok. Z Londýna a zase späť ma doviezol vlak, ale od bodu, čo som z neho vystúpila do bodu, kým som sa na vlakovú stanicu zase vrátila sme len chodili. Každý deň len tak znesiteľne, mali sme vždy nejaký cieľ, miesto, ktoré si ideme pozrieť a medzitým sme sa vždy prešli mestom a bolo to jednoducho veľmi príjemné. Za celý týždeň som nachodila okolo 80km, čo je v priemere 10km na deň a keďže 5km z toho bola ranná a večerná prechádzka do bytu, kde som prespávala u kamoškinej kamošky, tak tých 5km, ktoré sme dali denne počas prechádzok mestom už neznie až tak tragicky.
Všetci moji britskí kamaráti, keď počuli, že sa chystám do Edinburghu, reagovali úplne rovnako. Ach, Edinburgh je nádherné mesto, určite sa ti tam bude páčiť. Len prosím ťa nerátaj s tým, že budeš mať pekné počasie. Nemaj očakávania. Bude tam hnusne. Zima. Škaredo. Zamračené. Vietor. Dážď. Strach a hrôza. Tak som sa teda obrnila, pripravila sa na najhoršie a tvrdila sama sebe, že nenechám počasie, aby mi pokazilo prázdniny. A stal sa zázrak!! Štatistická odchýlka počas prvých 24 hodín, čo som v Edinburghu strávila sa nakoniec ukázala byť veľkou štatistickou odchýlkou, keďže slnko svietilo každý deň aspoň chvíľu a väčšinu dní jednoducho stále. Áno, mali sme aj niekoľko zamračenejších dní, aby som zase neidealizovala a aj keď bolo slnko, tak bola stále mrazivá zima, o to sa postaral najmä vietor. Takže apríl, neapríl, rukavice, čapice, šály a zimné kabáty boli stále úplne namieste, no to slnko bolo aj tak nádherné. Všetko bolo krajšie, keď v pozadí žiarila neuveriteľná modrá obloha, ktorú som už nevidela celé dlhé mesiace. Spôsobilo to síce aj to, že mi veľa fotiek nevyšlo, lebo mi ich z rôznych nepekných uhlov presvietilo slnko, ale to je predsa taký celkom príjemný problém.
Dôvod č.4: Život bez počítača
Dlho som váhala než som odišla, že či si mám alebo nemám zobrať so sebou počítač. Nakoniec som sa rozhodla, že ho nechám doma, lebo som si chcela veľa čítať. A bolo to to najlepšie rozhodnutie. Nie žeby som na počítači nestrávila úplne žiaden čas, to by som zase klamala, ale väčšinou som len tak zbežne prebehla facebook, twitter a gmail, zhodnotila som, že nikomu nechýbam a že sa na tých internetoch vlastne nič zaujímavé nedeje a radšej som si išla čítať. Alebo som len tak pozerala Metjushovi cez plece. Alebo sme pozerali vlogbrothers, lebo tí sú jednoducho absolútne dokonalí. No ale najväčšia radosť boli rána a večery, lebo som hodinu pred spaním strávila čítaním a rána som mala pomalé a pokojné. Keby som mala so sebou comp, tak by som bezdôvodne trávila nekonečné hodiny preklikávaním rôznych stránok, chodila by som spávať zbytočne neskoro a ráno by som sa ponáhľala, lebo by som sa zabudla pri internetoch a potom by som nestíhala. Takže som si to hrozne užila a predsavzala som si, že to tak budem robiť aj doma. Vypínať počítač skôr, pred spaním si prečítať zopár kapitol z práve rozčítanej knihy a ráno nezapínať počítač päť minút po tom, ako otvorím oči. Lebo viem, že mi nič neuchádza. Zatiaľ sa mi darí takto fungovať a veľmi ma to teší.
Dôvod č.5: Čítanie
Dôvod č.6: No people
Vzhľadom na moju prácu v Londýne, ktorá je vysoko sociálna a teda trávim s ľuďmi takmer všetok svoj čas, jedným z dôvodov, prečo som sa do Edinburghu veľmi tešila, bolo, že sociálny kontakt tam bude vysoko obmedzený, keďže v Edinburghu nikoho okrem Metjusha nepoznám. A tak to aj bolo, okrem nejakých večerných pár vetičiek, ktoré som prehodila s dievčatami, u ktorých som bývala a potom jednej poobednej stretávke s kamoškou so Slovenska, ktorá bola náhodou práve tiež v Edinburghu som sa za celý týždeň nerozprávala s nikým iným okrem Metjusha a to bola čistá dokonalosť. Úplná revitalizácia mojich unavených sociálnych schopností. Tráviť čas s niekým, s kým je proste úplne jednoduché byť, rozprávať sa alebo len tak mlčať, lebo je to totálne prirodzené a známe je úplne neoceniteľnou radosťou, lebo tu v Londýne to s ľuďmi nie je vždy až také jednoduché a prirodzené.
Dôvod č.7: Jedlo
Jedlo sme si s Metjushom varili sami, a aby som si nepridávala priveľa zásluh, väčšia pravda je, že varil on a ja som zavadzala :) A snažila som sa priučiť pozorovaním majstra kuchára, keďže moje kuchárske danosti sú teda všeliaké. No ale celkom sme sa s jedlom vyhaluzili, skúšali sme urobiť alternatívne bryndzové halušky (ako sme ich robili si prečítajte tu) bez bryndze namiesto, ktorej sme použili syr feta a bolo to celé prekvapivo dobré. Na veľkonočnú nedeľu sme mali tradičné jedlo, ktoré sa jedáva na Veľkú noc u nás doma, tak to bolo celkom super, že aj keď som nebola doma, tak aspoň takto som mala o kus väčší pocit, že je Veľká noc. Spravili sme si zelený štvrtok v utorok po Veľkej noci, lebo som už stotisíc rokov mala chuť na špenát a potom sme ešte jedli veľa iných dobrôt a zakončili sme to skvelým škótskym národným jedlom, po ktorom sme sa oblizovali až za ušami. No a do tejto kategórie patrí aj káva. Skúšali sme cold brew, teda nechať kávu dvanásť hodín lúhovať sa v studenej vode v chladničke a výsledok bol prekvapivo neuvertieľne dobrý. Nikdy by som nebola povedala, že studená káva môže tak dobre chutiť. Najlepšia vychytávka na leto, určite vyskúšajte. A potom samozrejme, ja som nemohla obísť ani nejaké tie edinburské kaviarne, kde som vysedávala, kým mal Metjush prednášky.Dôvod č.8: Edinburgh
Edinburgh je neuveriteľné nádherné mesto. Metjush sa mi smial ako som nad všetkým híkala, každý obyčajný dom som si prezerala s nekonečnou fascináciou, každú ulicu som nazvala najkrajšou, všetko som si chcela fotiť, všetko mi pripadalo iné, dokonalé a krásne. Ale tak, naozaj, bolo to neuveriteľné. Je to mesto, ktoré jednoducho dýcha svojou historickosťou, všetky domy sú z kameňa, hrozne veľa ciest je vydláždených, keby som si odmyslela autá, tak totálne uverím, že som sa preniesla v čase do nejakej ďalekej minulosti. Všetky aj tie úplne najobyčajnejšie domy majú vždy nejakú vežičku, obrovské okná a človek má problém rozoznať palác, v ktorom býva kráľovná, keď do Edinburghu zavíta od drahej súkromnej strednej školy, lebo tie budovy vyzerajú takmer rovnako.
Takže tak, v Edinburghu bolo krásne, oddýchla som si, všetko som si úplne užila. A veľká vďaka aj môjmu hostiteľovi, samozrejme, ďakujem Metjush!
No comments:
Post a Comment