Marcové momentky

Od môjho posledného článku prešiel už takmer mesiac. Posledných pár týždňov sa totiž život zredukoval na len tie najnutnejšie veci, všetko, čo nebolo absolútne podstatné zostávalo na to-do listoch celé dlhé týždne. Viním za to počasie. Marec bol dlhý, únavný a depresívny. Veď viete, šeď a sneh a zima, v Bratislave je to rovnaké, ak nie ešte oveľa horšie, takže asi všetci viete, aké to je, keď človek už tak neuveriteľne prahne po slnku a teple a energii a ona neprichádza a neprichádza.













A tak teda len zopár predsa len úsmevných momentov z posledného mesiaca.

Pondelkové doobedie, zima, sneh, horúca čokoláda v miskách, sústredená práca, croissant, tri druhy francúzskej horčice a najdrahšia Lucyanna.

 Koncert Ólafura Arnaldsa, ku ktorému sa snáď ešte v nejakom článku vrátim, lebo bol absolútne dokonalý. Hral v Barbican Center, ktoré mi celé pripadalo ako prerastený Istropolis a najmä tá koncertná sála bola úplne ako naša krásna komunistická veľká sála.

 

Prvé jarné barbecue alebo ako si z nás počasie robí najväčšiu srandu. Áno, aj 23. marca snežilo. A tak sme mali barbecue vnútri. Mäso sme v rúre spraviť zvládli, na hotdogy a burgery treba veľa barbecue omáčky a je to takmer uveriteľné. Len tie marshmallows sa v rúre opekať nedajú. A Mike sa prezliekol za žraloka. Lebo, prečo nie.

Koncert Pascal Pinon. Sú super. Šarmantné, čarovné, veselé, hrajú zasnívanú hudbu so smiešnymi textami. Opäť dúfam, že sa mi podarí dostať sa k tomu, aby som vám o nich napísala viac. Ale pustite si niečo z ich nového albumu Twosomeness, fakt stojí za to!

Moja drahá St. Helensácka skupinka. Celkom veľa sa v marci môj život točil okolo nich. A dnes, na Veľký piatok mala Kathy narodeniny. Tak sme sa odfotili :)

O pár hodín už budem sedieť vo vlaku smer Škótsko, presnejšie Edinburg. Veľmi, veľmi sa teším, lebo všetci mi hovoria, aké je Edinburg nádherné mesto a ja budem mať celý dlhý týždeň na to, aby som si ho poriadne popozerala. Nemienim absolvovať žiadne uponáhlané turistické aktivity, skôr si chcem oddýchnuť a užiť si atmosféru toho mesta, ktorá dýcha už len z fotiek. A tých fotiek určite spravím veľa aj ja. Veľmi sa teším aj preto, že som už hrozne dlho necestovala do nejakého nového neznámeho mesta. Bola som síce v novembri v Kuala Lumpur, ale to nebola veľmi turisticky zameraná cesta. Počítač si neberiem, lebo si veľmi chcem nájsť čas na čítanie kníh a youtube je absolútnym nepriateľom akýchkoľvek čitateľských ambícií, tak aby som mu zabránila narúšať moje plány, radšej ho nechám doma. Ale Metjush comp má, tak možno sem aj zavesím nejakú tú fotku. Ak sa mi bude chcieť :)