Don't panic

Don't panic je heslo prvého týždňa našej Associate Scheme. Za prvé štyri dni sa toho totiž udialo toľko, že chvíľami má človek pocit, že mu vybuchne hlava a tak nám každý len pripomína, že to bude v pohode, že sa nemáme báť, že sa všetko naučíme, všetko postupne spoznáme, takže nemáme panikáriť, lebo nám to aj tak nepomôže. Napriek tomu som približne raz za deň mala veľký záchvat paniky. Dôvody boli rôzne.

Prvé dni ma v jednom kuse zastavovali cudzí ľudia a vždy vedeli, kto som a mňa to hrozne miatlo, ako môžu vedieť, kto som, až nakoniec z niektorého z nich vypadlo, že fotky nás "nových" boli približne od júna zavesené na dverách kancelárie a každý z pracovníkov ich dennodenne vídal a tak nás teraz už poznali aspoň po mene. Čo bolo síce veľmi milé, ale pre mňa o to ťažšie, lebo každý z nich sa mi len v rýchlosti predstavil a ja som jeho meno v tej sekunde zabudla. Potom sa vyskytnú situácie, ako včera pri obede, kedy som sa rozprávala s jedným chalanom, ktorého som stretla už trikrát, čiže sa mi aj zdalo, že viem, kto to je a potom ako odišiel sa ma Alyssa (moja spolubývajúca) opýtala: "Odkiaľ poznáš Aleca?" A ja na to: "Kto je Alec?" "Ten, čo si sa s ním práve rozprávala. Jáááj, eheh :P

Úprimne, dôvody, prečo som za celý týždeň nebola schopná napísať nový článok, sú dva. Jeden je ten, že sa tu stále niečo deje, a tak v princípe nemám čas a druhý dôvod je, že sa tu stále niečo deje a tak neviem ani kde začať.

Takže, skúsim tento článok venovať veciam, ktoré budú napĺňať môj bežný život tu a potom ďalší venujem ľudom, ktorí sú tu spolu so mnou, lebo tí sú obrovskou časťou všetkého, čo sa okolo mňa deje.

Základom všetkého tu je neuveriteľná zorganizovanosť, ktorá sa samozrejme vyžaduje aj od nás. Bez diáru by tu človek neprežil. Na prvých šesť týždňov sme dostali špeciálne rozvrhy, lebo sme mali veľa úvodných tréningov, napríklad sme sa učili zvučiť a kamerovať, premietať slová piesní, mali sme celodenný tréning o hygienickom narábaní s jedlom, čakajú nás ešte dva celodenné tréningy typického britského Health and Safety a podobne.

Okrem toho sme sa učili všetky praktické veci, ktoré budeme bežne robiť. Skladať stoličky v kostole, rozkladať ich, skladať stoly (na všetko je samozrejme špeciálna technika) a všetko to robiť tak, aby to bolo zdraviu nezávadné. Učili sme sa, čo všetko treba skontrolovať na konci dňa, keď odchádzame, učili sme plány sedenia počas nedeľného servicu, alebo ako rozložiť stôl na štvrtkové business skupinky (dve Biblie na juh, dve na sever, na každej strane stola dve perá, jedno špičkou na východ, jedno na západ - nerobím si srandu :P).

Okrem takýchto vecí, ktoré sa v našom rozvrhu objavujú ako Prac, čiže praktická práca, máme dvakrát do týždňa - v pondelok a v piatok štvorhodinové biblické štúdium. Na každé z týchto stretnutí máme povinnú osemhodinovú prípravu - takzvaná Prep. Tá bude vypĺňať časy v rozvrhu, ktoré sú označené ako study time. Okrem toho sme každý zapojený v nejakom tíme a máme špecifickú skupinu ľudí, ktorým sa budeme venovať. Pre mňa to budú medzinárodní študenti každú stredu večer, ale o tom až potom, keď to celé vypukne (koncom septembra). A samozrejme sa zúčastňujeme bežných cirkevných záležitostí ako sú dva service-y každú nedeľu, jeden v utorok naobed, každotýždenné stretnutie všetkých pracovníkov zboru (90 ľudí!!), každotýždenné stretnutie tímov plus špeciálne veci ako výpomoc na svadbách, konferencie a iné zábavky :)

Myslím, že ak ste to zvládli dočítať až sem, už teraz ste z toho celého zmätení a pravdepodobne som vás unudila k smrti, ale ak chcem tento blog používať ako informačný kanál, ak by ste nevedeli všetky tieto veci, asi by ste nechápali veľkej väčšine vecí, čo sem budem písať.

P.S.: Ak tento blog čítate, lebo očakávate, že sa tu objaví veľa cool londýnskych článkov, musím vás sklamať, asi si Londýn pri takomto životnom tempe neužijem až do takej miery ako by som možno chcela a preto sa tu turistické článočky budú asi objavovať zriedkavo. Ale snáď sem-tam :)