Tuesday, September 25, 2012

Mumford & Sons a iné krásy londýnskeho života

Posledným dňom dominovali okrem bežných rutinných záležitostí najmä zážitky s veľkým Z, ktoré mám možnosť zažiť práve preto, že som v Londýne.

Prvou z akcií, ktorá si jednoznačne zaslúži zdokumentovať bola večera, na ktorú som bola pozvaná v sobotu večer. Jedno dievča, ktoré len pred dvoma týždňami prišlo prvýkrát do St. Helen's pozvalo mňa a ešte niekoľko ľudí, ktorých stretlo k sebe domov, aby sme sa viac spoznali a tak. Veľmi milé, ale nič špeciálne prekvapivé, za posledných pár týždňov som bola na večeri u aspoň 6 rôznych ľudí/rodín. Zaujímavé to začalo byť, keď nám poslala svoju adresu a inštrukcie ako sa k nej dostať. Jedna z informácií bola aj, že jej byt sa nachádza na 23. poschodí. Fajn.

Keďže adresa zmienená v maili sa nachádza len dve zastávky DLR odo mňa, ani som sa nemusela veľmi ponáhľať, vyšla som z domu 20 minút pred tým, než som mala byť na mieste. Sranda začala, keď som vystúpila a zbadala som Ontario Tower, budovu, ktorú veľa ľudí pozná aspoň z fotiek alebo z pohľadu z okna pri ceste DLR do Greenwichu.

Výhľad z 23. poschodia bol neuveriteľný. O2 aréna, kde sa koná koncertov veľkých kapiel, keď hrajú v Londýne, kúsok ďalej popri Temži v pozadí Greenwich, z ktorého, keď sa zotmelo svietil zelený laser označujúci 0. poludník. Pri pohľade na druhú stranu som sa nevedela vynadívať pohľadom na mrakodrapy biznis zóny Canary Wharf a v diaľke za nimi budovám, ktoré dominujú centru Londýna. Výhľad bol dychberúci už za dňa, ale keď sa zotmelo, cítila som sa zrazu ako v New Yorku. Asi som nikdy ešte nevidela Londýn z takej persepktívy a o takom čase.

Okrem toho, že Mianin byt bol krásny, mali sme aj veľmi príjemný večer. Bolo nás tam sedem - štyria Associates, a traja študenti, čo chodia do St. Helen's. Miane spravila večeru na japonský štýl, ja som sa najviac zo všetkého potešila čerstvému doma vyrábanému sushi! Vrcholom večera bolo hranie Jenga popri tom, ako nám hral Jpop a Kpop (japonský a kórejský pop) - špeciálne sme si to vyžiadali, aby nám to pustila, už len preto, že sme netušili (aspoň teda ja nie) ako to bude znieť. No, srandy kopec.

* * *

Pondelku a utorku zase vládli Mumford&Sons, ktorí v pondelok vydali nový album. Cez víkend som na facebooku zachytila, že budú hrať krátky koncert súvisiaci s vydaním albumu v jednom obchode s hudbou a tento koncert bude zadarmo, len si treba zohnať náramok na vstup. Všetky radary mojej pozornosti sa zdvihli na maximum, keď som túto správu zachytila, keďže Mumfordi boli na vrchole zoznamu kapiel, ktoré by som v Londýne rada videla naživo.

Keď som zistila, že ten obchod je vzdialený od St. Helen's necelých 15 minút chôdze, otvárajú ho o ôsmej (my začíname o deviatej) a koncert je v utorok o štvrtej (my končíme špeciálne v utorok o pol štvrtej), plán bol na svete: toto si nemôžem nechať ujsť.

Vedela som, že lístky sa asi rozchytajú veľmi rýchlo a tak som si privstala a o 6.45 som už stála pred obchodom. Bola som tam štrnásta. Rad sa rýchlo zväčšoval, ľudia pili rannú kávu, ja som si čítala. O ôsmej nás tam už čakalo takmer 70. Obchod otvorili presne a ja som si vpochodovala pre čerstvý nový album Mumfordov a lístok na utorňajší minikoncert k nemu. Príjemný začiatok pracovného týždňa.

Dnes som sa teda po práci vydala opäť na určené miesto, prišla som o trištvrte na štyri a musela som sa postaviť na koniec dlhého radu. Ale neprišla som ešte zďaleka posledná, za mnou bolo ešte 30-40 ľudí určite. Kapacita koncertu bola 250 ľudí. Tu sa prejavila jedna z veľkých právd o britskom ľude. Briti milujú stáť v rade a sú v tom profíci. Keby bolo takéto niečo na Slovensku, všetkých tých 250 ľudí by bolo natlačených v neidentifikovateľnej guči pred vchodom do obchodu a najväčší problém by nastal, keď by sa niekto pokúsil otvoriť dvere. Briti sa však pekne poslušne stavajú jeden za druhého v poradí v akom sa dostavili na miesto aj keby sa ten rad tiahol až za roh. Fascinujúce. Ale civilizovanejšie, predsa len.

Čas strávený čakaním na koncert nám spríjemňovala jedna superhyperaktívna baba, ktorá sa zoznamovala so všetkými okolo, stále sa nás pýtala, či sa tešíme a každému novému človeku rozprávala, že tým koncertom prekvapila priateľa, ktorého tam má so sebou, lebo sú jeho narodky práve. No, vtipná bola. Aspoň sme sa nenudili.

Koncert bol krátky, ale krásny. Mumfordi zahrali päť pesničiek, dve zo starého albumu, tri z nového. The Cave, Roll Away Your Stone, Ghosts That We Knew, Not With Haste a I Will Wait. Hrozne som si užila to ako znejú ich hlasy naživo, to, akú to malo celé energiu, to, ako sa rozprávali s publikom. Všetky tie veci, čo z albumu nikdy nedostanete. A super bolo, že to bolo také malé, nízkonákladové a jednoduché, lebo presne tam sa mi tá ich hudba hodí. Viem, že oni teraz už nemajú problém vypredať O2 arénu, kde budú mať svoj oficiálny koncert počas turné a viem, že to bude veľká show, ale toto bolo prirodzenejšie, ľudskejšie a naozajstnejšie. Takže sa hrozne teším, že som tam bola.

Niekedy nabudúce si pôjdem pozrieť aj tú show možno. Ale zatiaľ svoj plán vidieť Mumfordov v Londýne naživo považujem za úspešne splnený.

1 comment:

  1. Ten, kto dnes číta toto svedectvo, by mal osláviť so mnou a mojou rodinou, pretože to všetko začalo ako vtip pre niektorých ľudí a iní hovorili, že to nie je možné. Volám sa Juraj Kamensky a som z Bratislavy, ale s manželkou sa sťahujem do Chicaga. Som šťastne ženatý s dvoma deťmi a krásnou ženou. Niečo hrozné sa stalo mojej rodine, stratil som prácu a moja žena opustila dom, pretože som sa nemohla starať o seba a o potreby rodiny. a jej deti v tomto konkrétnom okamihu. Podarilo sa mi deväť rokov, žiadna žena, ktorá by ma podporovala, aby som sa o deti dobre starala. Snažím sa poslať testovaciu správu mojej žene, ale ona blokovať ma z rozprávania s ňou sa snažím hovoriť so svojím priateľom a jej rodinnými príslušníkmi, ale stále viem, že by mi mohol pomôcť a ja som bol podanie žiadosti neskôr toľko spoločnosti, ale stále to urobili Nevolajte ma, kým neprišiel verný deň, že nikdy nezabudnem v mojom živote. Keď som sa stretol so starým priateľom môjho, ktorému som vysvetlil všetky moje ťažkosti a povedal mi o skvelom mužovi, ktorý mu pomohol získať dobrú prácu v Coca cola spoločnosť a on mi povedal, že jeho kúzlo koliesko, ale ja som človek, ktorý nikdy neverí v kolieskach kúzla, ale ja som sa rozhodol dať mu vyskúšať a jeho meno je Drosagiede on ma poučil a ukázal mi, čo mám robiť v týchto troch dňoch obed spell.I sledovať všetky pokyny a robiť to, čo ma požiadal, aby som sa dobre. uistil sa, že všetko šlo dobre a moja žena ma opäť uvidí po skvelej práci Drosagiede. Moja žena mi zavolala s nevedomým číslom a ospravedlnila sa mi a povedala mi, že mi naozaj chýba a naše deti a moja žena sa vracajú domov.a po dvoch dňoch Spoločnosť, ktorej som poslala svoj uznávací list, teraz som manažérom spoločnosť Paragon tu v USA. Odporúčam vám, ak máte nejaké problémy, pošlite správu na tento e-mail: {doctorosagiede75@gmail.com} alebo čo mu dáte na +2349014523836 a dostanete najlepší výsledok. Vezmite veci za samozrejmosť a bude vám odobraté. Prajem Vám to najlepšie.

    ReplyDelete