Lein Svet: Mission week

Tento týždeň bol úplne iný ako všetky týždne doteraz. Namiesto nášho klasického programu týždňa sme sa zúčastnili Mission weeku organizovaného naraz na všetkých londýnskych univerzitách kresťanskými úniami. Ľudia z Foundation year boli úplne uvoľnení zo všetkých svojich povinností a na týždeň presunuli svoje pôsobisko na niektorú univerzitu, aby tam pomáhali študentom s organizáciou akcií. Ja, keďže som študovala na UCL, som bola zaradená tam a veľmi som sa tomu tešila, lebo to bol tak trošku flashback, po dvoch rokoch sa opäť prechádzať po známych chodbách. Okrem toho, keďže je UCL dosť ďaleko od Limehouse, kde teraz bývam, musela som si na týždeň kúpiť travel card na metro, čo bola tiež tak trošku milá zmena. Lebo londýnske metro je super! Len keby nebolo také drahé... Keďže stojí toľko, koľko stojí, som rada, že sa väčšinou všade kam potrebujem dostanem bicyklom. A dostala by som sa aj teraz, keby som veľmi chcela (trvalo by mi to okolo 50 minút), ale bola hrozná zima, takmer celý deň pod nulou alebo len tesne nad a v prvej polke týždňa sa ešte držal sneh z nedele, čiže bicyklovanie bolo aj pomerne nebezpečné. Nič iné mi teda nezostávalo, ako sa voziť metrom :)

Moje dni vyzerali každý deň rovnako. Budík na šiestu, vystreliť z postele, uvariť porridge a kávu, obliecť sa (veeeľa vrstiev!), checknúť na nete počasie, umyť zuby, nahodiť make-up. Posledná vec sa stala od stredy celkom challengom, lebo sa nám v utorok vybili žiarovky na lampe v kúpeľni, takže to, čo máme v kúpeľni teraz, ak necháme rozsvietené na chodbe a v mojej izbe, ktorá je hneď vedľa, sa dá (možno) nazvať šerom. A v takom svetle sa maľovať, to práve najjednoduchšia záležitosť nie je. Anyway. O siedmej vyraziť z domu, nasadnúť na DLR, dvakrát zmeniť linku metra, vystupujeme na Euston Square, prechádzka cez hlavný dvor UCL. Od ôsmej modlitebný meeting, hodinku, potom od deviatej feedback včerajšku a plánovanie dneška s užším tímom a ostatnými pomocníkmi ako som ja.

Od desiatej do jednej prebieha hlavný marketing obedňajšieho talku. Vždy medzi prednáškami (od trištvrte do štvrť) rozdávame letáky. Magické slová "free lunch" nenechávajú uzimených a ponáhľajúcich sa študentov chladnými. "Did you say free stuff?" Polhodinku medzi tým využívame na rozmrazovanie predných končatín a druhou aktivitou. Vždy v dvojiciach, jeden študent, jeden CUG (Christian Union Guest) chodíme po campuse a pristavujeme sa pri random ľuďoch, ktorí vyzerajú, že nemajú čo robiť a pýtame sa ich na ich náboženské presvedčenie, čo si myslia o kresťanstve, ako ho vnímajú, čo ich od neho odrádza, či naopak zaujíma. Táto časť bola veľmi fascinujúca. Bola som prekvapená, aké veľké množstvo ľudí bolo ochotných venovať nám desať, pätnásť minút a porozprávať nám o svojich názoroch. Na otázku "pre akú vec žijete? čo je v živote váš drive?" veľká väčšina ľudí prekvapene zastala s tým, že sa nad tým vlastne nikdy nezamýšľali. Smutné, nie? Rovnako fascinujúce bolo aj zistiť, ako ľudia vnímajú kresťanstvo. Väčšina pozitívnych odpovedí znela "je to super, že kresťanstvo motivuje ľudí, aby sa stali lepšími a morálnejšími ľuďmi", väčšina negatívnych zase zahŕňala odpor k organizovanosti cirkvi, zneužívania svojej politickej a spoločenskej moci. Univerzita v Londýne so 45% medzinárodných študentov je na takéto niečo skutočne výnimočnou pôdou. Rozprávala som sa za tých pár dní s moslimami, hinduistami, ateistami a ľuďmi, ktorí to nemali až tak presne zadefinované, ale aj ľuďmi, ktorí sa nad náboženstvom nikdy nezamýšľali. Najväčší highlight bol, keď sme takto úplne čírou náhodou narazili na Slovenku z Piešťan, ktorá si na UCL robí mastera. Potešenie bolo na oboch stranách (mojej aj jej), rozprávali sme sa 20 minút :)

Od jednej do druhej sa konal lunchtime talk. Free lunch (sandwiche, veď sme v Anglicku) a potom asi polhodinová prednáška na zaujímavú tému spojenú s kresťanstvom - je Biblia faktom alebo fikciou? Je kresťanstvo iba náboženstvom bielych západniarov? a iné otázky. Po hodinke lunchtime talku som väčšinou vybehla na kávu s niekým, kto prišiel a mal chuť sa rozprávať, pýtať sa. To boli tiež veľmi príjemné a obohacujúce rozhovory.

Okolo tretej vždy nastal down time a moja šanca na chvíľu nebyť sociálna, niekam sa schovať a trošku si oddýchnuť. Každý deň som to využila trošku inak - v pondelok som sa bola prejsť v ešte krásne zasneženom Regent's parku a vyšla som si na Primrose hill, kde je skvelý výhľad na Londýn a ľudia sa tam sánkovali!! To bola úplná pecka. Potom som z kopčeka zbehla dolu do Camdenu do mojej obľúbenej čajovne Yumchaa. V utorok som si vybavila voľný vstup do knižníc na UCL, na ktoré mám ako alumni právo a dve hodinky som si v kresle pri okne čítala Fahrenheit 451. Prechádzať sa opäť po obrovskej, nádhernej hlavnej knižnici na UCL a prehrabávať sa v poličkách s anglickou literatúrou bol čistý balzam na dušu. V stredu som strávila dlhší čas asi s piatimi dievčatami a potom som už nemala toľko času niekam zabehnúť a tak som si len čítala v kaviarni, kde som bola s nimi. Ale nakoniec highlight oddychu predsa len prišiel, keď som nastúpila omylom na autobus číslo 24 namiesto 25, ktorý ma odviezol na Cambridge Circus namiesto na Oxford Circus a tak som sa prešla krížom cez večerné Soho, pozerala som do výkladov, tešila som sa z atmosféry a nečakanej prechádzky. Vo štvrtok som si povedala, že si dám dlhšiu pauzu a zbehla som radšej na hodinku a pol domov, trochu sa vystrieť na posteli a vypiť si šálku čaju.

Totiž, náš deň ešte neskončil. Večer nás čakali takzvané Central events, ktoré sa konali každý večer v jednom kostole blízko pri Oxford street, kde sa stretli všetci ľudia zo všetkých londýnskych univerzít, dali si spolu pizzu, vypočuli talk, diskutovali a tak. Bolo to hrozne fajn, človek spoznal veľa nových ľudí, pokecal s tými, ktorých už poznal... Ale posledný večer, vo štvrtok som to už fakt nezvládala. Boli sme tam každý večer od šiestej do pol desiatej, potom doraziť metrom domov, hodiť sprchu, zistiť či ešte svet na internetoch stojí a potom čím skôr spať, lebo veď zase zajtra vstávame!

A ešte zopár fotiek z tohto týždňa:

Prechádzka v pondelok, Regent's park a Primrose Hill, zasnežený Londýn a sánkovačka.