Kamaráti, ktorých si nezaslúžime

Moje veľké blogovacie ambície z minulého semestra mi dlho nevydržali. Všetkého bolo veľa, všetko bolo treba príliš obšírne opisovať a bez fotiek to aj tak nebolo úplne ono. Na Vianoce som ale dostala foťák, takže hurá, od teraz budem otravná a budem všetkých a všetko všade fotiť (ibaže by nie, ako s tým písaním minulý semester, no veď uvidíme). Každopádne, život sa tak dá zachytiť oveľa jednoduchšie.

Streda (9.1.) Bolo mi celý deň nanič, teplota, choroba, celé zle. Ale domov som ísť nemohla, večer prvá skupinka po Vianociach, to sa proste vynechať nesmie. A tak ma Lucy zobrala "niekam do tepla", kúpili sme si dvakrát Flat White ako vždy, dostali sme ich takto pekne štýlovo na doštičke na krájanie. Škoricové oplátky ako pozornosť podniku, lebo Lucy bola milá na čašníčku. A potom prišli Ben a Sam a multitaskovali sme pri riešení Markovho evanjelia a 1. Korinťanom zároveň. Tá fotka, kde sú všetci strašne vážne zamyslení nie je póza, hoci chápem, že tomu človek ťažko uverí.

Sobota (12.1.) Štvrtok, piatok a sobotu som strávila v posteli s hnusnou chrípkou. V sobotu ráno mi zavolala Lucy a pýta sa: "Ako sa máš?" "Ešte stále som chorá." "Ako veľmi chorá?" "Už je to oveľa lepšie." "Okej, tak ja ti prídem večer navariť večeru. Bude ešte okrem teba niekto doma?" "Nie, budem sama." "Zavolám aj chalanov. Čaaau."

Kamaráti, ktorých si nezaslúžime. A tak sa o trištvrte na osem dotrepali - štyria chalani a Lucy s troma taškami plnými nákupov. Lucy a Sam mali na starosti varenie. Na večeru boli špagety bolognese a boli mega. Už len preto, že ich navarili a prišli si zjesť ku mne len preto, lebo ja som z domu ešte vychádzať odmietala. A tie hrnčeky vedľa Sama nie sú neporiadok, ale dezert - nakrájaný banán zaliaty jogurtom a poliaty medom. Simple.

V obývačke sme ešte mali Vianoce.

A je tu Filip!! Filip sa presťahoval do Londýna zo Slovenska, zatiaľ, kým si nenájde ubytko, býva u chalanov. Takže mám slovenskú spoločnosť :) Celkom príjemné sem-tam z tej všeobklopujúcej angličtiny prepnúť a rozprávať rečou, ktorej nikto nerozumie.

Nedeľa (13.1.) Moja spolubývajúca Berry je z Francúzka. A tento týždeň tu má návštevu - veľmi dobrú kamarátku. A tak sa rozhodla využiť príležitosť, zavolala zopár ľudí a zorganizovala viac než príjemný a pre mnohých priam exotický nedeľný obed. Mali sme raclette!! Ja som ho mala len raz v živote, pred dvoma rokmi vo Švajčiarsku na Silvestra a teraz. Zemiaky, zelenina, prosciuto, syr na panvičku, strčiť do tej mašinky, ktorá ten syr roztopí, vyliať roztopený syr na už spomenuté zemiaky a zeleninu a dobrota je na svete.