Káva, bicykle a návšteva z Edinburgu

Prvá polka zimného trimestra za nami a s ním aj všetky veľké akcie. Novoročný študentský tábor, všetky mission weeks, tie na ktorých som sa zúčastnila, aj tie, ktoré sa ma dotkli len tak, že som mala viac práce za tých, ktorí boli na Mission weekoch v iných mestách, Chinese New Year a minulý víkend víkendovka medzinárodných skupiniek. Bolo to všetko super, ale za šesť týždňov toho bolo teda viac než dosť.

Metjush mal uprostred svojho semestra pár dní prázdniny, tak sa rozhodol, že príde pozrieť Londýn. A to bol pre mňa dôvod spraviť si po upracovaných týždňoch trochu voľna a zmeniť sa na turistu vo vlastnom meste. Predtým než Metjush prišiel, som vytiahla z poličky turistického sprievodcu po Londýne a schválne som si ho prelistovala kvôli inšpiráciám, čo robiť. A zistila som desivú vec, na 300 stranách sprievodcu som nenašla nič turistické, čo by som v Londýne neabsolvovala, nevidela. Teda z takých tých múzeovo-parkovo-pamiatkových záležitostí, jasné, že som nejedla v každej z tých reštaurácií a nespala v každom z tých hotelov, ktoré takíto sprievodcovia odporúčajú. Tak predsa len, moja turistická história výletov do Londýna siaha 7 rokov do minulosti, prvýkrát som na vlastné oči videla Big Ben v roku 2006. A z toho jeden z tých výletov trval 5 mesiacov, tak za taký čas toho človek stihne celkom obstojne. Volajte ma profesionálny turista špecializácia Londýn :P



A predsa, Metjushova návšteva potvrdila, že v Londýne sa človek nebude nudiť ani po rokoch a že stále sú miesta, ktoré nevidel alebo neobjavil alebo veci, ktoré nevyskúšal. Najväčším novátorstvom bola tentokrát zmena uhlu pohľadu - za jazdy zo sedadla na bicykli veci vyzerajú inak ako, keď okolo nich idete pešo. Bicyklami sme to neuveriteľne vyhrali. Všade sme sa dokázali presunúť neuveriteľne rýchlo, obrovský Londýn sa niekoľkonásobne zmenšil, vzdialenosti boli zrazu zvláštne krátke a tak sme toho za tri a pol dňa stihli neskutočne veľa. Jediná nevýhoda je, že z bicykla človek veľa fotiek nespraví a tak ich nemám nejako veľa, ale tak to až nevadí.

To, že sme nestrácali čas presúvaním sa sme potom kompenzovali vysedávaním na strategických miestach - v kaviarňach. Každý deň sme mali vytipovanú jednu, kde sme zakotvili a napriek tomu, že tieto mini independant kaviarne sú večne plné, vždy sa nám podarilo aj uchmatnúť miesta na sedenie. A takto sme teda objavovali aj zákutia, ktoré nie sú celkom turistickými spotmi, teda, ak nie ste práve kávový nadšenec, ktorý príde do Londýna len kvôli týmto kaviarňam s dokonalou atmosférou a ešte dokonalejšou kávou, lebo aj také prípady si viem predstaviť.

K dokonalosti sa pridalo aj neskutočne krásne jarné počasie, slnko päť dní za sebou, Metjush to fakt vyhral, keďže prišiel objektívne počas najkrajšieho a najteplejšieho týždňa vo februári, v utorok sme dokonca hodinu sedeli v parku len vo svetroch, lebo na slnku sa to bez problémov dalo. Keď si chcete prečítať, čo všetko sme za tých pár dní stihli, prečítajte si to na Metjushovom blogu v oveľa menej chaotickej verzii ako tu :)