Protivietor je sviňa

Vrátiť sa do rutiny bežného týždňa po Mission weeku bolo prekvapivo náročné. Zdalo sa, že zima sa krásne skoordinovala s týždňom, kedy sme museli tak či tak jazdiť metrom a tak sme zase sadli na bicykle. Ale tých desať stupňov minulý týždeň bola len ilúzia jari. Zase sa schladzuje. Už ma to nebaví. Ale každopádne, aj tie krátke záchvevy jari, čo sme tu už mali, priniesli so sebou vážneho nepriateľa. Protivietor. Skoro nás odfúklo, každé ráno ako sme sa na konci našej ulici ocitli pri Temži. Fúúú. Makačka. 

Narazila som na jeden vážny problém, ktorý bickylovanie má. Celý čas, čo som sa metrom vozila na UCL som si každé ráno čítala. Ale keď sa človek do práce prepravuje bicyklom, čítať sa nedá. Úplne mi to chýba, lebo som mala celkom busy týždne a na čítanie mi nezostáva toľko času, koľko by som chcela. Nezostáva mi takmer žiaden čas. A momentálne som v stave, že mám rozčítaných asi sedem kníh. Neznášam taký stav. Chcem si ich prečítať všetky, ale keď už teda nakoniec idem čítať, neviem sa rozhodnúť na ktorú mám práve náladu. No celé zle.

Inak som svoje dni za posledné dva týždne trávila buď v našich kostoloch alebo v rôznych independent coffee shopoch na okolí, ktoré sme sa s Lucy rozhodli presnoriť. O káve bude článok niekedy inokedy. Ale mám ich rada, tie coffee shopy, sú úplne iné ako kaviarne na Slovensku.

Rozhodla som sa, že vám v tomto článku trošku ukážem ako vyzerajú priestory, kde pracujem. Niekedy mi to nedochádza, aké je to fascinujúce pracovať v priestoroch kostolov, ktorých niektoré časti sú z 12. storočia. Najviac času momentálne trávime v St. Andrew's, lebo v St. Peter's, kde by sme oficiálne mali tráviť väčšinu svojho času je pokazené kúrenie a teda tam človek nemá chuť tráviť časové obdobia presahujúce 20 minút. St. Andrew's má čerstvo zrekonštruovaný interiér, otvárali ho len v decembri minulého roku po vyše roku, čo prebiehala rekonštrukcia. 

Takže takto vyzerá - zvonku a zvnútra. 

Na galérií, z ktorej som odfotila fotku interiéru je menšia meeting room, kde momentálne prebiehajú naše training sessions. Takže takto vyzerá naša session land počas cik-pauzy, ktorú máme vždy uprostred trojhodinového tréningu.

A takto to tiež počas tej pauzy vyzerá. Zelený koberec na celej galérií a aj v meeting roome si proste vyžaduje presne takéto zaobchádzanie. Na to, že Sam v to ráno vstával o štvrtej ráno, na fotke sa celkom veselo tvári, nie?

Takto vyzerá strop, na ktorý sme hľadeli ako sme tam tak ležali na tej zelenej zemi.

Takže toľko z mojich každodenných a asi nie celkom najbežnejších pohľadov. A ešte jednu ministorku, taký malý highlight tohto týždňa: Paluszki - Legendarny Smak od Lajkonika :D Predtým než sme ich zjedli, boli v tom sáčku slané tyčinky. Kúpil mi ich Leo, ktorý ich objavil v poľskom oddelení v Sainsbury's a keďže som decká na mojej narodeninovej párty kŕmila aj našimi slovenskými tyčinkami, tak mu napadlo, že sa asi poteším. Potešila som sa. A ešte jedna fotka, aby ste vedeli ako vyzeráme - Leo a Lea.