Máj, návštev čas

Z mája prešlo zatiaľ 18 dní, z ktorých 12 dní som neobývala moju miniizbu sama. Najprv tu bolo od piatku večera do stredy obeda Rebeka a potom od piatku obeda do stredy rána Kubo. Návštevy sú super vec a mám pocit, že už zo mňa začína byť profesionálny sprievodca po Londýne. Niekto sa ma pýtal, že či ma to ešte nenudí, chodiť stále po tých istých miestach. Na počudovanie, najmä moje vlastné, ešte stále nie. Len je to dosť únavné, to chodenie po pamiatkach... úplne rovnako či ich vidíte prvýkrát alebo sedemnásty.

Ale aby to naozaj nebolo zakaždým to isté, tak sa snažím vždy vymyslieť ešte nejaké miesto, ktoré som nevidela, aby som predsa len pokračovala v spoznávaní Londýna. S Rebekou to nebol až taký problém, lebo ona bola v Londýne pred necelým rokom, všetko podstatné, čo treba vidieť, videla vtedy, tak to bola tzv. nadstavbová návšteva :D Najväčšia výprava, ktorú sme spolu podnikli bola návšteva krásneho tudorovského zámku so surrealistickými záhradami, kam sme sa trepali takmer tri hodiny, lebo sa nachádza až v šiestej zóne. Ale stálo to totálne za to.

Ďalšia special vec bol Highgate cemetary. Väčšine ľudí cintorín nepripadá ako miesto turistického záujmu, ale tento je v zozname top10 kvalitných miest, ktoré treba v Londýne vidieť (a nenapísala som ho ja :D). Highgate cemetary je fakt obrovský cintorín so starými kamennými náhrobnými kameňmi obrastenými brečtanom, fakt krásny. My sme z neho videli len jednu časť, lebo do druhej časti sa dá ísť len so sprievodcom raz za deň a rezervovať si to treba aj týždne dopredu, tak sme boli z toho dosť sklamané, ale nakoniec sme boli užasnuté aj z tej jednej časti.

Zaujímavé na návštevách je aj to, že daná osoba, s ktorou som, dáva tým všetkým miestam, po ktorých chodíme, špecifický nádych. Keď tu bola Doktorka, ktorá študuje biológiu, videla som snáď všetky hniezda strák po celom Londýne a pri prechádzke po St. James´ parku som dostala prednášku o druhoch vtáctva, ktoré tam žije :D Keď tu bola Laury, ktorá študuje architektúru, zistila som, prečo moja škola a British Museum vyzerajú ako budovy z antického Grécka a dozvedela som sa asi milión funfacts z kopy dokumentárnych filmov :D Keď tu bola Beka, začala som si všímať baby, ktoré nosia nohavice nad členky a vintage svetre :) No a keď tu bol Kubo, videla som za štyri dni toľko Audín, Lamborgín, Aston Martinov, Porsche a Ferrari ako za celý život nie. A samozrejme všetky boli nanič, lebo mali volant na nesprávnej strane. A už viem, čo je to urban bike. 

Londýn má mnoho tvárí :D :D

Čo som ale zistila pri Kubovej návšteve bolo veľmi zaujímavé. Kubo bol v Londýne prvýkrát. Ja som tu už takmer päť mesiacov a tie najhlavnejšie ťahy a miesta poznám už teda pomerne dobre. Výsledkom bolo, že Kubo dostal smrteľnú dávku Londýna. To, čo on videl za štyri dni, trvalo mne dvojnásobok času, keď som tu bola prvýkrát. Teraz už dokážem efektívne cestovať, viem, čo je pri čom, viem si mapu londýnskeho centra predstaviť v hlave, viem improvizovať. To bolo tak, že vždy ráno som mala naplánovanú len prvú vec, kam pôjdeme a potom, že veď uvidíme. A vždy som si len tak za pochodu vymyslela, kam by sme mohli ísť ďalej. No a posledný deň som si už naozaj nevedela vymyslieť, kam by sme ešte mohli ísť. A ani sme už nevládali. Úplne nič. Tak sme šli na pár hodín do Science múzea, kde som bola už štvrtýkrát, prezreli sme si časti o lodiach a lietadlách a na to, akí sme boli zničení, to bolo náhodou dosť zaujímavé koniec koncov :)

Moje zistenie teda znie takto. Objavovať nové miesta by človek mal ísť naozaj len s mapou, plánom z netu a cestovateľskej príručky. Takým spôsobom zablúdi dostatočne veľakrát, aby to neprehnal s rýchlosťou prijímania podnetov. Ale ak by niekto naozaj chcel, môžem poskytnúť plány, ako vidieť z Londýna čo najviac za akýkoľvek počet dní, ktorý si len vymyslíte. Od dvoch do desiatich. A vlastne, mohla by som napísať vlastného sprievodcu :D