Úplne vážne. Lúčenie sa je pre mňa záhadný koncept. Nejak to moja psychika nevie pochopiť, že miesta a ľudia, s ktorými sa lúčim už na istý, neurčito dlhý čas zrazu nebudú súčasťou môjho života. Presne tak ako keď som mala rozlúčku pred tým než som šla sem. Proste mi to nedochádzalo. Až kým neodídem, nezistím, že som odišla :D
Dnes sme teda mali goodbye party. Ja, Lucile a Phil odchádzame už budúci týždeň, tak sme dnes večer mali večeru a fun u Becky. Okrem dvoch ľudí zo skupinky prišli všetci, čo bolo fakt skvelé. Mali sme sa super, hrali sme nejakú hru a totálne sme sa bavili. A to je asi dobré, keď sa človek baví so svojimi kamarátmi poslednýkrát, keď je s nimi, nie? Joj, a keď sme odchádzali, tak sme my traja každý dostali pohľadnicu, kde nám všetci napísali krásne odkazy.
Ale ešte sme sa nelúčili úplne naozaj, lebo sa s väčšinou ľudí vidíme ešte v nedeľu. To len bude zvláštne. Ale aj tak mi to asi stále nebude dochádzať, že ich už budúcu nedeľu v kostole nestretnem. Takže nie, rozlúčky mi nejdú a dúfam, že sa teda s týmito ľuďmi nelúčim navždy. Že sa mi podarí ešte sa s nimi stretnúť. Ale hlavne, že sa mi podarí udržať si s nimi kontakt. Ale už sa zase veľmi teším na vás všetkých. Takže hej, rozlúčky sú smutná vec, ale tam, kde niečo končí, niečo iné začína. Dosť bolo filozofie, na túto nočnú hodinu. dios, London. (Viem, ešte tri dni) Bratislava, dúfam, že sa na mňa už tešíš aspoň tak, ako ja na teba :)
No comments:
Post a Comment