Šialené anglánske outdoorové akcie

Máj končí, na Slovensku si užívate leto a tu by človek pokojne mohol chodiť v zimnej bunde. 15 stupňov a menej, vietor ako šialený, dážď. Viem, že som minule písala, že už to vyzerá na leto, ale to som vystihla jeden slnečný deň a pridala veľkú dávku viery, že aj tie ďalšie budú slnečné. Ani nie.

Simon Barker z Scripture Union ma pozval, nech prídem do Milton Keynes, kde má SU národnú centrálu a zároveň sa budem môcť zúčastniť na evente, ktorý organizuje pre školy. Prečo nie, povedala som si, veď aspoň budem mať fajn program tesne pred odchodom z Anglicka, zažijem trochu SU práce na vlastnej koži, samé pozitíva. Trapas bol, že som fakt netušila, čo by som asi mala čakať.

Dnes ráno som si teda zbalila pár vecí, nasadla na vlak a odviezla sa asi 20 minút na sever od Londýna. Tam pre mňa prišla jedna žena, čo pracuje v SU, odviezla ma do officu, poukazovala mi to tam všetko a zobrala ma na obed do Subway-u. Potom ma "odovzdala" inej babe, Kim, ktorá ma odviezla na miesto, kde sa bude konať tá akcia, ktorá bude trvať od utorka do štvrtka a Simon aj s viacerými ľuďmi boli už tam a všetko to tam pripravovali.

Potom začala sranda. Zaparkovali sme auto pred týmto kostolom v dedinke Elstow. Keď sme vystúpili, skoro ma odfúklo a totálne som oľutovala, že som si so sebou nevzala bundu, len mikinu a riflové sako. Kto mal vedieť, že celá akcia sa bude konať vonku?! 

A teraz, že čo sa vlastne bude diať. Volá sa to Lifepath a je to akoby exkurzia z náboženstva, na ktorú chodia celé triedy z rôznych škôl a celé to organizuje Scripture Union. Myšlienka je, že decká sa učia o kresťanstve z toho, že sa dozvedajú o živote nejakej dôležitej kresťanskej osobnosti. Tentokrát je to John Bonyan, ktorý napísal Cestu pútnika (Pilgrim´s Progress), ktorý sa narodil v Elstow. Súčasťou priestoru, kde sa to celé bude konať je tento kostol tuším z 15. storočia a táto tržnica tiež totálne stará, v ktorej je teraz Bonyanovo múzeum a ktoré sa bude celé používať počas akcie, na oboch poschodiach sa budú konať nejaké workshopy. Je tam originálny nábytok zo 17. a 18. storočia a my na ňom normálne môžeme sedieť. Neskutočné. A ten kostol sa tiež ešte normálne používa. To mi vždy vyrazí dych. Také miesta dýchajú históriou, ale je to dokonalý pocit, že tá história nie je len mŕtva minulosť, ale že aj prítomnosť je súčasťou príbehu toho konkrétneho miesta.

No späť k Lifepath, každý deň príde okolo 150 až 200 detí z 7 rôznych škôl a za jeden deň sa dozvedia o živote Johna Bonyana a o správe, ktorú ľudstvu zanechal v jeho knihe. Majú niekoľko spoločných aktivít a potom každá skupina absolvuje štyri workshopy z ôsmich, ktoré sú na výber - dva doobeda a dva poobede. Každá skupina má okolo 15 detí plus učitelia a sprevádzať dňom ich budú SU dobrovoľníci, ktorých vekový priemer je 55 rokov. Minimálne :D 

Ja sa chystám pomáhať, ak budem niekde potrebná, ale hlavne sa prechádzať, pozorovať, fotiť, učiť sa. Nemám žiadnu zodpovednosť, keďže sa zúčastním len zajtrajšku a nezostávam na ostatné dni. Len dúfam, že zajtra nebude tak fučať a hlavne, že nebude pršať, lebo to by bola katastrofa, keďže veľká väčšina aktivít dňa sa má konať vonku. Dnes to bolo dosť bojové teda. Ale pravdu povediac to šedivé počasie sa k tomu miestu úplne hodí. Keď som sa prechádzala prastarým cintorínom, ktorý je pri tom kostole a totálne pršalo, cítila som sa úplne akoby som sa ocitla vo svete Búrlivých výšin... Anglicko, storočia dávno pred tým naším. Atmosféra. A dosť zima :D

Teraz práve sedím v obývačke u Simona Barkera doma. Dnes večer spím tu, s jeho ženou a deťmi som sa zoznámila až keď sme prišli na večeru. Ale všetci boli ku mne úplne milí. Na večeru tu boli ešte Simonovi svokrovci, ktorí sú tiež súčasťou Lifepath akcie, tak som strávila čas po večeri rozprávajúc sa s vyše 60-ročným Angličanom o výhodách a nevýhodách metrického systému. Vedeli ste, že napríklad 30cm pravítko máme preto, lebo to je presne 1 stopa a to je proste "taká správna" miera? :D :D