Česká literatúra

Zase som nejakú tú dobu nepísala. Asi preto, že minulý týždeň bola dosť nuda. Nechodila som do školy, počasie bolo nanič (je tu hrozná zima, už mi to lezie na nervy) a nemala som predplatenú Oysterku, tak som ani nechcela veľmi cestovať veľmi. A tak som pár dní zostala doma, pozerala som filmy, dlho som spala a tak. Nebolo to úplne zlé, ale mala som toho po týždni už celkom dosť. Ja mám proste rada akciu.

Tento týždeň ale začala znovu škola a ja som sa tam normálne tešila. Prvýkrát asi tak od šiestej triedy som sa fakt tešila do školy. Už len preto, že ma to vyhnalo z domu, že sa niečo dialo. Ale hlavne preto, že ma to tam fakt baví. Myslím, že o škole som asi písala len jeden blog, tak prišiel čas na nejaký ďalší.

Môj najobľúbenejší predmet je Česká literatúra, ktorá sa mi našťastie podarila vybaviť a som fakt rada. Zo začiatku som aj trochu váhala, či si ju mám zapísať, či to nebude príliš ťažké, či mi to na niečo bude, taká česká literatúra. Nakoniec som sa ale rozhodla najmä preto, že som potrebovala nejakú literatúru, už len preto, že ma sem vyslala Katedra slovenskej literatúry a tento predmet je to najbližšie k slovenskej literatúre, čo sa tu dalo nájsť. Oficiálne je to totiž Česká (a slovenská) literatúra - máme v programe aj dve slovenské diela.

Vôbec som nevedela, čo ma na tej hodine čaká, maily som si s učiteľom písala na začiatku po anglicky, on mi poslal českú knihu, ktorú som si mala prečítať na prvý seminár a povedal mi, že na hodine budeme len dvaja študenti a teda sa budeme stretávať v jeho kabinete. Na prvú hodinu som prišla načas, zoznámila som sa so svojim učiteľom Petrom a úplne som sa zaľúbila do jeho kabinetu plného kníh. O chvíľu prišiel aj môj jediný spolužiak Jack a hodina mohla začať. Najviac ma prekvapilo, že sme o knihe diskutovali po anglicky a prekvapilo ma to veľmi pozitívne, lebo najväčšia nevýhoda, ktorú som na tom predmete videla bolo, že bude po česky. Ale nie je! Je po anglicky a sme tam len dvaja, čiže človek sa tam neskryje tak ako som zvyknutá skrývať sa doma :P 

Informácia, ktorá ma veľmi potešila bolo, že môj spolužiak neštuduje literatúru primárne, ale lingvistiku a tento predmet má len ako voliteľný. Kto vie, vie, že moje literárne vedomosti nie sú na úrovni študenta literatúry, tak som bola rada, že sa nebudem musieť predbiehať s nejakým veľkým literárnym nadšencom, to by bol koniec. Takto je to dosť príjemné náhodou. No aj tak nie som tá, čo sa prejavuje konštruktívnejšími myšlienkami. Dôvod je asi aj v tom, že aj môj učiteľ aj môj spolužiak sú Angličania, hoci som si myslela zo zašiatku, že sú obaja Česi. Peter má ženu Česku a Jack zase žil v Čechách od šiestich rokov, ale má obidvoch rodičov Angličanov, takže rozpráva plynule po anglicky aj po česky. Ale tak na môj mierny jazykový deficit by som sa vyhovárať nemala, však?

Čo sa týka hodín samotných, sú úžasné. Učím sa toho hrozne veľa o českej literatúre, o ktorej som samozrejme doteraz nevedela úplne nič. Hodina trvá vždy dve hodiny, približne prvú polhodinu nám Peter rozpráva o autorovi, o literárnej situácií, do ktorej patrí a tak. Vždy je to hrozne zaujímavé, Peter o nich rozpráva akoby ich osobne poznal, ja si poctivo robím poznámky, už len zo zvyku, lebo mám pocit, že by som mala, Jack sa veľmi nenamáha, veď všetky tie veci sa dajú vyčítať na wikipedii :) Potom nasleduje diskusia o diele, ktorá väčšinou za tú hodinku, hodinku a pol prejde rôznymi fázami, Peter sa pýta rôzne otázky, naše odpovede hľadáme v texte a najlepšie na tom je, že sa vôbec necítim byť v strese, lebo myslím, že ešte som nezažila, že by Peter na niečo povedal, že je to blbosť. A úplne v pohode dokáže na našich odpovediach stavať, posúvať diskusiu k tomu, že veci dávajú zmysel. 

Strašne ma fascinuje ten proces objavovania toho, že kniha, ktorá ma totálne zmiatla, keď som ju čítala a ktorá sa mi zdala fakt čudná, zrazu pôsobí úplne inak počas tej hodiny. Takto by ma bavilo študovať asi úplne hocijakú literatúru a hoci nemám pocit, že som v interpretačnom a kritickom čítaní nejaká výnimočne dobrá, ale aspoň ma to konečne baví. Neviem, či som to opísala dobre a možno sa to tak trochu blíži hodinám, čo sme mali s Darovcom. Všetci ale vieme, že tie hodiny boli veľmi výnimočné a nevídané na našej úžasnej literárnej katedre. Takže toto je ako balzam na moju literárnu dušu. A okrem výnimočného prístupu je fakt oddych konečne sa rozprávať o nejakej inej ako slovenskej literatúre a zisťovať koľko toho neviem a chcem učiť celú svetovú. Haha. Je to celkom sranda, keď sa nás Peter pýta, čo vieme o českej histórii, čo vieme o českej katolíckej moderne, či sme niekedy čítali niečo iné od toho autora. Ja vždy len krútim hlavou a  priznávam, že toho teda veľa neviem, veľmi často, úplne nič. Nevadí. Nikomu to nevadí. Nemusím sa báť, že keď neviem všetko o všetkých autoroch, tak mi niekto na hodine vynadá, že som nepripravená. Prečítala som knihu, ktorú som mala, takže pripravená som. (žiadnych 5 štúdií navyše, ktoré treba vedieť naspamäť :P) Aha a ešte treba spomenúť, že na čítanie tej knihy aj vždy mám čas, keďže mám štyri predmety a nie som v strese, že za týždeň predsa 150stranovú knihu neprečítam. Proste krása :)