Mind the gap please!

Čo by to bol blog z Londýna, keby nemal príspevok s takýmto názvom. Kto vie, čo tento názov znamená, vie, že budem písať o londýnskej doprave. Najlepšie bude, ak spravím nejaké to porovnanie. Takže máme tu:

Metro!!, ktoré mi tak strašne chýba v Bratislave. Viem, že Blava je malá, ale metro neskutočne šetrí čas, lebo ho nič nezastaví, žiadna doprava, nič. Metro je neskutočne rýchle, chodí často, je totálne prehľadné, dá sa nakombinovať a dostať sa kamkoľvek v priebehu 45 minút (teda, samozrejme, vrámci prvej zóny :P) Ja sa pohybujem najmä na sever a na východ od centra, takže väčšina z mojich ciest netrvá dlhšie ako 25 minút. Napríklad do školy mi to trvá 18 minút, teda ak nečakám dlho na metro, lebo dvakrát prestupujem. Idem štyri zastávky tromi rôznymi linkami. Najprv idem overgroundom, čo nie je úplne metro a okrem rána chodí len raz za 15 minút. Kým som zistila cestovný poriadok, mala som asi týždeň, kedy mi zakaždým ušiel vlak pred nosom a musela som na ďalší čakať 15 minút. Potom som ale zistila, kedy vlaky chodia, odmerala som si cestu z domu na stanicu (4 minúty) a už som chodila presne. Overgroundom sa veziem dve zastávky, prestupujem na Victoria line, odveziem sa jednu zastávku, potom zase prestupujem a zase sa odveziem jednu zastávku. A som v škole :D To je tá kombinovateľnosť, o ktorej som hovorila :)

Metro má ale aj nevýhody. Je takmer vždy úplne plné. Práve kvôli všetkým tým výhodám, ktoré som práve vymenovala a kvôli tej rýchlosti, metrom cestuje hrozne veľa ľudí. Keďže ja naozaj nejazdím väčšinou viac než tri zastávky, tak mi to v princípe je celkom jedno, že je tam tlačenica a že človek by mohol len snívať o tom, že si tam sadne :P Iba raz sa mi stalo, že som sa reálne nezmestila do vozňa, proste tam bolo toľko veľa ľudí, že som musela vystúpiť, aby mi dvere neodsekli hlavu :D A musela som počkať na ďalšie metro. (asi 2 minúty :P :D) A samozrejme, zásadná vec je, že metro je neskutočne drahé! To znamená, že za mesačný lístok platím 3x (!!) viac ako za 3 mesiace v Bratislave. A to si kupujem len na zóny 1-2, lebo bývam v druhej. Väčšina ľudí býva oveľa ďalej...

A potom tu máme doubledeckre, krásne, červené, londýnske, poschodové. Voziť sa ale autobusmi je zlý sen! Myslím, že o tom, aké je to hrozne zložité vyznať sa v tej neskutočnej spleti busov, písala. Autobusových tratí v Londýne je tak do 500. A neexistuje žiadna mapa, nič. Jediné, čo existuje, je internetový plánovač cesty, ktorý síce vie výrazne pomôcť, ale sem-tam sa stane, že internet vypadne a potom začne sranda. Problémov je niekoľko. Doprava v Londýne a všade samé semafóry, fakt by som nechcela byť vodičom autobusu, oni musia mať neskutočné množstvo trpezlivosti. Okrem toho, strašne často sa stane, že cesty, po ktorých autobusy mali ísť sú uzavreté, všade samé obchádzky a ja len dúfam, že zrovna tá zástavka, na ktorej mám vystúpiť nebude vynechaná. Iba raz sa mi našťastie stalo, že zastávka, na ktorej som chcela vystúpiť bola uzavretá a autobus zastavil tak 200 metrov od nej, ale aj tak ma to dosť zmiatlo.

Najväčší problém je samozrejme to, že cesta busom trvá veky!!! Vezmime si cestu do školy, ktorá mi metrom trvá 20 minút. Tento týždeň som si nekúpila lístok na metro, takže jazdím do školy autobusmi. Ešte ani raz za tento týždeň mi cesta do školy netrvala menej ako hodinu, i keď plánovač cesty blábolá o 37 minútach :P Haha, isteee :D Tak napríklad včera som odišla z domu 12:30 na hodinu, ktorá začína o 2hej a do budovy školy som vošla o 13:52!! To bolo zrovna v ten deň, keď nefungovala stránka plánovaču a tak som mierne zablúdila a do školy som sa dostala dosť okľukou. Mala som šťastie, že to bolo na obed, keď nie je doprava taká hustá. Dnes ráno som mala cestu naplánovanú, predpokladala som, že do hodiny to dám, ale predsa len som odišla z domu hodinu a pol pred hodinou a opäť som prišla 10 minút pred začiatkom hodiny!!! A to som šla na 11tu!!! Neviem si predstaviť, že by som mala cestovať normálne ráno. Je mi jasné, prečo všetci tí ľudia chodia metrom :P 

Napriek tomu, že cestovanie autobusom takmer vždy pôsobí stres (okrem času, keď sa nemám kam ponáhľať alebo keď idem domov), je na ňom aj niečo dobré. V autobuse si človek vždy sadne alebo takmer vždy, už som bola aj v úplne plných busoch, ale to je naozaj výnimka. Ja vždy, hneď ako nastúpim, vybehnem hore po schodoch a sadnem si čo najbližšie dopredu, ak je miesto úplne vpredu, tak si sadnem tam. Ako všetci. Každý, kto vyjde hore po schodoch a vidí voľné miesto vpredu, sadne si tam. No a najlepšie na vození sa autobusom je, že sa väčšinu času (ak práve nestresujem) cítim ako vo vyhliadkovom, turistickom buse. Najmä ak si iba nájdem cestu na nete, viem len, kde mám vystúpiť a netuším kadiaľ ten autobus pôjde. To sa potom len veziem, pozerám z okna a niekedy zabúdam zatvoriť ústa, keď vidím, kadiaľ sa vozím. Aspoň z autobusu objavujem nádhery tohto šedivého mesta, po ktorom sa mi nechce veľmi prechádzať, keď prší alebo je proste nechutne a zima.

Keď sa vrátim domov, bude mi strašne chýbať rýchlosť metra a poschodové autobusy, z ktorých má človek skvelý výhľad a vždy si sadne :) Londýnska MHDčka môže byť :)