Lein Svet: Jeden obyčajný utorok

Dnes som sa zobudila, vyšla som zo svojej izbičky do kuchyne a prekvapilo ma slnečné ráno. Úplne som sa potešila, ako vždy, keď tu vidím slnko... Lebo to nie je často. Ale tak nie, nemôžem sa sťažovať, tak raz-dvakrát za týždeň sa ukáže a už hrozne dlho nepršalo, na Londýn celkom dobré :) Dala som si taký záväzok, že vždy, keď bude krásny deň, musím sa ísť prejsť. Len som si akosi nevedela predstaviť ako to dnes zvládnem, keďže som musela za doobedie dočítať knihu na seminár z literatúry, poobede som na ten seminár musela ísť, no a potom kopa vecí, ktoré som chcela stihnúť predtým, ako zajtra prídu na návštevu dievčatá!

Tak som celé doobedie usilovne čítala a keď som knihu dočítala, tak som z nejakého čudného dôvodu skontrolovala svoj školský mail, čo teda často nerobím. A tam...mail od učiteľa literatúry, že dnes sa seminár ruší! Mám tie hodiny fakt rada, ale dnes mi to výnimočne prišlo vhod, že zrazu bolo len pol dvanástej a ja som mala pred sebou voľný deň. Tak som sa pustila do varenia, upratovania a iných príjemných činností :D

Okolo druhej som si povedala, že sa teda musím ísť prejsť, ale nechcelo sa mi cestovať nikam ďaleko, lebo najbližšie dni sa chystám s dievčatami veľa chodiť po Londýne, takže známe miesta si užijem od zajtra. Tak som sa dnes šla prejsť len po okolí miesta, kde bývam. To som doteraz nezvládla. Síce som doteraz stále hovorila, že bývam v Stoke Newingtone, ale pred pár dňami som vlastne zistila, že časť, v ktorej bývam sa volá Dalston. Vám je to jedno a v princípe aj mne, lebo to nie je až taká strašná chyba. Stoke Newington začína hneď za rohom :)

Nie je tu nič veľmi zaujímavé, ale pekne tu je dosť. Hlavne počas dní ako bol ten dnešný, tak som si to užívala a s foťákom v ruke som skoro dve hodinky blúdila po nekonečných uličkách plných tehličkových anglických domov. Cestou som narazila na dva kostoly, jeden z nich ako som si prečítala tkz. "Katedrála East End" - najväčší kostol vo východnej časti Londýna, postavený koncom 19. storočia, zmestí sa tam asi 2000 ľudí. Len tak nenápadne stojí zabudnutý v časti mesta, kde ho veľa turistov teda asi neobjaví. Asi 500 metrov od môjho domu. V pohodičke. Pár fotiek :) Zvyšok vo februárovom albume na fb (link v predchádzajúcom príspevku)