Angličtina v praxi

Myslím, že som sa minulý týždeň prvýkrát v živote dostala do prostredia, kde som fakt zažila a otestovala si svoju angličtinu v praxi. A výsledok ma teda parádne sklamal. Doteraz som si myslela, že moja angličtina je na  obstojnej úrovni, aj keď jasné, má svoje medzery a je na mne jasne poznať, že som cudzinec, ale tak rozumiem, všetko v pohode. Omyl.

V Skegness nás bolo skoro 50 stewardov z každého možného kúta Británie, bolo tam kopa Škótov a ľudí fakt z rôznych miest. A to znamenalo, že každý mal iný akcent. To bol čistý zabiják. Strácala som sa v dvoch druhoch situácií. Keď sme niečo robili, bolo nás tam veľa a niekto len tak niečo na mňa zakričal, že ma niekde potrebuje alebo že mám niečo urobiť. Akože nebolo to so mnou nejako strašne tragické, ale tak párkrát sa mi stalo, že som nevedela celkom, čo odo mňa ľudia chcú. Potom si už ľudia, čo pracovali so mnou najbližšie zvykli, že si vždy overili, že či viem, čo odo mňa chcú alebo mi to pre istotu zopakovali dvakrát. A nikto sa na mňa nehneval, keď som náhodou niečo nespravila. Zlatí boli :)

Druhý typ situácií bol, keď som sedela v našej stewardovskej obývačke a bolo tam nejakých 20 ľudí, ktorí sa o niečom rozprávali. Väčšinou som proste vypla (bolo to aj únavou) a fakt som nedokázala sledovať o čom sa bavia. Dosť nanič.

Dôkazom toho, že som si svoju angličtinu skúšala v totálne praktickej situácií bolo aj to, že som zrazu používala hrozne veľa slov, ktoré som síce teoreticky asi poznala aj predtým, ale nikdy som nemala veľmi šancu ich používať a zrazu v kontexte mali jasný zmysel a použitie. Chvíľami som sa cítila ako malé dieťa, keď sa učí jazyk a zaraďuje si slová do správnych kontextov podľa toho ako v tých kontextoch žije. Totálne zaujímavé. 

Prišla som k záveru, že je ľahké rozumieť ľuďom, ako sú učitelia alebo kazatelia, lebo oni chcú, aby im ľudia rozumeli. Je ľahké rozprávať sa s niekým len tak jednotlivo. A je ľahké rozumieť štandardnému anglickému akcentu. A ešte som prišla na to, že Londýn je hrozne medzinárodné mesto a že vlastne mám fakt hrozne málo kontaktu so skutočnými britskými Britmi. 

No nič. Bola to sranda. A poriadna skúška mojich jazykových schopností. A výsledok? Ešte nejaký ten rôčik by som tu musela žiť, aby som sa dostala na ideálnu úroveň...