Spring Harvest vypukne zajtra!!!

Dnešným dňom (a kým sa toto objaví na internete už to bude deň včerajší) som odštartovala môj najdlhší anglický výlet. Momentálne sa nachádzam v Skegness na východnom pobreží Anglicka, kde budem najbližší týždeň slúžiť ako dobrovoľníčka v steward teame na kresťanskej akcii, ktorá sa volá Spring Harvest. Misia dnešného dňa doraziť sem a trochu sa tu poobzerať sa mi podarila splniť pomerne úspešne.

Najväčšiu haluz som mala z prvotriedneho príkladu toho, že “Angličania rozprávajú len o počasí”. To je taký ten klasický predsudok a ja som to nejako nikdy nezažila na vlastnej koži. Do dnes. Sedela som po vlaku vedľa tety v strednom veku, mala som na ušiach slúchadlá a pozerala som z okna. Už sme cestovali skoro hodinu. Keď sme odchádzali z Londýna, bolo 23 stupňov a úplne slnečný krásny deň, no počas cesty sa akosi zamračilo a tak mi zostala trochu zima. Ako som si obliekala mikinu, musela som si zložiť slúchadlá. Obliekla som sa a zrazu teta hovorí: “Nejako sa zamračilo.” Normálne mnou myklo. Vravím jej: “No áno a pritom v Londýne bolo tak krásne, keď sme odchádzali.” “Idete na východ?” “Hm, áno.” “Víkend by ale mal byť pekný.” “Áno, podľa predpovede by mal byť pekný...” A to bolo všetko! Ešte asi 10 minút som čakala, či sa teta nebude chcieť ďalej socializovať a nechcela som byť nezdvorilá, tak som si nechala zložené slúchadlá. No téma o počasí bola vyčerpaná a tak si teta vybrala knižku z tašky a pustila sa do čítania. Normálne som neverila. Na Slovensku sa cudzí ľudia v dopravných prostriedkoch nerozprávajú. Alebo ak už sa rozprávať chcú, tak sú to väčšinou také tie typy, čo vám nedajú pokoj až kým nevystúpite. Toto bol ale prvotriedny anglický zážitok, fakt :D

V Skegness som vystúpila na vlakovej stanici a ešte, keď som bola doma, tak som sa rozhodla, že sa prejdem a do rezortu, kam sa mám dostať pôjdem pešo. Ujo google povedal, že mi to potrvá hodinu, ja, že ok...a tak som sa vybrala. Skegness je také maličké príjemné anglické mesto, okolo pol štvrtej som všade len stretávala deti, ktoré práve šli zo školy a zvedavo si ma obzerali, lebo som ťahala za sebou cestovný kufrík a robila som hluk. Trochu som uja googla tromfla a cestu som dala za 45 minút. Dorazila som na miesto a totálne mi to celé vyrazilo dych.

Spring Harvest sa koná v areáli prímorského rodinného zábavného rezortu, kam vlastne ľudia chodia na dovolenky. Zatiaľ sú tu ešte normálne hostia toho rezortu, tí odchádzajú zajtra a v sobotu prídu hostia na SH. Malo by ich prísť okolo 5000. Ten rezort samotný je neuveriteľne obrovský a je tu všetko od výmyslu sveta – kolotoče, športoviská, aquapark, kiná, reštaurácie a hlavne pláž!!! Na tú sme sa hneď samozrejme aj s mojimi spolubývajúcimi vybrali. Mám šťastie, lebo Rachel, s ktorou mám izbu tu už niekoľkokrát ako steward bola, takže to tu všetko pozná, tak to mne a jej kamarátke Sophie všetko ukazovala.

Jáj, pri mori som bola naposledy pred rokom a pol, keď sme s Luckou boli na výlete v Brightone, ale na takejto skutočnej pieskovej pláži som nebola od šiestich rokov! A v apríli som teda na pláži nebola nikdy v živote. Boli sme tam až podvečer, takže tam nebolo veľa ľudí, široko ďaleko len piesok a na mori kopa veterných elektrární, lebo východné pobrežie Anglicka je výnimočne veterné.

Večer sme mali team meeting pre stewardov, pred ktorým som ešte bola na chvíľu v kaviarni, kde majú wifi, tak som si ešte hovorila, že sem-tam určite zablúdim na net, no po informačnom stretnutí mám taký pocit, že asi nezablúdim, lebo nebudem mať čas. A ak náhodou čas mať budem, tak nebudem mať energiu. Zajtra je ešte taký voľnejší deň, že prvý meeting dňa máme až o 9tej, ale v sobotu to všetko vypukne. Každé ráno o 8mej sa všetci stewardi stretneme, budeme pracovať v tímoch po troch a vždy ráno dostaneme rozpis programu, ktorý má na starosti práve ten náš tím. Vždy sú to ranné, poobedné, večerné a potom ešte nočné akcie. Aby sme sa totálne nezničili, tak dostaneme na výber, či chceme mať možnosť dlhšieho spánku ráno (predpokladám, že sa budeme môcť vrátiť do postele po rannom meetingu :P) alebo skoršej večierky. Ja to vidím skôr na tú prvú možnosť, keďže tie nočné veci sú celkom cool, napríklad koncerty alebo stand-up comedy, tak to zvládnem :D Ale najväčší joke je, že keďže toto nie je veľmi hudobná akcia, majú tu dokopy asi päť kapiel ako hostí a jediných, ktorých poznám sú dweeb :P Akože tak ich koncert pokojne oželiem :D

Takže zajtra postnem tento článok niekedy, keď budem mať čas skočiť na net a potom sa už pravdpodobne nebudem veľmi ozývať. Ale hrozne sa tu na to všetko teším a dúfam, že sa dostanem na nejaké dobré semináre, aj keď som celkom rada, že za mňa bude vyberať niekto iný, lebo keby som si mala vyberať sama, tak fakt neviem, toľko dobrých vecí tu je. Jediné na čo sa fakt chcem dostať sú ranné creative bible reading, na ktorých sa bude rozoberať Malachiáš :)

P.S.: Práve teraz ma nikto nepotrebuje, tak som sa rozhodla postnúť tento blog, ale skutočne to je asi poslednýkrát, čo ma nikto nepotrebuje. Ako som sa dozvedela buď budeme makať, alebo jesť a keď náhodou ani jedno, tak zaspím aj postojačky :P Asi preto nám šéf oznámil, že jedna zo základných zásad, ktorú musíme dodržiavať je mať dostatok kofeínu v krvi :D Aha, a náš šéf sa volá David Cameron, máme ho volať George a je to plnokrvný Škót. Jáááj, toto bude mrte týždeň.