Varenie na IGG

S blogovaním je to náročné. Niekedy má človek chuť písať a nie je veľmi o čom, tak potom píše blbosti. Inokedy zase je toho toľko, čo treba zaznamenať a nejak absentuje chuť. Alebo ešte častejšie čas. Čo je celkom logické, lebo keď sa deje veľa vecí naraz, tak je jasné, že toho času je zrazu pomenej. Ako práve teraz. Trochu som z toho zostala šokovaná, keďže mi posledné týždne plynuli v takej príjemnej pohodičke a teraz sa tempo zvýšilo približne trojnásobne a ja neviem poriadne ani kto som :P

Ale stredajší cooking rozhodne treba zaznamenať a tak píšem v túto nezvykle skorú rannú hodinu. Každú stredu chodím na IGG (International Growth Groups). O tom som určite už niekedy dávno písala. Vždy sa stretávame o siedmej a začíname spoločnou večerou. Tú večeru ale musí vždy niekto uvariť. Na každú skupinku príde rad tak dvakrát za semester asi. My sme varili raz, keď som bola doma na začiatku marca, takže vtedy som sa tomu vyhla.

Túto stredu sme varili zase. Celkom som sa tešila. Stretávali sme sa o pol šiestej. Ja som prišla prvá. Ja vždy všade chodím prvá :P Respektíve jediná na čas :D Keďže som prišla prvá, Becky sa rozhodla, že to budem mať celé na starosti. Oj, úplne vidím tie úškrny na tvárach niektorých z vás, keď ste si prečítali poslednú vetu. "Nevie, čo robí dievča, keď spravila takúto chybu." No, tiež som si to hovorila :P

Najlepšie na tom bolo, že Becky mi povedala recept a odkráčala na vedúcovskú bible study. Zlatá. Našťastie medzičasom už dorazili ďalšie tri dievčatá, tak sme sa do toho pustili. Varili sme kura s barbecue omáčkou a dusenou zeleninou. Malo to byť veľmi jednoduché :D

St. Helensácka zborová kuchyňa je brutálne vybavená, len je totálne miniatúrna, čo sa ukázalo ako celkom značný problém, keď v nej bolo naraz 6 ľudí a chcelo čo najefektívnejšie pracovať. Hodili sme do takej megamodernej rúry kuracie prsia a začali sme pripravovať barbecue omáčku. Dievčatá, ktoré krájali cibuľu na kocky asi nevedia, čo sú kocky, takže nakoniec boli v tej omáčke celkom značné cibuľové kusy, ale tak čo už :D Väčší problém bol ale s tým, že ten omáčky akosi nebolo nejako hrozne veľa a pritom sme ju mali použiť na 10 tácok s kuracím mäsom. A hlavne, už sme ju mali dávať na to kura a stále nevrela. No, vtedy začala tak trochu panika...

    

Lucile, hlavná miešačka omáčky

S Pam práve pridávame ingradiencie, ktoré sa na fotku nezmestili

Najzložitejší krok nastal, keď sme postupne museli všetky plechy s kuraťom postupne povyberať, dať na ne omáčku a zase ich vrátiť do rúry. Našťastie medzičasom prišiel Gad, lebo fakt netuším ako by sme samé baby tie plechy vyberali, keďže boli totálne ťažké.

Náš silný muž Gad

Po nanesení barbecue omáčky

Kura sa malo robiť po tom, ako sme ho vrátili do rúry ešte 15 minút, lenže sme mali dobrý 10minútový rozdiel medzi prvým a posledným plechom. Okrem toho už bola asi 18:40 a to bolo treba ešte po vybratí kuraťa, dať do tej rúry zeleninu a sedem minút ju dusiť. Najväčšia panika bola pri vyberaní kuraťa, kedy sme sa už na časový rozdiel vykašľali, lebo sme tam už fakt potrebovali hodiť tú zeleninu. Najhoršie, že tie kusiská cibule v tej omáčke vyzerali totálne pripálené, hlavne na tých prvých plechoch, ktoré tam boli asi dlhšie ako mali byť. No proste, zase som si hovorila, že Lea to vyhrala s tým svojim kuchárskym umením. Zeleninu sme hodili do rúry asi tak o tri minúty sedem a celý čas sme hypnotizovali sedem minútovú časomieru, aby ubehla rýchlejšie :D To už sme boli s Lucile fakt v strese :D Lebo ešte aj baby, čo robili ryžu nám prišli povedať, že im nejako nevyšla a že je strašne suchá, no proste sme si hovorili, že tak toto je hanba, nesmieme sa priznávať k tomu, že sme to varili my :D

Nakoniec sme to takmer stihli, 19:05 boli tácky so všetkým pekne v jedálni a naši drahí vedúci sa našťastie podujali servírovať naše výtvory, keď už sa na nás vybodli počas prípravy.

Becky, Maxime a Olivia --------->

Nakoniec to ale bolo celkom jedlé a nebolo to vôbec pripálené. A suchú ryžu sme zachránili omáčkou z mäsa. Koniec koncov to bolo celkom úspešné a tak sme sa s Lucile, s ktorou sme na tom najviac makali museli víťazoslávne odfotiť s naším kuchárskym výtvorom :D