Týždeň v kobke končí!!!

Je štvrtok večer a ja sa už najviac teším na zajtra. Lebo konečne vypadnem z domu! Posledný týždeň som strávila písaním nekonečného množstvá esejí. Nemôžem sa veľmi sťažovať, lebo toto bol asi jediný týždeň za posledné štyri mesiace, čo som skutočne makala do školy. Všetko, čo sme robili počas semestra bolo príjemne zvládnuteľné a nie nejako hrozitánsky zaťažujúce. Lenže keď som prišla zo Spring Harvest, dozvedela som sa, že mám písať o dve eseje viac ako som čakala a mala som pred sebou ešte Laurinu návštevu, takže som prakticky začala makať až keď Laury odišla minulý utorok. 

O vývoji do nedele som už písala. Odvtedy to so mnou bolo ale oveľa horšie. Počasie sa pokazilo a tak sa už nedalo chodiť písať do parku a tak som proste nemala na výber a musela som sedieť v mojej milej kobke. Mojich šesť metrov štvorcových bez akéhokoľvek prísunu denného svetla sa inak ani nazvať nedá. A je to teda trochu psycho. Neviem, z čoho mi prepínalo najviac, či z toho, že som toľko sedela za compom a písala alebo z toho, že už vyše štyri dni som sa nerozprávala so živým človekom alebo z toho, že som nebola na slnku. Myslím, že to bola kombinácie všetkého, ale fakt mi čerstvý vzduch a slnečnú lúče chýbali úplne najviac. No a náladu zachraňoval virtuálny svet. Skype, gtalk, facebook, ešte že tam ste, ľudia :)

Ale koniec koncov som bola zo seba celkom prekvapená, lebo asi viete, že ja vždy nestíham a panikárim a tentokrát som panikárila asi len jeden večer, inak som bola celkom bez stresu a do konca som sa držala plánu, ktorý som si stanovila. To sa mi snáď ešte nikdy nestalo :D Momentálne som na tom teda celkom dobre. Na sociolingvistiku mám hotové 3000 slovné portfólio z troch častí, na východoeurópske filmy 2 2500 slovné eseje a na českú literatúru mám napísanú jednu z dvoch 2500slovných esejí. Takže už mi chýba len jedna, ale na ňu mám ešte čas, takže celkom som spokojná. Keď dopíšem tú esej, tak potom už len skúšku z psychológie a mám to. Potom si už len počkať na výsledky. Na prejdenie potrebujem 40%, čo by nemalo byť až také náročné, aj keď tu sa veci určite hodnotia o dosť prísnejšie ako u nás. Tak uvidíme.

A teraz sa už môžem začať tešiť. Začínajú dobré časy. A posledný mesiac v Londýne.