Lea nikdy nemešká

K názvu tohto blogu sa dostanem pravdepodobne až na konci a hoci nie je totálne výstižný k tomu, o čom idem písať, aj tak je to veľmi podstatná informácia :D Už je to skoro týždeň, čo do Londýna prišla moja druhá návšteva a strávila so mnou kvalitný londýnsky víkend. Baby, čo ma prišli pozrieť, ešte nikdy neboli v Londýne, takže sme absolvovali hlavné londýnske must-see miesta. Kto vie, či sa ich niekedy nasýtim... Faktom je, že už som si na ten pohľad tak trochu zvykla a už nemám potrebu fotiť si Tower Bridge z každého uhla. Ale to neznamená, že sa mi nepáči.

Napriek tomu, že program bol nastavený celkom kvalitne, aj tak sme objavili miesta, kde som ešte nikdy nebola. Londýn je totiž nekonečný asi. A ani ľudia, čo tu žijú ho vlastne nikdy nespoznajú úplne dokonale, lebo sa pohybujú po svojich bežných chodníčkoch, z domu do práce, na obed do blízkeho parku, večer do obľúbeného pubu, vlakom domov kdesi do zóny šesť... 

Jedna zo zásadných vecí, na ktoré sme prišli bola, že v Londýne sa DÁ chodiť pešo (a to som tvrdila, že v BA sa to nedá :P), keďže prvé dva dni baby bývali v hosteli pomerne blízko pri Tower Bridge a tak sa rozhodli, že sa nebudú prevážať a že budú proste chodiť. A naozaj sme videli skoro všetko dôležité, len výsledok bol zničujúca únava a fakt, že v Londýne sa síce dá chodiť pešo pri pozeraní pamiatok a všetko je pri sebe relatívne blízko, len to trvá asi tak približne tri dni všetky tie veci prejsť...a nie tri hodiny :D

Okrem tohto zistenia, som bola donútená ísť do Natural History Museum, ktoré nakoniec nebolo vôbec zlé, okrem toho som tam ešte nebola od kedy som tu a to predsa treba. S Luciou, ktorá študuje biológiu to bola celkom sranda, lebo asi by som z tých vypchatých zvieratiek mala menší zážitok bez jej nekonečných poznatkov a latinských názvov :) Zvieratká neboli hlavnou témou len v prírodopisnom múzeu, ale vlastne všade, kde lietali straky a kde sockovské veľkomestské kačky požierali odpad po turistoch. No a najväčší highlight celého Londýna bolo akvárium, v ktorom som ja síce nebola, ale ukľudňujúce účinky, ktoré majú raje na Luciu som vnímala dostatočne :D :D

Vlastne, možno som tam mala ísť a nedeľa by nedopadla tak ako dopadla :) Cez víkend sme sa už vozili aspoň autobusmi, keďže baby sa presťahovali do hostela, ktorý bol od centra trochu vzdialenejší. V nedeľu poobede po tom ako prišli z Portobello Road Market, sme ešte pozerali zopár posledných vecí, ktoré chceli vidieť a potom sme nemohli zabudnúť na nákup suvenírov. Skončili sme na Oxford Street a náš posledný plán bolo ísť do St. Helen´s na service o 6pm. Vypočítané sme to mali tak akurát, autobus prišiel celkom načas a tak to vyzeralo, že to stihneme. Lenže neprešli sme ani 500 metrov poriadne a autobus sa zasekol v zápche. Hovorím si, doprava na Oxford Street, no čo už, tak budeme trochu meškať. Keď sme sa 20 minút nepohli, tak to už som začala mať nervy. Postupne ľuďom v autobuse dochádzala trpezlivosť, tak vystupovali, tak som zavelila, že ideme aj my, lebo toto nemá cenu. Od vodiča sme sa dozvedeli, že niekde horí a požiarnické autá kompletne zablokovali dopravu v tej oblasti, takže on prakticky nemôže nič robiť a ani iné autobusy sa hýbať nebudú. Vykašľala som sa na všetky nespoľahlivé pozemné dopravné prostriedky a rozhodla som sa, že ideme metrom. Bola som teda riadne vytočená, hlavne z toho, že ja predsa nikdy nemeškám! A toto boli síce objektívne okolnosti (ten oheň inak nevyzeral nejaký veľký, išli sme okolo uzatvorenej ulice plnej požiarnických áut, ale žiadny požiar sme nevideli), ale aj tak. Totálne plná adrenalínu som sa hnala k najbližšej stanici metra a zničené baby sa snažili stíhať za mnou, čo sa im veľmi nedarilo. Nakoniec sme meškali polhodinu :P

To, že nezvyknem meškať si moji kamaráti tu už stihli všimnúť a tak sa Becky po service veľmi čudovala, že čo sa stalo. A takisto dnes mi písala smsku, lebo idem na nejakú barbecue party a písala mi adresu a čas, tak napísala, že mám prísť medzi pol siedmou a siedmou, lebo si je vedomá, že keby napísala o pol siedmej, tak ja naozaj prídem o pol siedmej a budem tam prvá ako vždy všade :D Nach, no a čo. Tak nerada meškám :P