Zeleno-ružová alebo ružovo-zelená

Máme kúsok cez 160cm, nosíme niekedy topánky veľkosti 37 a inokedy 38, naše krstné mená sa začínajú na rovnaké písmeno, chodili sme 8 rokov do jednej triedy a máme rozdielny názor na krevetové chipsy. A na neveľké prekvapenie nás dvoch, aj na veľa iných vecí. 

Laury za mnou prišla do Londýna, tesne po tom, ako som sa vrátila zo Spring Harvest. Bála som sa, že budem totálne unavená a že štvordňové sprievodcovanie nebudem zvládať. Našťastie Laury tiež neprišla v úplne dokonalej kondícií v prostriedku náročného semestra a neprišla sa zničiť, ale skôr si oddýchnuť. Bola to úplne iná návšteva ako tie predchádzajúce, lebo Laury bývala u mňa. A tak namiesto podlahy v mojej izbe bola na tri dni nafukovačka so spacákom, tri dni som neraňajkovala svoje cereálie sama a tri večery som rozprávala a rozprávala akoby som skúšala či som to ešte nezabudla :D Chúďa Laury :)

Nenáročná bola nielen v tempe, ale aj v požiadavkach ohľadom miest, ktoré chcela vidieť. Výsledkom boli štyri nádherne slnečné skoro-letné dni a objavenie ďalších x-miest, ktoré som ešte v Londýne nevidela. Nie žeby to bolo prekvapujúce, že takých miest je ešte stále milión. Dali sme si správnu dávku múzeí, marketov, uličiek s dennou dávkou Starbucksu.

Najčudnejšie bolo, že som normálne mala pocit, že aj ja som tu len na výlete a že o tri dni letím aj s Laury späť do Blavy. Omyl. Mala by som letieť len k jednému cieľu. Napísaniu všetkých tých esejí, ktorých dátum odovzdania sa až nebezpečne blíži a stav ich vypracovanosti vôbec nie je práve najpozitívnejší. Takže keď sa nejakú tú dobu teraz nebudem ozývať, tak je to preto, že usilovne pracujem. Alebo sa o to aspoň snažím.

A ešte zopár dokonalých záberov z tohto víkendu: http://www.facebook.com/media/set/fbx/?set=a.10150224911923126.344440.597938125&l=18f60c7ccb