Minulý víkend som bola na konferencii SU England and Wales s názvom Living Stones. Mrte som sa tam tešila, ale bola som aj zvedavá, aké to bude. Necestovala som ďaleko, lebo sa to konalo kúsok severne od Londýna – cestovala som asi 20 minút busom na jednu vlakovo-metrovú stanicu v zóne 3 a odtiaľ 15 minút vlakom do Broxbourne, odkiaľ ma vyzdvihol Simon Barker, ktorý ma na konferenciu pozval (a ktorý bol mimochodom jedným z hlavných organizátorov) a odviezol ma asi 2 míle do High Leigh konferenčného centra.
Už bola tma, keď sme prišli, tak som nevedela, aké je to tam obrovské, kým mi nedali do ruky kľúč od izby a mapu budovy, bez ktorej by som asi do tej svojej izby netrafila. Po čase som sa tam už zorientovala a nemusela som tú mapu nosiť so sebou :D Mala som asi hodinu voľna pred večerou, tak som šla objavovať tú megabudovu. Nekonečné chodby, krásne miestnosti, ale najväčšia sranda boli tzv. Tea Bar-y, čo boli kuchynské linky so šálkami a lyžičkami, na linke bola rýchlovarka a na poličke rôzne druhy čajov, cukor a samozrejme mliečka (také, čo si my dávame do kávy, len oni si ich dávajú do čaju) – no úplne cool.
Dôležitou súčasťou každej konferencie je jedlo :) Pretože je to jedlo a pretože sa tam deje najviac socializačnej aktivity. Pre mňa obidva tieto prvky boli o dosť výnimočnejšie ako obyčajne. Jedlo preto, že to bolo jedlo – plnohodnotné a kvalitné – a ja som celý čas ľutovala, že sa nedá najesť do zásoby, tak som sa tam len nekonečne prejedala, lebo samozrejme po každom jedle bol dezert, ale najlepšie boli jednoznačne raňajky. Najprv cereálie a potom English breakfest! Praženica, slaninka, fazuľa a toast! Och nádhera, dve rána za sebou, yes! A celkom som sa bavila na tom, že tam, kde my mávame Coffee Breaky, oni mali Drinks Time a ja som sa vždy mohla predbehnúť, keď som chcela kávu a nemusela som čakať v dlhej rade na čaj :D
Socializačná časť bola tiež pomerne zaujímavá. Bola to celkom veľká konferencia – bolo tam asi 150 ľudí a ja som tam bola sama. Čo znamenalo, že som si vždy vzala jedlo, vošla som do jedálne, poobzerala som sa a jednoducho som si náhodou vybrala stôl, ku ktorému som si šla sadnúť. Všetci sme mali na sebe nálepky s menami a ja som tam mala aj, že som z SU Slovakia, čo bol vždy jasný podnet na rozhovor, i keď po 3 dňoch už som bola celkom unavená z toho vysvetľovania, že študujeme v Londýne, čo tam študujem a na ktorej univerzite, kedy som prišla a ako sa mi tam páči a potom, ako som zapojená do služby SU na Slovensku, čo tam robíme, aké máme campy, aké a koľko máme detí... Myslím, že za tieto informácie som sa dostala asi tak 3x :P Nevadí, aj tak bola väčšina z tých rozhovorov celkom príjemná :)
No ale patrilo by sa povedať niečo aj o programe, hm? :) Program bol klasický, konferenčný. Spoločné stretnutia s worshipom, kázňou, rozprávaním o rôznych projektoch a campoch, ktoré SU robila za posledný rok a tak. Keď už hovorím o tých projektoch, táto konferencia bola pre Holiday Leadrov, čiže ľudí, ktorí sú vedúci nejakého tábora, klubu alebo misie. A teda tých majú vrámci anglického SU asi nekonečne veľa – ja som sa v tom teda nezvládla zorientovať za tie dva dni :)
Ďalším bodom programu boli voliteľné workshopy. Ja som mala Etiku v evanjelizácii a Vedenie skupiniek, obidva boli fakt super, ten prvý, ale naozaj výnimočný! Ale o ňom niekto bude chcieť počuť viac, budem mu to musieť vysvetliť osobne a budem musieť mať čas, lebo, keď sa snažím to skrátiť, tak sa do toho zamotám a stratí to ten kvalitný zmysel, ktorý to malo – to už som si vyskúšala.
Ešte treba napísať o dvoch výnimočných momentoch. V sobotu večer sme traja ľudia, ktorí sme tam boli z iných SU movementov, čiže ja, Daniel z Chorvátska a Cristy z Rumunska, boli požiadaní, aby sme povedali niečo o práci SU v našej krajine. Počas sobotného obeda Simon vyhlásil, že tí, čo sú zapojení do práce SU v Európe sa stretávajú o 2hej v jednej z tých krásnych miestností. Bola som presvedčená, že s nami chce len dohodnúť pár detailov ohľadom večera a preto som bola celkom prekvapená zo zloženia ľudí v tej miestnosti, keď som tam o 2hej prišla. Najprv som si nebola istá, či tam vôbec mám byť a celý čas, čo sme tam boli, som sa pýtala samej seba, čo tam vlastne ja robím :D Okrem mňa tam teda boli Daniel a Cristy, ktorí sú obaja mladí, ale keby sme nás nerátali, tak vekový priemer skupiny mužov, ktorí tam boli, by bol niekde okolo 50tky :D Ja ani neviem presne, kto všetko boli tí ujovia, ale boli to dôležití ľudia a ja som bola kvalitne privilegovaná, že som sa mohla zúčastniť na ich stretnutí a že sa ma dokonca pýtali na môj názor. No bola to šupa.
A potom večer ten talk pred 150 Angličanmi. To už bola len bodka na záver. Celkom v pohode som to zvládla, myslím, nemalo to byť nič dlhé, takže sa to dalo zvládnuť, ani som nebola veľmi nervózna, takže zase som o kúsok postúpila v mojich prezentačných schopnostiach a o kúsok som zdvihla latku toho, čo som schopná zvládnuť. Jasné, zrejme hralo úlohu aj to, že už vyše dvoch týždňov celkom intenzívne komunikujem v angličtine, tak snáď po polroku budem už totálne vyzbrojená na takéto úlohy.
Ak ste sa dočítali až sem, gratulujem a ospravedlňujem sa za túto neskutočnú dĺžku príspevku, prepáčte :P Fotky sú na fb, dúfam, že sa tam cez tento link dostanete: http://www.facebook.com/album.php?aid=318721&id=597938125&l=6cf0926e4e
No comments:
Post a Comment