Včera bol deň D, týždeň po príchode do Londýna, som sa sťahovala do izbičky, ktorú si prenajímam. Školu som nemala, tak som len tak bola u Aďky, ešte posledných pár hodín, oddychovala som a ešte nevediac som si užívala posledných pár hodín fungujúceho internetu. Na obed som sa šla prejsť von, kúpiť si nejaké taniere a chcela som si aj odblokovať telefón, ale ujo v miestnej predajni mobilov, to nevedel spraviť, takže ešte stále nemám funkčný anglický telefón.
Veľký highlight včerajšieho dňa bolo, keď som si dala English Breakfest v jednej „reštaurácii“. Totálne som zaplesala, keď mi priniesli veeeľkú šálku kávu a potom aj tanier s párkom, fazuľou, dvoma plátkami opraženej slaniny a voľským okom a k tomu dva toasty. Okrem toho párku, ktoré teda v anglicku nemajú ani trochu dobré (ten som vylepšila kečupom), bolo všetko absolútne bezchybné. Také skutočné a tak veľa jedla som nemala už týždeň, takže to bola radosť :) A strašne som sa prejedla.
Okolo tretej som sa rozlúčila so svojim prvých londýnskym príbytkom a šlo sa. Našťastie mi Aďka bola ochotná pomôcť, inak fakt netuším, ako by som sa presúvala s dvoma kuframi. Cesta autobusom bola divoká aj keď som mala len jeden, lebo bol práve čas, keď sa končila škola a autobusy boli totálne natrieskané. Všetci na mňa poriadne zazerali, že čo zavadziam v uličke s tým mojim megakufriskom, ale nakoniec sme to zvládli a dostali sa na miesto určenia.
Potom ako som s tetou domácou (asi 40ročná číňanka, alebo nejaká iná šikmooká národnosť) vybavila pár formalít a vypila som skvelý English tea, čo mi urobila, šla som nakupovať. Tesco Express mám doslova za rohom, tak som šla tam a zobrala som všetko, o čom som si myslela, že by som to mohla potrebovať. Výsledkom bolo 5 totálne plných tašiek a ja som bola fakt rada, že nebývam ďaleko, lebo inak neviem, ako by som to odniesla.
Keď som si vybalovala nákup, začala som mať pocit, že sa mi tu bude dobre bývať. Moja izbička je fakt maličká, ale koniec-koncov mi úplne stačí a je celkom útulná. A bol to fakt skvelý pocit, vybaliť si konečne kufor a v chladničke vidieť perspektívu aj iného ako instantného jedla. Pri vybaľovaní som objavila veci, o ktorých som ani len netušila, že ich tu mám :D Myslím, že minimálne tri mesiace, na ktoré tu mám kontrakt tu vydržím... A možno aj celý čas. Uvidíme.
Ale... aby to nebolo také jednoduché, dostavil sa typický moment „dobrý pocit je fuč!“ a to bolo vtedy, keď som zapla internet a zistila som, že mi nefunguje internet. Ešte horšie to bolo, keď som to povedala tete domácej a ona si priniesla laptop do mojej izby a ukázala mi, že ona sa vie pripojiť úplne v pohode a všetko jej funguje. Ja ako počítačový antitalent som zostala úplne zúfalá a hoci sa internetu ráčilo asi na hodinku včera fungovať, potom proste padol a už sa neprebral. Ani teraz ráno nefunguje. Neviem celkom, čo budem robiť, lebo bez netu som tu dosť stratená, nielen kvôli hrozne potrebnému kontaktu s domovom, ale tak celkovo, všetky veci do školy, plánovač cesty, všetko je na nete. Jasné, aspoň, že mi ten net funguje v škole, ale je to totál zlé, ak sa mi nepodarí naštartovať to aj „doma“.
Anyway, dnes je streda, začína môj druhý týždeň v Londone, dnes by som mala doraziť všetky vybavovačky ohľadom školy a potom už len...začať normálne fungovať.
No comments:
Post a Comment