Bratislove

Po mojej dobrodružnej ceste som aj dorazili do mojej milovanej Bratislavy. Keď som tam šla, tak som si akurát hovorila, že je to asi prvýkrát v živote, čo sa tam aj teším. Lebo ísť do Bratislavy vždy znamená ísť odniekiaľ späť. A keďže ja som veľký cestovateľ, tak vrátiť sa do Bratislavy vždy znamená koniec výletu. Nie však tentokrát. Teraz je ten výlet o kusisko dlhší ako býva zvyčajne a okrem toho teraz nekončil úplne, takže som nemusela byť ani smutná, že z Londýna odchádzam, jednoducho som sa mohla len tak jednoducho tešiť.

Celkom značný zážitok som mala z toho, ako som zrazu vnímala tie rozdiely medzi Bratislavou a Londýnom. Keď som prišla sem, tak som to nevidela až tak, ako teraz keď som sa vrátila. Napríklad bola celkom haluz stáť ráno na zastávke električky a vidieť zimne oblečených ľudí - čapice, šály, rukavice, kabáty, čižmy!! Normálne moje vnútro plesalo, že Slováci majú cit pre počasie :D A okrem toho som na tej zastávke bola jediná s veľkými slúchatkami, to som sa tiež cítila totálne na Slovensku, kde sú také veci čudné :D

Okrem toho ma najviac dostalo, ako sú ulice v Bratislave prázdne. Aj zástavky a proste všetko! A to vôbec nie je zlé, aspoň sa dá normálne dýchať a človek sa nemusí nonstop vyhýbať ľuďom na ulici a predierať sa davom ako tu. No a okrem toho som si uvedomila, aká je Bratislava maličká. Čo je zase jej výhoda. Je to také veľkomesto v našich pomeroch, ale po návrate odtiaľto je to celkom bezpečný malý príjemný priestor. Neviem, taká akurátna veľkosť :D Na hodinový lístok som sa vozila po centre mesta sem a tam až som sa čudovala koľko ciest sa mi do tej jednej hodiny zmestilo, celkom sranda.

No a samozrejme ľudia!! Som rada, že som vás videla, všetkých tých, ktorých som vidieť stihla, bolo to super. Vlastne som mala celkom značne napchatý rozvrh počas tých piatich dní, aby som sa stihla stretnúť s čo najviac ľuďmi a bolo to fakt super vás všetkých vidieť. Také skutočné vzťahy, aké mám doma mi tu chýbajú, ale to je jasné, že sa nedajú vyrobiť len tak, za dva mesiace. Jejda, práve ako toto píšem mi z youtube hrá pesnička Friends od Micheala W. Smitha, to už je ale prehnaná sentimentalita, odpustite mi toľkú neprístojnosť :D No a ako som sa tak so všelikým stretávala, tak som sa ani nestíhala čudovať, kto všetko číta tento blog, mne to ani nedochádza, kto všetko má k tomuto tu prístup, mohli by ste viac komentovať, nech o vás aj viem :) Bolo by to interaktívnejšie, takže ak vám niečo napadne pri čítaní mojich výlevov, chcem to počuť!

Je to dosť čudné písať v blogu o Londýne o Bratislave, nie som na to zvyknutá, lebo to je také normálne, nie? Koho to zaujíma? :) Síce to bol len taký výlet, čiže bol súčasťou môjho pobytu, aj tak sa o tom píše dosť čudne. Ale rozhodne to bolo super. (Cítila som sa ako ryba vo vode :D :D)

Buďte požehnaní, Pasho a Monika!!!!!!!!

No a prečo som vlastne len tak randomne prišla domov na začiatku marca, keď som nemala prázdniny ani vy ani nič? No lebo som mala Dôvod s veľkým Dé. Pashovu svadbu. Všetci sa strašne čudovali, keď ma tam videli, to bola totálna sranda, ja som bola zase rada, že som mohla stretnúť toľko ľudí na jednom mieste, no ale hlavne, že mi neušiel ten historický moment!!