Tak to bol názov dnešnej akcie, londýnskych St. Helensáckych Lady Kecov :) Kto tento koncept nepozná, snáď je jasné zo slovenského názvu, že je to čisto babská akcia. Rozdiel ale bol v tom, že tu boli najmä študentky, takže vekový priemer bol trošku vyšší ako býva u nás doma. Bola to celodenná sobotná akcia, začínali sme o 9:45. Najprv sme mali raňajky - teplé croisanty a čokoládové pečivo, pomarančový džús, kávička a príjemný jarný deň za oknami kostola. Príliš dobré :)
Prišla som tam s babami zo skupinky, naložili sme si raňajky, sadli sme si ku stolu a postupne sa k nám pridávali ďalšie baby, ktoré som nepoznala a potom sa asi dve holky z nášho stola presunula a nakoniec som skončila tak, že pri našom stole bola len jedna holka z našej skupinky, jedna, s ktorou sedím asi každú nedeľu a mám ju hrozne rada a potom 5 báb, ktoré som nepoznala. Tak som sa s nimi aspoň zoznámila, čo bolo fakt super, lebo na to nie je až tak veľa príležitostí. Väčšinu z nich som určite už videla niekedy v nedeľu, ale teraz bol dobrý dôvod sa zoznamovať. Strašne som si to užívala, lebo napriek tomu, že našu skupinku mám fakt rada, niekedy mi je ľúto, že tam nie je viac Britov, a toto boli samé Britky, tak som si užívala ich anglčtinu a tak. Super.
Doobeda sme mali dva talky o roli a hodnote ženy, bolo to fakt super, nie že by som tie veci už nepočula, ale napriek tomu to nebolo úplne klasické, niečo známe, niečo nové, taký správny mix. Medzitým samozrejme pauza na kávičku, čaj :) A kecanie, kecanie, kecanie :) Len tak, zoznamovanie sa alebo o talkoch, proste super. Potom bol "obed" - sandviče. Tak som im samozrejme vysvetľovala, že my by sme kúsok bagety s maslom, šunkou, syrom a paradajkou v pohode raňajkovali. A oni, že čoo, to ako môžte? No, čo ja viem. A vy to ako môžte obedovať?
Poobede sme mali viac možností, čo sa dalo robiť počas voľna, až príliš dobré možnosti, ale ja som s niekoľkými babami z našej skupinky šla na Borough market. Šli sme pešo, lebo veď St. Helen´s je dosť v centre mesta, takže je odtiaľ všelikam blízko. Cestou som kecala so Zoe, holkou z Hong Kongu, ktorú mám fakt rada a ktorá rozpráva po anglicky asi najrýchlejšie zo všetkých ľudí. Po dvoch mesiacoch sa mi už väčšinou podarí zachytiť väčšinu z toho, čo hovorí :D
Borough Market je mrte super, predáva sa tam len jedlo, všetko od syra a rýb, po čokoládu, koláče, džemy, oriešky, olivy. A všetko je tam strašne drahé. To preto, lebo Borough Market má povesť, že tam predávajú len najlepšie z najlepšieho. To znamená, že ak tam niekto chce mať stánok, musí aj preukázať, že je najlepší, takže obchodníci normálne súťažia o svoje miesta tam a ich produkty sa porovnávajú a tak. Pre turistov má Borough Market dve hlavné lákadlá, jasné, dá sa tam minúť celý majland za strašne dobre jedlo, ale ak to nemáte v pláne, môžte sa tam ísť len tak pozrieť, lebo je to tam všetko vizuálne úplne dokonalé, takže to jedlo je aj pastva pre oči a okrem toho strašne veľa stánkov ponúka ochutnávky zadarmo! :) Ja som samozrejme chutnala všetko, čo sa dalo - syr, čokoládu, ale aj mätový džem - totálne štipľavý, ale aj pomarančový ocot (?!) a potom niečo, čo fakt neviem, čo bolo :P Mali zo mňa hroznú srandu baby, lebo som bola strašne nadšená, že som bola niekde s nimi. Totiž včera (v piatok) som sa konečne dostala do Science múzea, kde som sa sama strašneee nudila a bola som zo seba sklamaná. Lebo všetko zaujímavé, čo tam majú som si pamätala z predchádzajúcich návštev a nechcelo sa mi čítať tie neskutočné kvantá informácií, ktoré tam všade číhajú. Jasné, mohla som sa veľa naučiť, ale všetky tie interaktívne obrazovky s neskutočným množstvom možností a podmožností ma väčšinou odradili skôr než som niečo z toho čítať začala. Akože vydržala som tam tri hodiny, ale nejak som prehodnotila svoj názor na to, že je super chodiť do múzea sama. Ja proste potrebujem niekoho, s kým sa môžem deliť o to nadšenie z vecí, aby som z nich vedela byť naozaj nadšená. Smutný osud extrovertov :P (a sociálnych dievčatiek...)
No ale späť k dnešnej akcii, z Borough Marketu sme sa vrátili, dali sme si poobedný čaj a koláč a potom bol ešte jeden talk. Problém ale bol, že všetci, ale úplne že všetci zaspávali. Nie žeby bol ten talk zlý to nie, ale neviem, čím to bolo. Možno tým, že bolo v kostole prítmie alebo čo ja viem... Ale tak poznámky som si písala, to ma udržiavalo v bdelom stave :D
Celé to skončilo okolo pol šiestej večer a ja som ešte so zopár babami šla na večeru do Nando´s. Teda, ja som veľmi hladná nebola, tak som si dala len pečenú kukuricu, ale skôr to bol super priestor rozdiskutovať veci, o ktorých sa cez deň rozprávalo a fakt to bol skvelý čas. Krásny deň jednoducho! :)
super názov, mňa by namotali hneď :)
ReplyDelete