Zmena plánu

Dnes ráno som sa zobudila, tak okolo 10tej, vyšla som do kuchyne a pozerám, nádherný deň... Fú, no ale to bol škrt cez rozpočet. Včera pršalo, tak som predpokladala, že bude pršať aj dnes. Tak som si naplánovala, že budem čítať knihu na utorok, lebo je dlhšia o kúsok ako býva normálne a ešte musím na pondelok urobiť outline eseje... No a teraz dilema. Zabiť krásny deň v mojej kutici alebo sa vykašľať na učenie a ísť von. Jasné, že treba ísť von :D Tak som si vzala do ruky metrovú mapu a že, kam pôjdem.

Raz som sem písala príspevok o tom, aké je to skvelé môcť ísť kam len chcem. Lenže, niekedy je to celkom problém. Totiž, je jasné, že krásne dni sa mi nechce zabíjať v múzeách. Tak si vždy hovorím, že veď do múzea pôjdem, keď bude škaredo. Lenže, keď je škaredo, tak sa mi nechce nič a nie to ešte do múzea chodiť. No ale ďalší problém je, že slnečná sobota v Londýne, to je najhorší čas. Všade sú turisti. Takže je lepšie chodiť po vonku aspoň cez týždeň, i keď aj vtedy sú, ale cez víkend je to fakt zlé. Takže napríklad taký Southbank bol dnes určite totálne preplnený.

Tak som sa vybrala do Greenwichu. Nie žeby som predpokladala, že tam turisti nebudú, ale tam som ešte nebola odkedy tu som, tak som si povedala, že a prečo nie :) Šla som najprv overgroundom a potom som prestúpila na DLR a síce som mala knihu na čítanie, ale aj tak som celý čas pozerala z okna, najmä keď vlak šiel cez takú supermodernú časť Londýna, kde sú samé mrakodrapy. Prišla som do Greenwichu okolo pol tretej poobede a hneď som šla do jedného bookshopu, kde mali všetky knihy za libru :) Prehrabávala som sa tam asi 20 minút, ale povedala som si, že mám na pláne čítať toľko dobrých kníh, že si nebudem zbytočne kupovať nejaký brak, aj keď len za libru. Tak som si nakoniec kúpila len takú strašne starú krásnu knihu rozprávok od Andersena.

Potom som sa šla prejsť hore k obzervatóriu a tam bolo teda neskutočné množstvo turistov, tak som si len odfotila výhľad na Londýn a šla som zase dolu. Ono to Greenwichské obzervatórium je nad takým parkom obrovským, ktorý bol úplne plný ľudí, všetci sedeli na tráve a úplne som si hovorila, že ááách, tá anglická kultúra trávniková! Potom som zišla k National Maritime Museum a aj som šla dnu, lebo netuším, či som tam niekedy vlastne bola. S Luckou určite nie, jedine, že keď som bola v Londýne prvýkrát, ale to už je dávno. Tak som si popozerala lodičky a lode a ešte som šla aj do Queen´s House, to je taká vila, ktorú ako svoje letné sídlo používala niektorá kráľovná tuším v 17. storočí alebo tak. Taký nádherný biely domček (ale nebol nejaký maličký zase aby ste si nemysleli) so super točitými schodami. Akože, aj mne by sa také letné sídlo páčilo :) No a potom som zišla úplne až k Temži, kde kopa ľudí, čakala na lode, ktorými sa dá prepraviť na druhú stranu. Ja som sa zastavila pri jednej informačnej tabuli a pozerám, že peší tunel popod Temžu. Podľa mapy to vyzeralo, že som hneď pri ňom. A aj som bola, tak som si povedala, že wow, to je aké super :) Takže som sa prešla popod Temžu len tak v pohodičke,

Vyšla som na druhej strane a hovorím si, že no fajn, lenže teraz neviem, kde som. Haha, akoby to bol problém, mapy sú na každom rohu predsa. Vošla som do takého parku, ktorý tam hneď bol a bol teda výrazne prázdnejší ako ten v Greenwichi. Podľa mapy to mal byť tak stredne veľký park, tak som sa si povedala, že si ho idem pozrieť. Prechádzala som sa popri Temži, lenže veľmi rýchlo park skončil a prechádzala som sa už len popri takých riverparkoidných domoch (len tieto boli oveľa krajšie), akože nevadilo by mi tam bývať fakt nie :) Zrazu sa spoza rohu vyrútil taký ryšavý krpec na trojkolke. Zvedavo si ma obzeral, asi tam veľa cudzích ľudí nechodí. Keď okolo mňa prefrčal, tak som sa za nim otočila, lebo mal fakt krásne ryšavé vlasy a on sa otočil tiež. Také raz zažijem s mojim osudovým mužom :D Heh, no...keďže som akosi nič ďalšie nenašla, tak som sa vrátila naspäť k tunelu a našla som najbližšiu vlakovú stanicu smerom domov, to bolo asi tak po pol piatej.

Slnko ale ešte stále svietilo, tak som sa rozhodla, že idem pokračovať vo svojom objavovaní a že vystúpim v tej mrakodrapovej štvrti. Jejda, to bolo také super! Úplne neskutočné, tie nekonečné sklenené budovy a vôbec som sa necítila ako v Londýne. Skôr ako v New Yorku alebo čo. Ale ani to nie, lebo to tam bolo všetko relatívne prázdne, keďže je víkend. Som si istá, že cez týždeň sa to tam hemží manažérmi v oblekoch, ale teraz tam fakt veľa ľudí nebolo. Tak som kráčala popri tých gigantických budovách, po prázdnych uliciach, pri západe slnka, no zážitok :) A úplná sranda, že celá tá časť má v podzemí obrovské nákupné centrá, takého typu ako Eurovea, takže keď je škaredo, tak tí ľudia ani nemusia vychádzať von, lebo tie mrakodrapy sú pod zemou pospájané tými chodbami plnými obchodov. A aj stanice vlakov sú väčšinou v niektorom z nich. No, bolo to mrte, lebo to nie je práve prvé miesto, na ktoré sa turisti vyberú, keď sú v Londýne, tak som si to užila, že mám teraz čas objavovať aj takéto veci.

Domov som dorazila okolo šiestej večer, totálne zničená. Ono môj pôvodný plán bol, že si sadnem niekde v nejakom parku a budem si čítať tú knihu na literatúru. Preto som si so sebou aj vzala comp. Nakoniec to ale skončilo tak, že som celý čas chodila a počítač som mohla radšej nechať doma, aspoň by som nemala takú ťažkú tašku. No nič. Ale skvelý poobedňajší víkend. Fotky budú na facebooku. Potom sem pridám link :)