Výlet domov

Myslím, že väčšina z vás vie, čím bola spôsobená moja vyše týždňová medzera v písaní príspevkov na blog, minulý týždeň som bola na 5 dní doma!!! Jáj, bolo to super. Kvalitný zážitok som mala najmä z cestovania, keďže som aj cestou tam aj cestou späť cestovala totálne v noci, tak to bolo celkom kvalitné dobrodružstvo. Cestou tam som z domu vyrážala o polnoci a úplne som dúfala, že posledný autobus nepôjde skôr a že mi neujde. Preto som radšej prišla na zastávku o päť minút skôr a našťastie som ho v pohode našla. Odviezla som sa do centra Londýna, kde som v pohode našla zastávku autobusu, ktorým som mala ísť na letisko, len som tam akosi bola o vyše polhodinu skôr. Našťastie ma ale šofér vzal do autobusu, ktorý šiel o jednej v noci, i keď som mala lístok až na pol druhú. Keďže v noci nie je nejaká závažná doprava, cesta na letisko trvala o polhodinu menej ako cez deň, takže už o druhej som bola na letisku Stanstead. Lietadlo mi letelo o 6:25 ráno, takže ma čakali dlhé hodiny. Je to celkom sranda byť v noci na letisku, všade spia ľudia, na zemi, na sedačkách, v spacákoch alebo len tak... Ja som sa tam tak ponevierala, pozrela som si jeden diel HIMYMu, chvíľu som čítala a chvíľu som akože spala, teda lepšie to vystihuje slovo strácala som vedomie. Sedela som na sedačke, nohy vyložené na kufri, neviem, či mi práve hrala nejaká hudba alebo nie, no ale čas náhodou celkom šiel, takže som asi aj spala.

O štvrtej ráno spustili check-in, pravdupovediac, nezávidím vôbec tým pracovníkom letiska! Táto fotka je odfotená presne o 04:00.

Ja som na check-in nemusela ísť, lebo som nemala žiadnu batožinu, tak som šla priamo cez tie kontroly všetky a zhodnotila som, že cestovať v zime je celé zle, musela som si vyzliecť asi 3 vrstvy, vyzuť si čižmy a kým som sa zase dala dokopy, tak mi to trvalo asi 10 minút. V Dutyfree priestore, nebolo o takom čase ešte nič otvorené, okrem Starbucksu, tak som šla samozrejme tam.

4:37 am

4:39 am

Okolo piatej otvorili shop, kde som nakúpila nejakú tú čokoládu, čo som chcela priniesť domov a potom som sa ešte vrátila do Starbucksu, kde som namiesto raňajok požierala kyslé Haribo cukríky a popíjala kávu zo Starbucksu. A tešila som sa domov. Neskutočná pohoda. To, že mi to potom hnusní Angličania s ich nepotrebnými pravidlami totálne pokazili, tým vás zaťažovať nebudem, aj tak som sa sťažovala dosť ľuďom. S miernymi ťažkosťami som sa konečne dostala do lietadla, trochu som si pospala a kúsok po pol desiatej stredoeurópskeho času som vystupovala z lietadla v Bratislave. A tešila som sa všetkých, s ktorými som sa mala za najbližších 5 dní stretnúť.

 . 

05:02 am